Nie je dynastia ako dynastia II.

Otec a syn

Prvou predstavenou dynastiou bude rodina Adamsovcov – John a jeho syn John Quincy. John Adams bol prvým viceprezidentom a druhým prezidentom Spojených štátov. Adams bol vzdelaným právnikom, jedným z „otcov zakladateľov“ a ako jediný z prvých piatich prezidentov nepochádzal z Virginie, ale z Massachussets. Stal sa neslávne známym, keď sa dobrovoľne prihlásil ako obhajca britských vojakov po tzv. Bostonskom masakre, pri ktorom vojaci po provokácii zo strany občanov Bostonu zabili piatich ľudí. Pri obhajobe použil známe spojenie „fakty sú tvrdohlavé.“ Hovoril ďalej o tom, že pocity a presvedčenia nemôžu prevážiť fakty a dôkazy. Porota nakoniec šesť z vojakov oslobodila a dvaja boli odsúdení za zabitie. Adams bol prvý prezident, ktorý žil v Bielom dome.

John Q. Adams, šiesty prezident, bol dôležitou postavou histórie americkej zahraničnej politiky v 30. rokoch 19. storočia. Bol prvým americkým veľvyslancom v Rusku. Ako minister zahraničných vecí napísal dokument presadzujúci izolacionistickú politiku USA, ktorý sa stal neskôr známy ako Monrova doktrína. Dokument hovoril o oddelených záujmoch medzi Amerikou a Európou a vyzýval obe strany, aby si vzájomne nezasahovali do „domácich“ záležitostí. Zo strany USA však išlo o varovný prst pred ďalším európskym zámerom kolonizovať krajiny Južnej Ameriku, ktorú Spojené štáty považovali za sféru svojho vplyvu. Ide o jediného prezidenta USA, ktorý po odchode z úradu kandidoval na post kongresmana. Až do svojej smrti slúžil v Snemovni reprezentantov. Jeho vnuk, Charles Francis Adams III zomrel vo roku 1954. Bol starostom mesta Quincy, pomenovanom po jeho starom otcovi. Rovnako slúžil v kabinete  prezidenta Herberta Hoovera a išlo zatiaľ posledného potomka dynastie Adamsovcov, ktorý urobil kariéru v politike.

Bratranci prezidentmi

Druhým predstaveným klanom sú Rooseveltovci. Ide o dôležitú a vplyvnú rodinu, ktorá za svoje útočisko považovala štát a mesto New York a splodila dvoch z najdôležitejších prezidentov 20. storočia. Theodore Roosevelt sa stal prezidentom po atentáte a následnej smrti Williama McKinleyho. Pred tým slúžil ako guvernér New Yorku a pracoval na Ministerstve námorníctva. Theodore Roosevelt, známy tiež ako „Teddy“, bol napriek zdravotným problémom veľmi energetickým prezidentom a dôležitým pre jeho domácu aj zahraničnú politiku.

Spojené štáty zažili počas jeho éry pokrok v domácej politike, najmä v oblasti pracovného práva a práv spotrebiteľov. V roku 1906 podpísal Zákon o čistote jedla a liekov. Podiel na verejnej debate o pravidlách skladovania a označovania potravín mal nepochybne aj román Uptona Sinclaira Džungla, ktorý vyšiel v tom istom roku a bol založený na negatívnych skúsenostiach imigrantov z východnej Európy (vrátane slovákov) v mäsovom priemysle. Dôležitým krokom v jeho domácej politike bola tiež snaha obmedziť moc finančných trastov.

Teddyho odkaz spočíva najmä v jeho obraze maskulínneho vodcu. Pred príhovorom vo Wisconsine v roku 1912 bol postrelený majiteľom miestneho salónu Johnom Schrankom. Roosevelt príhovor nezrušil, práve naopak. Upozornil divákov, že bol práve postrelený, ale že svoj prejav dokončí. Bol vášnivým cestovateľom a lovcom. Išlo o prvého prezidenta, ktorý naplno využíval médiá (najmä noviny) vo svoj prospech. Často brával novinárov na svoje pracovné cesty. Rovnako sa traduje, že rád robieval interview s prítomnými novinármi počas ranného holenia. Je jedným z prezidentov zobrazených na Mount Rushmore.

Franklin Delano Roosevelt, vzdialený príbuzný Theodora bol presný opak jeho bratranca. Vo svojich konaniach bol váhavý a menej pompézny. Rovnako však viedol krajinu počas jedného z najkritickejších momentov jej histórie. V domácej politike sa musel hneď po nástupe do úradu v roku 1934 popasovať s prehlbujúcou sa Veľkou hospodárskou krízou. Na zahraničnej politike ho zastihla narastajúca tendencia nacionalistických vĺn v Európe a nástup Adolfa Hitlera k moci v Nemecku. Zo začiatku bol pod vplyvom svojho kabinetu označovaný za izolacionistu. Budoval silné spojenectvo s Veľkou Britániou a rovnako sa snažil na pôde diplomacie o zníženie námorného arzenálu v Tichom oceáne.

Do Druhej svetovej vojny sa však zapojiť nechystal. Amerika sa nepodieľala na Mníchovskej konferencií v roku 1938, ktorá spečatila osud strednej Európy. Až v roku 1941 požiadal Kongres o vyhlásenie vojny Japonsku po útokoch na Pearl Harbor. Deň na to vyhlásilo Amerike vojnu Nemecko a tým ho zatiahlo naraz aj na Tichomorský aj na Európsky (prípadne Severoafrický front). Trvalo však tri roky, kým Spojené štáty sformovali silu, ktorá dokázala vtrhnúť do Európy, oslobodiť Francúzsko, krajiny BeNeLuxu a postupne vpochodovať až do Berlína. Samotný Roosevelt sa však vyhlásenia o konci vojny nedožil. Zomrel v apríli 1945. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo 300 tisíc ľudí. Bol jediným prezidentom USA zvoleným na viac ako dve volebné obdobia. Celkovo bol zvolený štyrikrát (1932, 1936, 1940, 1944). Jeho nasledovník, prezident Harry S. Truman vytvoril dodatok k ústave, ktorý obmedzoval prezidenta len na dve volebné obdobia. Zaujímavosťou je vzťah medzi manželkou Franklina D. Roosevelta Eleanorou, ktorá bola jeho vzdialená príbuzná. Napriek námietkam svojej ochranárskej matky sa Franklin a Eleanor vzali v roku 1905.

Viac ako 250-ročná história Spojených štátov je plná na vplyvné vzťahy. Článok slúžil ako krátka exkurzia do histórie tých najvplyvnejších. Ako bolo spomínané v prvej časti série, len čas ukáže, aký vplyv bude mať na politickú situáciu pokračujúca dynastia Bushovcov a začínajúca dynastia Clintonovcov.