S predsedom Európskej rady D. Tuskom
Miroslav Lajcak s predsedom Európskej rady D. Tuskom

Miroslav Lajčák: Iba spoločne môžeme v EÚ čeliť potenciálnym hrozbám a byť silným globálnym hráčom (2/2)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v polovici septembra ukončil svoje ročné pôsobenie na pozícii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V druhej časti nášho rozhovoru sme s ním preberali najmä súčasné európske výzvy od problematických vzťahov s USA po problematické vzťahy s krajinami V4.

Ako ste počas pôsobenia v USA vnímali transatlantické vzťahy?

Vnímal som ich tak ako doteraz, teda pozitívne. To, že som mal príležitosť stráviť dlhší čas na druhej strane Atlantiku, ma opäť utvrdilo v tom, že vzťahy medzi Európou a Severnou Amerikou nie sú náhodné. Majú hodnotový a historický základ, na ktorom sa už stáročia rozvíja de facto spoločná civilizácia. Tieto väzby nie sú umelé ani abstraktné, a nie je to iba politika. Je to nesmierne hustá spleť prepojení na mnohých úrovniach. Či už sú to rodinné vzťahy, študentské výmeny, spoločné výskumné projekty, obchodné a podnikateľské aktivity, turizmus a mnoho ďalších.

Osobne ma teší, že k takýmto transatlantickým prepojeniam prispievajú aj Slováci a slovenské inštitúcie. Konkrétne sa nám darí rozvíjať vzťahy so štátom Indiana, kde sme našu spoluprácu, ktorá bola  pôvodne zameraná len na ozbrojené sily, rozšírili aj na ďalšie oblasti, vrátane ekonomickej kooperácie a rozvoja inovácií. Ale máme aj ďalšie pozitívne príklady: Žilinská univerzita sa minulý rok dohodla s Univerzitou v Berkeley na výmenných pobytoch pre študentov a slovenské „start-upy“ pravidelne prichádzajú do USA získavať cenné skúsenosti. Tento rok sa na takomto programe v Bostone zúčastnilo ďalších päť slovenských „start-up“ firiem.

Na tomto základe sa potom rozvíjajú aj politické transatlantické vzťahy a môžeme smelo skonštatovať, že za uplynulý rok neboli naše vzájomné vzťahy v tejto oblasti rozhodne „nudné“. Do značnej miery boli ovplyvnené nástupom Donalda Trumpa do úradu prezidenta USA. Treba povedať, že na začiatku bol pre partnerov ako politik veľkou neznámou. Postupne však vidieť, že si obe strany, Európa aj USA, nachádzajú spôsob, ako vzájomne komunikovať a diskutovať o dôležitých veciach spoločného záujmu. Jednou z nich je aj kolektívna bezpečnosť v rámci NATO. Práve na ostatnom samite Aliancie v Bruseli bolo vidieť, že hoci delegácie prišli na rokovania s výrazne odlišnými názormi, boli schopné dohodnúť sa v rámci otvorenej diskusie na ďalšom spoločnom postupe.

S tou „veľkou neznámou“ to bolo o čosi horúcejšie. Vyzerá to, že USA a EÚ len tak-tak odvrátili obchodnú vojnu. Ako dlho môže tento stav vydržať?

To je otázka, na ktorú je ťažké dať jednoznačnú odpoveď. Výsledok stretnutia predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera s prezidentom Donaldom Trumpom koncom júla vo Washingtone považujem za veľmi dobrý a prevyšujúci naše očakávania. Dohoda, ktorú obaja dosiahli, má pre EÚ značný politický význam, pretože sa podarilo nielen deeskalovať situáciu, ale, ako hovoríte, vyhli sme sa obchodnej vojne.

Faktom však, žiaľ, je, že nad nami naďalej reálne visí hrozba zavedenia vysokých ciel na automobily z členských krajín EÚ, čo by sa vážne dotklo aj našej ekonomiky, pretože USA sú piatym najväčším exportným trhom pre autá vyrobené na Slovensku. Len na ilustráciu: každý piaty automobil značky Volkswagen, ktorý sa vyrobí v Bratislave, mieri na americký trh. Tu však nemôžeme postupovať individuálne, na národnej úrovni, ale zaujať spoločný a jasný postoj tlmočený z Bruselu do Washingtonu. Na jednej strane teda zaznamenávame pozitívny vývoj v obchodných vzťahoch s USA, na strane druhej však stále nemáme v rukách konkrétne výsledky. Vieme, čo by sme chceli dosiahnuť v obchodných vzťahoch medzi Bruselom a Washingtonom, respektíve čo je dobré pre ich rozvoj, ale dnes ťažko odhadnúť, čo sa nám z našich plánov podarí presadiť, a čo nie.

Pred spomínaným stretnutím Junckera a Trumpa sme nemali príliš veľké očakávania, avšak výsledok ich značne prevýšil. Čo sa týka reformy WTO (Svetová obchodná organizácia – pozn.), USA k nej mali vždy negatívny postoj. Avšak prezident Trump prvýkrát súhlasil, aby sme spolupracovali na jej modernizácii. Rovnako tak môžeme smelo hovoriť o perspektíve ďalších rokovaní o clách na priemyselné produkty. Potenciál aj vôľa na obidvoch stranách teda sú, musíme len pokračovať v nastúpenej ceste a nepoľaviť z našich zámerov a cieľov. K tomu nám výrazne pomáha aj fakt, že EÚ je vo svojom postupe vo vzťahu k USA jednotná. Za dôležité považujem, aby sme sa vyhli scenáru, v rámci ktorého by sme si boli navzájom konkurentmi, pretože toto by sa veľmi hodilo tým, s ktorými skutočne konkurujeme.

Ako vidíte ďalší vývoj vzťahov medzi USA a EÚ?

Niet pochýb o tom, že Spojené štáty americké sú naďalej hlavným strategickým partnerom a zahraničnopolitickým spojencom Európskej únie. Faktom zostáva aj to, že transatlantické vzťahy v súčasnosti prechádzajú náročnou fázou. Rokmi overené partnerstvo je skúšané rozdielnosťou postojov Bruselu a americkej administratívy k viacerým témam. Či už hovoríme o Iráne, medzinárodnom obchode alebo multilateralizme.

EÚ sa postupne prispôsobuje zmenenej atmosfére vzájomných vzťahov a spoločne s americkými partnermi hľadáme nový recept na pokračujúcu spoluprácu v otázkach, v ktorých sa naše záujmy a postoje zbližujú alebo prelínajú. Takých oblastí je stále dosť a rád konštatujem, že sú medzi nimi aj témy s vysokou mierou relevancie pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky, ako je napríklad stabilizácia Ukrajiny či podpora euroatlantických integračných ambícií krajín západného Balkánu, prípadne energetická bezpečnosť. Navyše Junckerove rokovania s Trumpom ukázali, že ako konštruktívni partneri sme naďalej schopní dosiahnuť kompromis a obrúsiť trecie plochy. Je dôležité, aby sme pokračovali v nastúpenom trende,  čo sa týka dialógu na vysokej politickej úrovni ako aj včasnej koordinácie. Z hľadiska EÚ považujem za kľúčové udržanie jednoty EÚ a posilnenie jej angažovanosti na poli zahraničnej politiky. Musíme si uvedomiť, že v dlhodobom horizonte neexistuje alternatíva k transatlantickému spojenectvu. Otázka je, ako dlho bude súčasná rozkolísaná fáza trvať. Ak tento test zvládneme, som presvedčený, že spoločne z neho vyjdeme ešte silnejší.

Presuňme sa teraz do Európy, taktiež prebiehajú dôležité diskusie o budúcnosti Európskej únie a jej prípadných reformách. Ste za federalizovanejšiu EÚ v otázkach menovej politiky, prípadne neskôr v oblasti obrany a bezpečnosti? 

Slovensko podporuje prehlbovanie a rozširovanie komunitárneho modelu integrácie. Existencia eurozóny a spoločná menová politika si zatiaľ nevyžadujú prechod na federálny model so silnými ústrednými orgánmi a inštitúciami. Skutočnosťou však je, že v oblasti menovej politiky máme pomerne vysokú mieru integrácie a dá sa povedať, že aj federalizácie, dôkazom čoho je spoločná Európska centrálna banka a spoločná mena euro.

Som presvedčený, že je v našom záujme, aby sme boli otvorení návrhom, ktoré ďalej zjednocujú a posilňujú EÚ. Pre nás ako členský štát eurozóny je kľúčové využívať všetky možnosti, ktoré ju spravia silnejšou a odolnejšou voči možným ekonomickým šokom.

Riešenie vidíme v užšej spolupráci a integrácii, pretože jedine spoločne môžeme lepšie čeliť potenciálnym hrozbám a byť silným globálnym hráčom.

Bezpečnosť a obrana sa celkovo považujú hlavne za národnú zodpovednosť jednotlivých členských štátov. Pri úvahách o možnom smerovaní k federalizácii v tejto oblasti nesmieme zabúdať na to, že členmi EÚ sú aj neutrálne krajiny a členovia NATO. Pre nás je aj naďalej základom európskej bezpečnosti Severoatlantická aliancia. Úsilie o posilnenie európskej bezpečnosti a obrany musí byť, čo sa týka Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, plne kompatibilné a komplementárne.

Je dôležité, aby sme zostali maximálne pragmatickí a sústredili sa na to, čo je v EÚ reálne dosiahnuteľné. Napríklad realizácia nedávno naštartovanej stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany, známej ako PESCO, je konkrétnym krokom, ktorý prinesie posilnenie európskych obranných spôsobilostí na základe záväzkov členských štátov. V celkovom kontexte ďalšieho vývoja však považujem úvahy o federalizácii EÚ v tomto smere za predčasné.

Ako pokračujú rokovania o reforme eurozóny? 

EÚ sa reformou eurozóny zaoberá už dlhšiu dobu a je si vedomá potenciálnych rizík aj v čase ekonomickej prosperity. Slovenská republika je v tomto procese konštruktívnym partnerom. Podporujeme rokovania, vítame produktívne návrhy a konáme v snahe dosiahnuť spoločný cieľ – silnejšiu, stabilnejšiu a prosperujúcu eurozónu. Vítame, že aj terajšie rakúske predsedníctvo v Rade EÚ sa rozhodlo pokračovať v naštartovanom procese, pričom medzi prioritné oblasti patrí dobudovanie bankovej únie, dosiahnutie maximálneho pokroku pri budovaní únie kapitálových trhov a transformovanie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na Európsky menový fond (EMF), ktorý by mal zohrávať významnú úlohu nielen pri predchádzaní krízam, ale i pri ich zmierňovaní. Osobitne pozitívne vnímame prijatie všeobecného smerovania Rady EÚ k legislatíve zameranej na znižovanie rizík v bankovom sektore, ktoré sa dosiahlo počas májového zasadnutia Rady ECOFIN. Spoločne s ďalšími členskými štátmi si uvedomujeme dôležitosť dosiahnutia výsledkov v danej oblasti. Preto veríme, že najbližšie rokovania prinesú žiaduci pokrok v posilňovaní eurozóny.

Patrí Slovensko stále do jadra?

Ak chápeme takzvané jadro ako skupinu štátov s najužšou formou integrácie, tak určite áno. Slovensko je členom eurozóny, schengenu a PESCO. Taktiež sme členmi NATO, čo posilňuje našu príslušnosť k vyspelým západným demokraciám. Túto svoju pozíciu si rozhodne chceme zachovať. Formálna príslušnosť k najužšiemu „hlavnému prúdu“ integrácie má pre nás slúžiť nielen ako akési potvrdenie nášho statusu, ktorý predznamenáva väčší politický vplyv, ale aj ako záruka ďalšieho rýchleho ekonomického a sociálneho napredovania s cieľom zaradenia sa do ekonomického „jadra“ kontinentu. Naše hospodárske ukazovatele naznačujú, že táto vízia nemusí byť pre nás nereálna.

Čo vieme urobiť, aby sme počas predsedníctva vo V4 urovnali vzťahy medzi Bruselom, Varšavou a Budapešťou? 

V4 bola založená ako proeurópske regionálne združenie. Preto chceme počas nášho predsedníctva presadzovať pozitívnu agendu, akcentovať témy a politiky, ktoré nás ako členské štáty EÚ spájajú a posilňujú, snažiť sa zmierňovať či eliminovať deliace čiary, resp. predchádzať ich vytváraniu a podporovať dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Je pravdou, že predsedníctvo v medzinárodnej organizácii alebo zoskupení zvyčajne vystupuje  ako tzv. honest broker (čestný alebo úprimný sprostredkovateľ, mediátor – pozn.). Takto sme sa osvedčili a získali uznanie aj ako predsednícka krajina v Rade EÚ a verím, že uspejeme aj ako predsednícka krajina v rámci OBSE na budúci kalendárny rok.

Súčasne si však nemyslím, že naše prednedávnom začaté predsedníctvo vo V4 je tou vhodnou  platformou na vstup do bilaterálnych sporov medzi Európskou komisiou a Maďarskom, resp. Európskou komisiou a Poľskom. Jednak vzhľadom na povahu a obsah vyšehradskej spolupráce, jednak na samotný charakter týchto sporov. Skúsenosti nás poučili, že vyšehradská spolupráca je úspešná a produktívna vtedy, keď sa nemiešame do „vnútropolitickej kuchyne“ našich susedov. Navyše bilaterálne spory medzi Európskou komisiou a Poľskom, resp. Európskou komisiou a Maďarskom sa vedú spôsobom, ktorý predvída právo EÚ, kde nie je žiaden priestor pre priamu účasť iných členských krajín v pozícii akéhosi mediátora. Jedinou cestou, ako môže SR napomôcť – a nepotrebuje na to predsednícku stoličku vo V4, je bilaterálna komunikácia a apelovanie na konštruktívny prístup jednotlivých strán sporu, čo napokon robíme od samotného počiatku.

Medzi V4 na strane jednej a Francúzskom i Nemeckom na strane druhej pretrváva rozdielne vnímanie migračnej politiky. Čo môžeme urobiť počas nášho aktuálneho predsedníctva vo V4, aby sme rozdiely zmiernili? 

Téma migrácie je, samozrejme, aktuálna aj počas slovenského predsedníctva vo V4 a predstavuje jednu z hlavných súčasných výzev pre európske spoločenstvo. Riziko nových migračných tokov do Európy nebolo úplne eliminované. Slovensko ako predsednícka krajina V4 bude pokračovať vo vzájomnej spolupráci našich krajín v hľadaní zodpovedných a udržateľných riešení migračnej krízy, ktoré si vyžadujú komplexný a vyvážený prístup založený na dodržiavaní prijatých pravidiel, zodpovednosti a solidarite, zohľadňujúc reálne možnosti jednotlivých štátov. Vítame pokrok, ktorý sa dosiahol na júnovej Európskej rade v oblasti migrácie a osobitne oceňujeme, že povinné kvóty na prerozdelenie utečencov prestali byť vnímané ako jediný spôsob riešenia migrácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že EÚ naďalej musí venovať migrácii zvýšenú pozornosť. Základom jej ďalšieho postupu by mala byť účinná ochrana vonkajších hraníc, dôsledné potieranie prevádzačskej kriminality a citeľné zlepšenie životnej perspektívy ľudí v krajinách pôvodu migrácie, ako aj v tranzitných krajinách. Čo sa týka azylového systému, krajiny V4 zdôrazňujú, že jeho reformu musíme dosiahnuť konsenzom tak, aby sa predišlo rozsiahlym politickým škodám a vzniku nových deliacich čiar v EÚ. Výsledky Európskej rady z júna tohto roku svedčia o zblížení vnímania migračnej politiky a jej riešenia medzi krajinami V4 na jednej strane a Nemeckom a Francúzskom na strane druhej. SR ako predsednícka krajina V4 bude aj naďalej aktívne podporovať tento trend, aby sme pokračovali v procese hľadania spoločného európskeho riešenia migračnej politiky. Aj s ohľadom na túto pálčivú agendu plánujeme okrem iného aj stretnutia V4 na najvyššej exekutívnej úrovni s predstaviteľmi Nemecka i Francúzska.

Čo bude najväčšou výzvou pre SR pri nadchádzajúcom predsedníctve OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe)?

Za výzvu pre naše predsedníctvo v OBSE považujem samotné uchopenie mandátu predsedajúceho najväčšej regionálnej bezpečnostnej organizácie, ktorá funguje na princípe konsenzuálneho rozhodovania. Táto organizácia sa  v súčasnosti nachádza vo všeobecnej kríze vyplývajúcej z aktuálneho nastavenia  geopolitického usporiadania sveta. Z pozície predsedu nám vyplývajú mnohé povinnosti, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť správny chod OBSE. Budeme sa snažiť plniť túto úlohu v duchu „lead by example“, čiže „viesť príkladom“. Chceme nadviazať na úspechy a konkrétne výsledky predchádzajúcich predsedníctiev, ako aj presadzovať témy, v ktorých sa Slovensko dlhodobo profiluje. Budeme sa usilovať o zvýšenie zodpovednosti organizácie za bezpečnosť v európskom priestore, napríklad aj prostredníctvom nám blízkej problematiky reformy bezpečnostného sektora alebo cestou obnovy dôvery a spolupráce medzi účastníckymi štátmi.

Okrem aktívneho prístupu k riešeniu aktuálnych konfliktov plánujeme vyzdvihnúť dôležitosť dialógu ako prevencie pred potenciálnym vznikom ďalších ohnísk napätia. Významnou prioritou nášho predsedníctva bude riešenie krízy na východnej Ukrajine, tak v rámci politického dialógu, ako aj prostredníctvom pomoci civilnému obyvateľstvu. Pri riešení tejto krízy by sme chceli znížiť napätie a nedôveru medzi účastníckymi štátmi OBSE. Dôraz budeme klásť aj na ďalšie dôležité témy ako je nárast extrémizmu a radikalizácie, ktoré vo všetkých svojich formách a prejavoch predstavujú nepochybne vážnu hrozbu pre mier, stabilitu a bezpečnosť v priestore členských krajín OBSE. Veľkou výzvou bude aj ľudsko-právna problematika, ako aj konkrétne ekonomické a hospodárske otázky, ktoré majú dopad na bezpečnostnú situáciu. Kľúčovou prioritou však budú samotní ľudia, ktorí sú často postihnutí neistotou, bezprávím a konfliktmi, ktoré, žiaľ, pretrvávajú aj v 21. storočí.

Ako môžeme prispieť k riešeniu krízy na východnej Ukrajine ako predsednícka krajina OBSE?

Na júlovom zasadnutí Stálej rady OBSE sme predstavili rámcové priority nášho nadchádzajúceho predsedníctva, kde jednou z nich bola aj aktívna participácia na riešení krízy na Ukrajine. Keďže ide o nášho suseda, akákoľvek nestabilita má potenciál ovplyvniť situáciu aj u nás. Na Ukrajine sa nachádza Osobitná pozorovacia misia OBSE. Najväčšia, ktorú táto organizácia doteraz zorganizovala s cieľom stabilizácie krízy. Úlohou predsedníckej krajiny je koordinovať pôsobenie tejto misie prostredníctvom sekretariátu OBSE. Budúci rok bude kľúčový, lebo na Ukrajine sa uskutočnia prezidentské, ako aj parlamentné voľby. Naším záujmom je zabezpečiť ich transparentný priebeh aj za účasti pozorovateľov OBSE. Výsledky týchto volieb budú jedným z rozhodujúcich faktorov pre ďalšie smerovanie krajiny. Naším želaním, prirodzene, je, aby Ukrajina bola stabilná, bezpečná, demokratická a prosperujúca krajina. Ako sprostredkovateľ pri rozhovoroch na najvyššej úrovni budeme podporovať existujúce osvedčené formáty, ako je Trilaterálna kontaktná skupina. V neposlednom rade sa chceme úzko venovať situácii civilného obyvateľstva na línii kontaktu pomocou konkrétnych projektov zlepšujúcich ich život. Preto moje prvé kroky v úlohe úradujúceho predsedu začiatkom budúceho roka budú smerovať práve do krízových oblastí v rámci OBSE, medzi ktoré Ukrajina, bohužiaľ, stále patrí.

Ako podľa vás ovplyvní súčasná kauza únosu vietnamského občana vzťahy s Nemeckom?

Neexistuje žiadny dôvod, prečo by tento prípad mal mať nepriaznivý dopad na našu spoluprácu s Nemeckom. Únos vietnamského občana vyvolal vážne napätie v nemecko-vietnamských, ako aj v slovensko-vietnamských vzťahoch. Spoločne s nemeckými partnermi vyvíjame intenzívne úsilie s cieľom dopátrať sa pravdy a vyvodiť dôsledky voči tým, ktorí spáchali tento zločin.

Aký význam majú naše vzťahy s Nemeckom z hľadiska nášho medzinárodného postavenia? V ktorých reláciách vidíte tento vzťah ako kľúčový?

Nemecko je naším kľúčovým partnerom v politických i hospodárskych vzťahoch, ako aj v európskej agende. Aktuálne pracujeme na príprave akčného plánu spolupráce ako súčasti už podpísaného Memoranda o prehĺbenom dialógu medzi našimi vládami, ktorý by mal rozšíriť spoluprácu medzi jednotlivými ministerstvami vo viacerých oblastiach spoločného záujmu.

S Nemeckom nás spájajú spoločné hodnoty a prístup k riešeniu medzinárodných otázok. Výstižným príkladom je nedávna iniciatíva môjho nemeckého kolegu Maasa k vytvoreniu neformálnej skupiny krajín intenzívne podporujúcich multilateralizmus ako zásadný princíp v medzinárodných vzťahoch, k čomu sa jednoznačne hlásime.

Najbližšie mesiace budú pre vzájomnú spoluprácu špecifické aj tým, že Slovensko bude v r. 2019 predsedať OBSE, čo Nemecko úspešne zvládlo pred dvoma rokmi, a v mnohých témach na tomto poste nadviažeme práve na pôsobenie Berlína v tejto organizácii. Nemci sa zase od januára stanú na dva roky členom Bezpečnostnej rady OSN. Od septembra minulého roku som rok stál na čele Valného zhromaždenia tejto organizácie a nemeckí partneri prejavili záujem využiť túto skúsenosť ako inšpiráciu pre ich aktivity a iniciatívy.

Autor: , 03. 10. 2018

Súvisiace články

Zdroj: UNPhoto, Loey Felipe

Miroslav Lajčák: Sme zahľadení do seba, otázku prežitia našej civilizácie ignorujeme (1/2)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v polovici septembra ukončil svoje ročné pôsobenie na pozícii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. V prvej časti nášho rozhovoru...

Miroslav Poche: V Evropské unii musíme přestat jen něčemu zabraňovat, ale mít vliv na její vývoj

Miroslav Poche byl ČSSD navržen za tuto stranu do tvořící se vlády Andreje Babiše a jeho ANO jako ministr zahraničí. Jako velkou možnost spolupráce se Slovenskem vidí přípravu Česka na euro a také společ...

Barbora Marônková: O vzťahu NATO-Rusko sa na Slovensku hovorí málo

Barbora Marônková pôsobí už niekoľko rokov v NATO. Dnes je riaditeľkou Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeve. O postoji Ukrajincov k NATO, o kampani #WeAreNATO, ale aj o postavení Slovenska v rá...