Ako sa držia politici faktov v debatách o zahraničnej politike?

Projekt Demagog.SK už viac ako štyri roky overuje faktickú správnosť výrokov slovenských politikov vo verejnom priestore. Mnohé z overených výrokov sa týkajú priamo zahraničnopolitických tém alebo fakticky presahujú hranice Slovenskej republiky. Dobrou správou pre slovenskú zahraničnopolitickú komunitu môže byť zistenie, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vychádza dlhodobo ako najlepší slovenský politik. Na druhej strane však podstatne horšie dopadol premiér Robert Fico či iní politici, ktorí v zahraničnopolitických otázkach často chybili. Navyše v niektorých prípadoch majú ich omyly za následok výrazné oslabenie argumentu o obhajovanej alebo navrhovanej zahraničnej politike. Práve na takéto faktické chyby sa sústredí tento text.

Read more

Kosovo na križovatke

Kríza, v ktorej sa Kosovo ocitlo po posledných parlamentných voľbách, je dramatickým pokračovaním dlhoročného boja o nezávislosť, štát a demokraciu. Kým neúspech je reálnou možnosťou, súčasná kríza predstavuje nevyhnutnú zastávku na ceste povojnovej a demokratickej transformácie.

Read more

Rusko-ukrajinská kríza ako obraz slovenskej spoločnosti

Krízové situácie zväčša odhalia viac ako pokojná idylka. Platí to nielen o vzťahoch, firmách, ale aj o kultúrnych a hodnotových „fundamentoch“ spoločnosti. Agresia putinovského Ruska voči Ukrajine, anexia Krymu a ďalšie kroky zamerané na destabilizáciu nášho východného suseda spustili na Slovensku polarizovaný diskurz. Súhlasím s analytikom Alexandrom Dulebom, ktorý hovorí, že prebiehajúca diskusia nie je diskusiou o Rusku, ani Ukrajine, ani EÚ či NATO, ale o nás samých, o charaktere Slovenska, o zmysle uplynulých dvadsiatich rokov. Preto je celkom oprávnené pozrieť sa aj na obraz slovenskej verejnej mienky i posolstvá, akými ju politici oslovujú.

Read more

Keď kráľ vyhrá Turecko

Minuloročné Gezi protesty a následný korupčný škandál len jemne zachveli tureckou politickou scénou a v konečnom dôsledku neposunuli do nových rúk ani politickú moc, a už vôbec nie smerovanie tejto 75-miliónovej krajiny. Sentiment blízkej zmeny, ktorý ešte istý čas odporcovia 12-ročnej vlády – dnes už prezidenta – Recepa Tayyipa Erdoğana vtedy cítili, vyhasol v momente, keď po dlho očakávaných lokálnych voľbách vládna AKP potvrdila svoju prevahu. Erdoğan navyše prevalcoval svojich súperov aj v prezidentských voľbách a väčšina Turkov rozhodla, že cesta pod jeho vedením je tá správna. Ale môže sa väčšina mýliť?

Read more

Realita po Vilniuse: výzvy moldavskej eurointegrácie v roku 2014

Parafovanie asociačnej dohody medzi Moldavskom a Európskou úniou počas summitu Východného partnerstva vo Vilniuse bolo pozoruhodným úspechom pre Kišiňov. Podpis dohody mnohí považujú za veľký krok smerom k integrácii do EÚ, ktorý Rusko nedokázalo zastaviť. Bohužiaľ, takýto optimizmus je zrejme predčasný. Až do podpísania asociačnej dohody, ktoré je naplánované na august 2014, bude „európske rozhodnutie“ Moldavska ohrozené viacerými rizikami s pôvodom nielen mimo krajiny (Rusko), ale takisto zvnútra. Preto je dôležité poznať tieto hrozby a predvídať ich možný vývoj. Len tak sa môže Moldavsko pripraviť na riešenie potenciálnych problémov.

Read more

Ako odpovedať na výsledky Vilniusu?

Vilniuskemu summitu Východného partnerstva predchádzali nielen vysoké očakávania, ale aj politické turbulencie vo viacerých krajinách. Jeho závery a následné udalosti poukázali na neodvrátiteľný fakt, a to, že Európska únia čelí vážnym výzvam vo vzťahu so svojimi šiestimi východnými partnermi. Europeizácia a reformný proces, ktorý Únia predpokladala spustením politiky Východného partnerstva v roku 2009, nejde celkom podľa predstáv.

Read more