List Nanukovi 2/2012

Budem preto radšej písať o dvoch veciach, ktoré dejiny pravdepodobne zaznamenajú, aj keď dnes väčšine ľudí zamestnaných správami o každodennosti  unikajú. Obe budú mať zásadný vplyv na svet Tvojej generácie a ďalších.

V lete 2012 som videl snáď najstrašidelnejší graf svojho doterajšieho života. Je od cambridgeského profesora Petra Wadhamsa a ilustruje vývoj hrúbky a objemu ľadu pokrývajúceho v posledných rokoch Severný ľadový oceán. Extrapolácia krivky z minulosti do budúcnosti zachytávala voľný pád, ktorý v roku 2015 narazí na dno. Znamená to, že v auguste 2015 nebude na mori v Arktíde žiadny letný ľad.

Ak sa pán Wadhams nemýli a dáta zo satelitov a jadrových ponoriek plaviacich sa pod ľadmi Arktídy sú správne – a nemajú byť prečo iné – potom sa potvrdzuje, že ohrievanie Arktídy je omnoho rýchlejšie ako predpovedali tie najhoršie prognózy klimatológov. Arktída pritom nie je len domov Tvojich menovcov nanukov, tuleňov a mrožov, a nie je len „kanárikom v bani“, varovným indikátorom rýchlosti stúpania teploty klímy. Arktída aj aktívny mechanizmus vo vývoji klímy: menej morského ľadu v Arktíde znamená menej slnečnej radiácie odrazenej z povrchu Zeme späť do vesmíru a viac pohlteného tepla. Topenie Arktídy tiež znamená riziko, že topiaci sa permafrost na pevnine a hydráty metánu z arktických morí budú do atmosféry uvoľňovať čoraz viac metánu, silného skleníkového plynu. Dva mechanizmy pozitívnej spätnej väzby regulujúce teplotu podnebia planéty rýchlo silnejú. Oba sú mimo ľudskej kontroly. Vypustili sme z fľaše džina…

Už v auguste 2012 zaznamenali vedci najmenšie zaľadnenie Arktídy od začiatku satelitných meraní. Už hovorím preto, lebo najmenej ľadu býva v Arktíde vždy až v septembri. Doterajší rekord bol v septembri roku 2007.

Veľká väčšina ľudí a politikov dnes netuší, že vývoj v ďalekej mrazivej Arktíde je dôležitý pre celý svet. O niečo viac ľudí v bohatých krajinách vie, že celá naša civilizácia závisí od potravín. Tie od výkonnosti poľnohospodárstva, a to je podmienené klímou a počasím. Rok 2012 priniesol rekordné sucho v USA, obilnici ľudstva. Sucho bolo také kruté, že dokonca aj americkí novinári začali znovu používať dávno zabudnutý pojem „dust bowl“ pripomínajúci extrémne suchá a prachové búrky v 30-tych rokoch 20. storočia. Píšu o „Veľkom suchu 2012″. Úroda kukurice a sóje bude rekordne nízka – a nielen v USA. O 20 % nižšia bude úroda obilia v Rusku, možno ešte viac v ďalších krajinách východnej aj strednej Európy. Už  v júli 2012 vystriedal mierne klesanie svetových cien potravín prudký rast, ceny stúpli o 6 %. Do konca roka prekonajú ceny potravín historické rekordy. Pre nás Európanov to bude zatiaľ znamenať len menej peňazí na zbytočnosti a luxus. Pre miliardy chudobných na svete rozdiel medzi sýtosťou a hladom, pre milióny detí ako Ty rozdiel medzi životom a smrťou. Hladujúci budú hľadať príčiny a vinníkov svojho hladu. Tí, čo udržia zbraň, ich nájdu v tých, čo im vládnu.

Tvoj otec