„Bez práce nie sú koláče” alebo o Ukrajine a Rige

Ak sa pozrieme na samotný text deklarácie, jediným relevantným a pozitívnym paragrafom pre Ukrajinu je ten štvrtý, v ktorom EÚ oficiálne a jednohlasne opätovne vyhlasuje, že Krym bol anektovaný protizákonne, čím podporila aj Rezolúciu 68/262 Valného zhromaždenia OSN o teritoriálnej integrite Ukrajiny. Podľa niektorých zdrojov táto formulácia dokonca spustila kritickú diskusiu zo strany Bieloruska a Arménska, ale nakoniec sa vo finálnej verzii deklarácie samitu objavila.

Ďalším pozitívnym a „hmatateľnejším” výsledkom samitu v Rige pre Ukrajinu je podpísanie memoranda o porozumení o zabezpečení makrofinančnej asistencie vo výške 1,8 miliardy eur, z ktorých prvých 600 miliónov eur dostane Ukrajina už na začiatku leta. Finančná pomoc je pre Ukrajinu kľúčová, pretože v roku 2015 musí splatiť 16 miliárd dolárov zahraničného verejného dlhu. Prisľúbená pomoc však nie je skutočným výsledkom samitu Východného partnerstva, pretože spomínanú makrofinančnú asistenciu pre Ukrajinu navrhla Európska komisia už v januári 2015 a v marci jej dal zelenú aj Európsky parlament. Asistenčný plán bol následne v apríli podpísaný prezidentom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom a lotyšskou ministerkou zahraničných vecí Zandou Kalninou-Lukaševicovou. Samit v Rige zohral v tomto prípade len minimálnu úlohu. Skutočným „cukrom”, na ktorý Ukrajina čakala, bol termín zrušenia vízovej povinnosti. Konkrétneho dátum sa však Ukrajinci nedočkali.

Bezvízový styk – stratená nádej alebo predvídaný neúspech?

Deklarácia zo samitu síce načrtáva pozitívnu perspektívu na získanie bezvízového styku pre Ukrajinu, ale Únia aj naďalej zostáva opatrná a neuviedla ani deň, ani rok, kedy by k zrušeniu vízového režimu mohlo dôjsť. Európski politici však ukrajinských predstaviteľov uistili, že akonáhle ich krajina ukončí druhú fázu akčného plánu pre bezvízový styk, Európska komisia bude môcť Parlamentu a Rade Európy zaslať návrh na zrušenie vízovej povinnosti a otvorí svoje hranice, aby Ukrajinci mohli voľne cestovať do Európy.

Reakcia ukrajinského prezidenta Porošenka na výsledky samitu však bola v porovnaní s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami a ašpiráciami prekvapivo optimistická. Vo svojom prejave 22. mája Porošenko uviedol, že Ukrajina musí vyriešiť už len niekoľko technických problémov na to, aby splnila podmienky akčného plánu a nemá žiadne pochybnosti o tom, že tento proces sa zavŕši úspešne. Dva mesiace predtým na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou Angelou Merkel v Berlíne vyjadril svoje presvedčenie, že Európska únia už na samite v Rige ponúkne Ukrajine bezvízový režim. Porošenko sa po Rige rozhodol svoje sklamanie skryť a naopak vyhlásil, že vyvodí zodpovednosť voči tým, ktorí dohliadali na implementáciu akčného plánu pre bezvízový styk.

Kto bude ten zodpovedný?

Podľa prezidenta Porošenka sú za odloženie bezvízového styku s EÚ v prvom rade zodpovední úradníci z ukrajinskej migračnej služby a ministerstva vnútorných záležitostí. K prezidentovi sa pridala aj riaditeľka parlamentného výboru pre európsku integráciu Yryna Heraščenko a vyhlásila, že je pripravená prijať personálne zmeny, ktoré by postihli nielen úradníkov, ale aj predstaviteľov kabinetu, ak by sa ani naďalej nedodržiavali termíny a osoby zodpovedné za implementáciu akčného plánu by si neplnili svoje úlohy. Tak sa zdá, že na Ukrajine sa ešte stále nevytratil zvyk, keď najvyššie autority hádžu „horúci zemiak” do rúk obyčajným úradníkom, a tí tak pykajú za chyby popredných politických predstaviteľov. Za prijímanie rozhodnutí sú však zodpovední politici. Najpálčivejším problémom, ktorý Ukrajine bráni získať bezvízový styk, je prekvitajúca korupcia. Na boj proti nej na celonárodnej úrovni nemajú bežní úradníci dosah, ani vplyv. Kompetentní v tomto prípade sú prezident a premiér.

Prezidentovo prehlásenie si rýchlo osvojila aj tajomníčka parlamentného výboru pre európsku integráciu Olena Sotnyk. Podľa Sotnykovej bolo minimálne mesiac pred konaním samitu v Rige viacerým úradníkom jasné, kde má krajina medzery. Nedotiahnuté však zostávajú aj nedávno prijaté zákony, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie bezvízového styku. Napríklad viaceré ukrajinské policajné zložky majú z bezpečnostných dôvodov prístup k približne 40 databázam, ktoré obsahujú osobné a citlivé dáta o občanoch. Zároveň však zákon, ktorý im prístup garantuje, nehovorí nič o tom, kedy a ako môžu policajti s týmito dátami pracovať. S prihliadnutím na skorumpovaný policajný aparát na Ukrajine môže tento zákon viesť len k ďalšiemu zneužívaniu moci a vplyvu. Potrestanie tých, ktorí sú zodpovední za spomalenie procesu získavania bezvízového styku s EÚ, by bolo dobrou stratégiou pre Kyjev, pretože za nesplnenie svojich záväzkov je zodpovedná práve Ukrajina. Hľadanie obete však nevyrieši skutočné korupčné problémy na Ukrajine. V súčasnosti má v rámci Východného partnerstva vyšší index vízovej liberalizácie nielen Moldavsko, ale aj Gruzínsko. V prípade Ukrajiny sa dnes v kontexte bezvízového styku spomína rok 2016, aj to však len veľmi opatrne. Aj prezident Rady Európy Donald Tusk uviedol, že ak Ukrajina úspešne implementuje svoj vízový plán, v roku 2016 by Ukrajinci mohli začať cestovať do Európy bez víz. Teraz je otázne, či sú aj ukrajinskí vysokí predstavitelia pripravení zobrať na seba zodpovednosť.

Výsledné skóre

Kým situácia a progres v oblasti bezvízového styku sa budú opäť prediskutovávať na konci tohto roka, aktuálna hodnotiaca správa o progrese Ukrajiny upozorňuje na veľmi zložitý „ekonomický, sociálny a vojenský kontext, [nevyhnutnosť] dodatočnej finančnej pomoci zo strany EÚ a minimálny progres v oblasti zlepšovania ekonomických podmienok a reforiem“. Pritom len niekoľko dní pred konaním samitu ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin dokonca vyhlásil, že na stretnutí v Rige by európske krajiny mali potvrdiť, že Ukrajina môže byť vhodným kandidátom na členstvo v EÚ. Klimkinova nádej však bola len čisto utopistická, pretože doposiaľ nebola všetkými členmi Únie ratifikovaná ani len asociačná dohoda medzi Ukrajinou a EÚ. Rakúsko, Grécko, Cyprus či Taliansko dokonca len teraz začínajú ratifikačný proces.

Napriek tomu, že „oficiálna Ukrajina” je s výsledkami samitu spokojná, pôvod tejto eufórie zostáva neznámy, pretože stretnutie neprinieslo pre Ukrajinu žiadne zmeny. A ani Ukrajina pre samit nič nezmenila. Jeden nemenovaný predstaviteľ EÚ uviedol, že keďže sa samit konal počas najhoršej politickej a bezpečnostnej krízy v Európe, EÚ musela byť veľmi opatrná v tom, čo mohla krajinám Východného partnerstva prisľúbiť, aby nedráždila Rusko. Ruská agresia na Ukrajine je zároveň aj jedným z vysvetlení, prečo sa demokratizačné reformy rozbiehajú len veľmi pomaly – všetka sila a energia sa využíva na boj proti nepriateľovi. Oba dôvody sú však len ospravedlňovaním nelichotivej reality.

Projekt Východného partnerstva sa reálne neukázal ako veľmi úspešný a obmedzené výsledky priniesla aj európska susedská politika. Aj preto si Európska komisia stanovila cieľ prehodnotiť v roku 2015 svoju susedskú politiku. Rad je však aj na Ukrajine, aby ukázala skutočný pokrok vo svojom demokratizačnom procese namiesto dožadovania sa sľubov za fantómové výsledky.