Debata o treste smrti v USA ožíva

Džochar Carnajev, pôvodom z Kirgizska, sa stal americkým občanom presne na jedenáste výročie útokov z 11. septembra. V máji bol odsúdený za najhorší teroristický útok práve od tejto udalosti. Keby Carnajev nebol americkým občanom, s najväčšou pravdepodobnosťou by skončil vo väzenskom zariadení na Guantáname. Teraz však ako americký občan čelil dohromady 30 obvineniam, z ktorých mu hrozilo 17 trestov smrti. Porota ho označila za vinného vo všetkých obvineniach. V šiestich prípadoch sa rozhodla, že trest smrti bude adekvátnym potrestaním za jeho čin. Zaujímavosťou je, že z poroty boli počas dvojmesačného výberového procesu automaticky vylúčení tí, ktorí by pri udelení trestu smrti hlasovali proti. Pri treste smrti musí porota hlasovať jednohlasne.

Paradoxne štát Massachusetts, kde sa teroristický čin odohral a kde bol Carnajev súdený, zrušil trest smrti v roku 1984. Americký právny systém však rozoznáva zákony štátov a zákony federálne. Na federálnej úrovni trest smrti platí, a keďže bol Carnajev obvinený z použitia zbrane hromadného ničenia, jeho prípad sa posudzoval ako federálny. Proti trestu smrti pre Carnajeva je pritom 85 percent Bostončanov, ako aj 80 percent obyvateľov štátu Massachusetts. Bostonský katolícky kardinál Seán O’Malley sa v apríli vyjadril proti trestu smrti pre Carnajeva. „Spoločnosť dokáže byť lepšia ako trest smrti,“ povedal O’Malley.

Verejná mienka v kombinácii s tlakom politikov bude mať rozhodujúci efekt na výsledok debaty o zákaze trestu smrti.

Trest smrti – áno, či nie

Z deklarovaných demokracií sa dnes vykonáva trest smrti pravidelne len v Japonsku a na federálnom území USA (každý štát má iné zákony). Argumenty za a proti trestu smrti sú podrobne zmapované. Prívrženci trestu smrti napríklad argumentujú známou tézou „oko za oko, zub za zub“. Princíp pomsty život za život sa tiahne celou históriou ľudského spoločenstva a v niektorých krajinách je zrejme stále akceptovateľný. Nie vždy však tento princíp funguje ako poskytovateľ komfortu pre rodiny obetí. Príkladom je aj otvorený list, ktorý napísali rodičia najmladšej obete bostonských útokov.

Ďalším argumentom je odstrašenie potenciálnych zločincov. Tento argument však nie je podporený relevantnými dátami. V Texase, ktorý je známy svojím benevolentným prístupom k trestu smrti, je aj napriek uplatňovaniu najvyššieho trestu stále vysoká kriminalita. Podľa profesora filozofie a odporcu trestu smrti Huga Bedaua je odstrašenie účinné len vtedy, keď sa trest s odsúdeným vykoná rýchlo. To však v prípade odsúdenia na trest smrti ani zďaleka neplatí. Pre dlhé konania, odvolávania a ďalšie prieťahy spájané s procesom je priemerný čas strávený v cele smrti 15 rokov. Napriek tomu, že išlo o skutočne otrasný čin, podľa niektorých môže dôjsť k poprave aj v prípade Carnajeva až v roku 2030. Počas nasledujúcich rokov, ako tvrdila rodina v otvorenom liste, budú televízie pravidelne ukazovať Carnajevovu tvár a zábery z útokov. Ak by bol odsúdený na doživotie, je možné, že by sa na neho zabudlo.

Argumenty odporcov trestu smrti okrem hlavného argumentu, ktorý považuje trest smrti za vraždu, upozorňujú na skutočnosť, že počas procesov dochádza k justičným omylom a zomierajú nevinní ľudia. Štúdie dokazujú, že až 4 % odsúdených na trest smrti sú nevinní. Carnajev síce dal na radu svojich zástupcov a verejne odmietol vinu, niet však žiadnych pochýb, že skutok vykonal.

Ďalším argumentom proti udeleniu trestu smrti je paradoxne jeho cena. Štúdia dvoch amerických sudcov dokazuje, že v súdnom procese, pri ktorom ide o trest smrti, sa niekoľkonásobne zvyšuje cena výberu poroty, obhajoby a ďalších zložiek. Jedno odsúdenie na trest smrti stojí štát viac ako doživotie.

Prekvapenie v Nebraske

Prípad štátu Nebraska, ktorý je od Bostonu vzdialený necelých 3000 kilometrov, je unikátny. Nebraska sa stala prvým konzervatívnym štátom za posledných 40 rokov a siedmym federálnym štátom od roku 2007, v ktorom legislatívny subjekt štátu prehlasoval veto guvernéra, čím sa zrušil trest smrti. Stalo sa tak len dva dni pred ukončením rokovania. Posledným konzervatívnym štátom, v ktorom bol trest smrti zrušený rovnakým spôsobom, bola Severná Dakota v roku 1973. Nebraský „kongres“ je zaujímavý aj tým, že ide o jediný legislatívny orgán v Spojených štátoch, ktorý je jednokomorový a zástupcovia nie sú volení na základe straníckej príslušnosti, všetci kandidujú ako nezávislé osoby.

Komentátor NBC Chuck Todd vo svojej relácii Meet the Press 31. mája povedal, že v prípade trestu smrti je vzťah a pôsobenie politikov a verejnosti presne opačný v porovnaní s otázkou legalizovania manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Kým v prípade manželstiev je hnacou silou liberalizácie verejnosť, pri treste smrti sú to politici, ktorí tlačia na ľudí. V Spojených štátoch je verejná mienka ešte aj dnes  stále naklonená trestu smrti. Trest smrti podporuje až okolo 50-60 % obyvateľov, pričom výsledky závisia od politickej príslušnosti respondentov. Je teda možné, že prípad Nebrasky bude ojedinelým i na ďalších pár okov.

Ešte pred rozhodnutím v Nebraske však guvernéri viacerých štátov vyjadrili svoj negatívny postoj k trestu smrti. Napríklad guvernéri štátov WashingtonOregon povedali, že za ich vlády trest smrti vykonaný nebude. V oboch liberálnych štátoch je v súčasnosti najvyšší trest povolený a na jeho výkon čaká deväť (Washington) a 36 (Oregon) odsúdených.

Podľa posledných správ, reakcií a komentárov je zrejmé, že debata o treste smrti bude naberať intenzitu. Politické elity sa budú snažiť presvedčiť svojich voličov o nezmyselnosti trestu, a tí z odvážnejších by mali navrhnúť reformu súdnych procesov na lokálnej aj federálnej úrovni. Vzhľadom na dĺžku trvania procesov sa odsúdení – vrátane Carnajeva – s kúskom šťastia zmien môžu dožiť.