Josep Borrell – riešenie pre kosovsko-srbský pat?

Vzťahy medzi Kosovom a Srbskom sú dlhodobo problematické. Kým v deväťdesiatych rokoch stáli proti sebe vo vojnovom konflikte, v roku 2008 Kosovo po referende jednostranne vyhlásilo nezávislosť. Tú uznáva zhruba polovica štátov sveta. Obe entity však prejavili záujem vstúpiť do EÚ a preto si uvedomujú, že aby sa to mohlo udiať, musia svoje spory vyriešiť. V tomto duchu sa nesie aj ich oficiálny dialóg, ktorý už od roku 2011 zastrešuje EÚ. Za niekoľko rokov fungovania tejto iniciatívy sa však veľa nezmenilo – až na pár dohôd o praktickom fungovaní spoločných vzťahov.

Európska únia ako mediátor

Kľúčovým európskym aktérom v týchto rokovaniach je šéf európskej diplomacie, teda Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Post od roku 2014 zastáva Talianka Federica Mogheriniová. Onedlho ju zrejme vystrieda španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell, o ktorom je zaujímavé, že aj keď je Katalánec, presadzuje územnú celistvosť štátov. Odmieta jednostranné oddelenie Katalánska od Španielska aj jednostranné oddelenie Kosova od Srbska, čo je zároveň oficiálna pozícia Španielska, ktoré ako jeden z piatich štátov EÚ dosiaľ neuznalo kosovskú nezávislosť (ďalšie štyri štáty sú Slovensko, Rumunsko, Cyprus a Grécko).

Rozpory medzi Kosovom a Srbskom sú komplikované a nemajú jednoduché riešenie. Aj z tohto dôvodu nie je tak prekvapivé, že dialóg moderovaný Európskou úniou dosiaľ mnoho nezmenil. So zverejnením mena nástupcu Mogheriniovej sa však ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že pod Borrellovým vedením môže nastať v bilaterálnych vzťahoch zmena. Miešajú sa však obavy i pozitívne očakávania. Jedni tvrdia, že jeho postoj k tomuto problému zníži šance na plné uznanie Kosova. Iní sa zas nádejajú, že nový postoj na tejto pozícii prinesie väčšiu ochotu Srbska spolupracovať.

Má sa Kosovo čoho obávať?

Stúpencov nezávislosti Kosova nenaplnila optimizmom marcová oficiálna návšteva Josepa Borrella v Srbsku, ešte vo funkcii španielskeho ministra zahraničných vecí. Jasne sa vtedy vyjadril, že Španielsko je proti „jednostrannému vyhláseniu nezávislosti Kosova“. Na druhej strane dodal, že verí, že trvalé a kompromisné riešenie daného sporu môže byť dosiahnuté len vzájomným dialógom.

Hoci sa mnohí obávajú, že nominant na post šéfa európskej diplomacie bude presadzovať riešenia naklonené Srbom. Na novej európskej pozícii však už nebude presadzovať španielske záujmy, ale tie európske, takže musí brať do úvahy viac uhlov pohľadu. Okrem toho, ako mediátor sa bude usilovať o trvalo udržateľné riešenie sporu. S akýmkoľvek návrhom teda budú musieť súhlasiť obe strany, čo sa nestane, ak by sa rozhodol presadzovať nekompromisnú štátocentrickú politiku a úplne by  odmietal akúkoľvek nezávislosť Kosova.

Umiernenejší ako sa zdá

Okrem toho, keď sa minulý rok Kosovo a Srbsko dohadovali o možnej výmene území podľa národnostného kľúča, Borrell to jasne odmietol. Vyhlásil, že „Európska únia nevznikla na to, aby tvorila monolitické a homogénne jednotky na základe kultúry a etnicity, ale na to, aby pomohla rôznym ľuďom žiť bok po boku“. Je to dôležité stanovisko, ktorým odmietol jednoduché a rýchle riešenia s potenciálom na destabilizáciu regiónu. Zároveň poukazuje na jeho proeurópsku mentalitu, keďže vo svojich vyhláseniach zastáva hodnoty EÚ a dáva najavo, že ani v novej funkcii nebude súhlasiť s podobnými rýchlymi a potenciálne nebezpečnými riešeniami.

Avšak nezabúdajme, že aj keď sú kosovské a srbské postoje protichodné, predsa len došlo k určitému vývoju. Srbsko si začalo uvedomovať, že je len malá šanca na prinavrátenie ich bývalého územia a ak sa chcú dostať do EÚ, treba nájsť inú cestu. Pred niekoľkými týždňami sa v tomto duchu vyjadril sám srbský prezident Aleksandar Vučič na pôde parlamentu: „Musíme si uvedomiť, že sme boli porazení… to územie sme stratili. V Kosove nie je žiadna (viditeľná) srbská autorita, až na nemocnice a školy.“ Podobné vyjadrenia je vhodné brať s rezervou, keďže môže ísť o taktiku ako sa rýchlejšie dostať do EÚ. Stále však platí, že je to zo srbskej strany pomerne veľký posun, ktorý môže naznačovať motiváciu pristúpiť na rôzne kompromisy a situáciu konečne doriešiť.

Optimistické hlasy sa ozývajú aj z akademickej pôdy. Expert na Balkán James Ker-Lindsay pôsobiaci na London School of Economics je jedným z nich. Josep Borrell má podľa neho v Srbsku kredit. Ako občan Španielska, ktoré neuznáva Kosovo, bude pre Belehrad sympatickejší oproti mnohým iným európskym postavám. Okrem toho ďalej vysvetľuje, že Srbsko si nemôže dovoliť Borrella pohnevať, keďže je to práve jeden z mála európskych aktérov, ktorý zdieľa srbský pohľad.

Je skutočne Borrell vhodným kandidátom?

S osobou Josepa Borrella sa však spája aj mnoho kritiky. To by mohlo ukazovať na fakt, že pri riešení srbsko-kosovských problémov nebude taký nápomocný ako sa mnohí domnievajú. Napríklad, pre svoje kontroverzné výroky si pohneval Spojené štáty, Izrael ale aj Rusko. Okrem toho, odstúpil z pozície riaditeľa organizácie European University Institute keď sa ukázalo, že neuvádzal každoročný príjem 300 000€ z energetickej firmy Abengoa.

Toto sú len dva z viacerých dôvodov, prečo mnohých prekvapilo, že by sa práve on má stať nástupcom Mogheriniovej a zaznievajú kritické hlasy. V neposlednom rade je to politik s konzervatívnymi názormi zastávajúci národnú suverenitu a možnosť regionálnych vlád uskutočňovať referendá o nezávislosti. Jeho pozícia voči Kosovu tiež predstavuje minoritnú pozíciu, keďže väčšina členských štátov Kosovo uznáva a samotná EÚ sa podieľala na jeho vzniku. Akokoľvek je teda Borrell pripravený vyjednávať, uvedené fakty treba mať na pamäti.

Vyhliadky do budúcnosti

Otázkou zostáva čo sa stane v srbsko-kosovských vzťahoch po Borrellovom nastúpení do funkcie, respektíve, či sa vôbec niečo zásadné udeje. Netreba zabúdať na to, že od minulého roka je dialóg dvoch znepriatelených strán pozastavený. Srbsko totiž zablokovalo vstup Kosova do Interpolu, čo následne vyprovokovalo zvýšenie dovozného cla na produkty zo Srbska a Bosny a Hercegoviny z desiatich na závratných 100%. Okrem toho, v máji tohto roku kosovská polícia uskutočnila v severnej časti územia raziu, ktorej oficiálnym cieľom bol organizovaný zločin. Keďže sa jedná o územie kontrolované Srbskom, Belehrad zareagoval uvedením armádu do pohotovosti.

V apríli tohto roku sa uskutočnil Berlínsky summit zameraný na západný Balkán. Nepriniesol obnovenie dialógu a akákoľvek dohoda o reštarte vzťahov je v nedohľadne.  Dva mesiace nato nasledoval balkánsky summit v Poznani, ktorý je súčasťou Berlínskeho procesu. Okrem apelu na odstránenie vysokých dovozných ciel k riešeniu srbsko-kosovských vzťahov výrazne neprispel.

Prispeje teda zvolenie Borrella zlepšeniu vzťahov Kosova a Srbska? Najprv je potrebné zodpovedať inú otázku. A síce, či je vôbec nejaký európsky aktér schopný tento spor výrazne ovplyvniť, pretože aj keď Kosovo i Srbsko vedia, že je potrebné nezhody vyriešiť na vstup do EÚ, ich vzájomné kroky tomu nenasvedčujú. Namiesto toho vidíme skôr prehlbovanie konfliktu a ešte silnejšiu polarizáciu spoločnosti. Zmenu do takto komplikovaných vzťahov niekedy prinesie až obmena generácií, ktoré si už vojnu priamo nepamätajú.

Na druhej strane, ak obe strany prejavia skutočnú vôľu hľadať kompromisy, Katalánec naozaj môže byť tá správna osoba na rozuzlenie situácie. Najbližšie obdobie ukáže, nakoľko sa bude na Balkáne angažovať a aká bude dynamika jednania medzi ním a predstaviteľmi oboch štátov. Čokoľvek sa však má zmeniť, bude to v tomto prípade zrejme trvať dlhšie a vyžadovať mnohé  ústupky z oboch strán. 

Fotka: Josep Borrell, zdroj: flickr.com, Ministerstvo zahraničných vecí Španielska.