List Nanukovi 12/2018

Tu v Európe stále žijeme svoje komfortné životy. Len v uplynulom mesiaci dievčatá a ženy z Tvojho okolia leteli za rozptýlením do Maroka, Barcelony, Lisabonu, na Kanárske ostrovy. Niežeby muži nelietali a niežeby nevedeli, že každý let znamená ďalší príspevok k zničeniu klímy našej planéty. Prinajmenšom to tušia – ale tak ako milióny ďalších mladých i starších si hovoria: „Veď to lietadlo by letelo aj bezo mňa.“ Presne tak, ako si to hovoria milióny ich spolucestujúcich – a tak lietadlá lietajú. Nakoniec – neleťte za exotikou, keď je to také lacné! Nič nové pod slnkom. Tragedy of commons – tragédiu spoločných pasienkov – popísal britský ekonóm Lloyd už pred skoro 200 rokmi. My sme ju len dotiahli do planetárnych dimenzií.

À propos, Británia! Tá sa po celý rok 2018 potácala v napĺňaní túžob anglických a waleských dôchodcov a proletariátu po odchode z Európskej únie. Iróniou osudu je, že za dva a pol roka od referenda o brexite v Británii zomrelo okolo 1,5 milióna ľudí, väčšina z nich boli seniori, ktorí hlasovali za brexit. Mnohí z tých, ktorí o brexite rozhodli, sú dnes mŕtvi, ale ešte stihli zobrať so sebou do hrobu aj životné šance svojich detí a vnukov. Keby sa referendum konalo dnes, presadil by sa racionálny záujem mladej a strednej generácie zostať v Únii. Zodpovedné by bolo referendum zopakovať: ale zodpovednosť je v politike vzácna ako šafran. Aj v krajinách, kde má demokracia dlhú tradíciu. Treba napĺňať vôľu mŕtvych.

Ale, ako hovorieval Dan Owen, môj britský kolega z rokov práce vo Svetovej banke: „ Who cares about a small foggy island?“ Oproti tragikomédii, ktorá po celý rok 2018 prebiehala v Spojených štátoch amerických, je britská brexitová sága – akokoľvek hlúpo sa v nej Briti strieľajú do oboch nôh – triumfom kultivovanej demokratickej politiky. Dianie v USA, krajine už dva roky riadenej impulzívnym psychopatom s čoraz zjavnejšou kriminálnou minulosťou, je ešte bizarnejšie ako v UK.

V čase, keď sa svet chveje pod tlakom globálnych problémov, ktorých riešenie je otázkou života a smrti západnej civilizácie, žije svetová superveľmoc v rytme diskusií o platbách „hush money“ – peňazí za mlčanie – pornoherečkám a exmodelkám, s ktorými ženatý Trump spával, o zneužívaní peňazí Trumpovej nadácie na maľovanie Trumpových portrétov a platenie volebnej kampane, o sérii lží Trumpových najbližších spolupracovníkov pod prísahou a o odchádzaní zvyškov rozumných ľudí z vlády. Práve pred pár dňami odišiel z vlády USA jeden z posledných „dospelých ľudí“ ako-tak krotiacich narcisa v Bielom dome, minister obrany James Mattis. Stalo sa tak po tom, ako Trump správou na sociálnej sieti Američanom a svetu oznámil, že sťahuje zo Sýrie americké vojská. Radostná správa pre Moskvu a Teherán, znepokojujúca pre ostatný svet. Americká komédia sa ľahko a rýchlo môže zmeniť na tragédiu mnohých národov.

Najznepokojujúcejšia na celom vývoji v USA je pre mňa neschopnosť amerických inštitúcií korigovať správanie psychopata, ktorého Republikánska strana dostala do Bieleho domu. Tá istá strana, ktorá pred 20 rokmi rozpútala proces impeachmentu demokratického prezidenta Billa Clintona kvôli lži týkajúcej sa jednej sexuálnej eskapády, v roku 2018 celou svojou váhou bráni impeachmentu svojho človeka. Toho, ktorý vytiahol do najvyššej politiky USA organizovanú skupinu klamárov a zlodejov a evidentne sám klamárom a zlodejom je. Človeka nulového charakteru, mdlého intelektu a obrovského narcistického ega nechávajú republikáni už dva roky v priamom prenose rozkladať americkú demokraciu a dôveru sveta v ňu. Pre uchovanie vlastnej moci sú ochotní nevidieť rozklad svojej vlasti.

Well, well… Môžeš sa pýtať, že ak mal vývoj v Británii a Spojených štátoch také tragikomické podoby, čo sa mohlo diať inde vo svete? Dobrá otázka. To, o čom som doteraz písal, sú viac-menej klebety z plesovej sály hornej paluby Titaniku. Mnoho kajút v podpalubí zaplavuje voda, ale krik topiacich sa prehlušuje bujará hudba hore a pocit, že podpalubie je ďaleko.

Jemen ďalej balansuje na hrane hladomoru. Krajiny okolo Sýrie hostia milióny utečencov. V Líbyi panuje chaos, krajina tohto mena vlastne existuje už len na mapách. V Stredozemnom mori sa ďalej topia tisíce ľudí na ceste do vysnívaného európskeho raja. Tisícky ľudí hynú bez záujmu sveta v masakroch medzi pastiermi a roľníkmi v Nigérii, najľudnatejšom štáte Afriky.

V Brazílii, najľudnatejšej krajine Južnej Ameriky, si zvolili za prezidenta človeka s fašizoidnými črtami, označovaného ako „Trump trópov“. Svojim voličom sľúbil napríklad zrušiť obmedzenia na klčovanie Amazónie. Inflácia v ropnej Venezuele tento rok prekročila milión percent. Tamojšie nemocnice sú bez liekov, vody, elektriny a lekárov. Mnohí sa snažia zachrániť útekom z krajiny. Zatiaľ tak urobili viac ako dva milióny ľudí.

Na viac ako stomiliónových katolíckych Filipínach vedie tamojší prezident svoju kampaň proti drogám zabíjaním podozrivých na uliciach. Zatiaľ ich postrieľali asi 20000, a teraz volá aj po zabíjaní biskupov, ktorí voči mimosúdnemu vraždeniu policajtmi protestujú.

A aby sme nechodili len ďaleko, na Ukrajine pokračuje vojna a po okupácii Krymu a časti Donbasu obsadili Rusi aj Azovské more. V Moskve počkajú, kým Nemci dostavajú plynovod NordStream 2 a pošlú ďalšie peniaze – potom sa uvidí, koho ďalej prepadnú. Za horúceho kandidáta sa považuje Bielorusko – nemá spojencov, klásť odpor si Bielorusi netrúfnu.

V opise situácie na spodných palubách Titaniku by sa dalo pokračovať, ale je to vcelku márne. Sýty hladnému ani zdravý chorému neverí a v plesovej sále na hornej palube sa jagajú svetlá, buráca hudba, obchody sú preplnené a lacné aerolínie po miliónoch rozvážajú turistov. Ani to však nestačí: tí menej bohatí na hornej palube by chceli mať stále viac a napríklad vo Francúzsku, krajine s minimálnou mzdou 1400 eur, sa vyobliekali do žltých viest, porozbíjali a vypálili obchody v uliciach Paríža a iných miest a vydobyli si, že aj v budúcom roku budú môcť spaľovať lacný benzín. Fuck you, climate change!

Tým sme sa posunuli od diania v hlavách a spoločnostiach ľudí k vývoju vo fyzickom prostredí. Len veľmi stručne. Masové vymieranie druhov pokračuje prudkým tempom: od roku 1970 do roku 2014 sme vyhubili 60 % populácií všetkých stavovcov. Nehynú len stavovce: biomasa hmyzu v nemeckých prírodných rezerváciách – nie v mestách! – klesla medzi rokmi 1989 a 2016 o viac ako 75 %. Iná štúdia vyčíslila globálny pokles biomasy bezstavovcov do roku 2014 na 45 %. S kým tu nakoniec zostaneme? Ak teda zostaneme…

Všetky tieto zvieratá masovo hynú v čase, keď sa klimatické zmeny ešte len rozbiehajú: koľko ich dokáže prežiť nasledujúce roky a desaťročia, keď sa teplomer rozbehne plnou rýchlosťou? Budem sa opakovať – raz za pár rokov to snáď nie je až také otravné: keď bolo naposledy v atmosfére toľko CO2 ako dnes – teda 400 ppm v pliocéne pred troma miliónmi rokov – bolo na Zemi o 2 až 3 °C teplejšie a hladiny oceánov boli o 25 metrov vyššie ako dnes. To je klíma, do ktorej tlačíme Zem. Situácia všetkého živého je však oproti minulosti oveľa horšia: kým rast teploty v dávnych dobách prebiehal tisíce a desaťtisíce rokov, dnes stúpa teplota rádovo stonásobne rýchlejšie. V minulosti mali živočíchy a rastliny čas adaptovať sa na zmeny klímy migráciou do iných kútov Zeme alebo evolučnými mechanizmami. Pri dnešnom tempe rastu teploty obrovské množstvo druhov nebude mať čas adaptovať sa a prežiť.

Pred pár týždňami priniesol časopis Nature štúdiu, ktorá dospela k záveru, že priemerná teplota na Zemi môže byť o 1,5 °C vyššia už v roku 2030 – a o 2 °C vyššia už okolo roku 2040. Štúdia opisuje tri mechanizmy, ktoré započítala do svojich modelov, a doterajšie výpočty s nimi nerátali. Napríklad ani výpočty v doteraz najradikálnejšej správe IPCC „Global warming 1.5 °C“, ktorá vyšla v októbri 2018  a predpokladala, že k rastu o 1,5 °C dôjde „až“ medzi 2030 a 2052. Správa IPCC tiež vyčíslila, že ak má mať ľudstvo šancu predísť vzostupu o 1,5 °C alebo viac, musí do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 45 %.

Hádaj čo? Svetová konferencia o klíme  – takzvaná Conference of the Parties – nedokázala v Katoviciach správu IPCC prijať. Politici USA, Ruska a Saudskej Arábie v dojímavej zhode presadili, že svet politiky bude vedu radšej ignorovať. Predstavitelia Európskej únie síce deklarujú, že nie, Európa bude brať vedu vážne. Žiaľ, skutky tieto slová nepodopierajú a aj Európa zaostáva vo všetkých klimatických politikách.

Práve v čase katovickej konferencie poslala u nás sudkyňa do väzenia v Ilave 12 mladých ľudí, ktorí protestovali za záchranu klímy a proti spaľovaniu jedovatého lignitu v Novákoch. Ilava je väzenie, v ktorom kedysi komunisti väznili môjho priateľa Stana Filu za to, že komusi požičal Orwellov román 1984. Sudkyňa v roku 2018 smelo nadviazala na tradície totalitného režimu: nič okrem hlbokého opovrhnutia slušnými ľuďmi sa jej za to nikdy nestane. Bol som svedkom strachu, ktorý prežívala matka jedného z uväznených dievčat. Darmo som jej opakoval, že má byť na svoju dcéru hrdá, pretože ona sa raz – keď budeme za hriechy svojej hlúposti a ľahostajnosti platiť – bude môcť pozrieť svojim deťom do očí a povedať im: „Robila som, čo som mohla.“ Ale matka sa bála väzenia – nie klímy, v ktorej bude jej dcéra žiť. Ani tá sudkyňa asi nikdy nepochopí, že zločin spáchala ona, nie 12 statočných v Novákoch.

Konferencia v Katoviciach bola popretím inteligencie a zodpovednosti. Ale zazneli na nej aj niektoré pamätihodné slová. Generálny tajomník OSN António Guterres jasne pomenoval zmeny klímy ako „otázku života a smrti“. Ale to, čo sa deje najjasnejšie, povedala o tri roky staršia školáčka ako Ty, švédska dievčina Greta Thunberg : „Tvrdíte, že vám na vašich deťoch záleží najviac na svete. Ale v skutočnosti nám priamo pred očami kradnete budúcnosť.“ Cisár je nahý – to len okolie predstiera, že je to inak.

Čo Ti teda popriať do roku 2019? Aby sme Tebe a Tvojim vrstovníkom prestali ničiť svet, v ktorom žijeme. Aby sme pre jeho záchranu dokázali urobiť oveľa viac ako tento rok.

Tvoj otec, 22.12.2018