Peter Burian: Stredná Ázia má veľký potenciál, ale nutne potrebuje reformy

Kde sa v súčasnosti nachádza región Strednej Ázie z politického hľadiska? Zachovávajú sa v štátoch tohto regiónu znaky autokratických režimov, alebo, naopak, smerujú k budovaniu a upevňovaniu demokratických hodnôt?

Hneď v úvode by som chcel zdôrazniť, že za obdobie od získania nezávislosti začiatkom deväťdesiatych rokov zaznamenali krajiny Strednej Ázie výrazný pokrok v budovaní štátnosti a upevnení svojej nezávislosti a národnej identity. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, s akým dedičstvom vstupovali tieto krajiny do tohto procesu po rozpade Sovietskeho zväzu: zanedbaná infraštruktúra, ekologická devastácia (vrátane faktického zániku Aralského mora – jedna z najväčších ekologických katastrof sveta), veľmi slabá až neexistujúca prepojenosť s regionálnymi a globálnymi transportnými sieťami a trhmi a prakticky neexistujúce štátne inštitúcie. Vo svetle týchto i nových výzev, akými sú existujúce bezpečnostné hrozby zhoršujúcej sa situácie v Afganistane alebo klimatické zmeny, je obdivuhodné, že sa podarilo udržať relatívnu stabilitu a bezpečnosť tohto regiónu. Do tohto výpočtu výziev treba zaradiť, samozrejme, i pokračujúci rast vplyvu a geopolitické ambície väčších i menších susedov – Číny, Ruska, Iránu a ďalších hráčov.

V tomto kontexte, podľa môjho názoru, treba hodnotiť i charakter súčasných režimov.

Tento región prakticky nemal vo svojej histórii žiadnu skúsenosť s fungovaním demokracie a demokratických inštitúcií. Jednotlivé krajiny sa snažia vyrovnať so svojím dedičstvom a vplyvom svojich „veľkých“ susedov, ktorých systémy sú ďaleko od demokracie a politického pluralizmu.

Chcem, aby ste ma správne pochopili. Nechcem ospravedlňovať prvky autokracie, resp. demokratického deficitu v politických systémoch krajín Strednej Ázie, ale iba ilustrovať, v akom prostredí sa rozvíjajú ich transformačné a modernizačné procesy.

Akú úlohu má v týchto procesoch Európska únia?

Európska únia nechce vnucovať partnerom v Strednej Ázii žiadne modely ich sociálno-ekonomického vývoja. Sme však presvedčení, že iba reformy a otváranie sa svetu cestou liberalizácie ekonomických a politických systémov, upevňovania občianskej spoločnosti a zásad právneho štátu posilnia odolnosť spoločnosti a krajín Strednej Ázie pri čelení existujúcim výzvam a vplyvom.

Krajiny Strednej Ázie si samy musia uvedomiť, že existujúci potenciál regiónu (energetické zdroje, nerastné bohatstvo, strategickú polohu medzi Európou a Áziou, vysoké zastúpenie mladého obyvateľstva) je možné naplno využiť, iba ak sa im podarí vytvoriť podnikateľské i spoločenské prostredie umožňujúce jeho plnú realizáciu. V opačnom prípade hrozí, že sa stanu iba satelitmi, resp. surovinovou základnou „veľkých susedov“.

Je povzbudzujúce, že stratégie udržateľného rozvoja, ktoré jednotlivé krajiny Strednej Ázie nedávno prijali a sú založené na cieľoch udržateľného rozvoja, poskytujú dobrý základ pre modernizačné a transformačne procesy vedúce k posilneniu celkovej odolnosti a atraktívnosti podnikateľského prostredia.

Európska únia chce byť v týchto procesoch stabilným a spoľahlivým partnerom pre krajiny Strednej Ázie. Sme pripravení v súlade s Globálnou stratégiou EÚ posilňovať spoluprácu EÚ s týmto regiónom a poskytnúť náležitú pomoc pri budovaní ľudských kapacít, mechanizmov a inštitúcií, schopných postaviť sa existujúcim výzvam na základe našich skúseností a hodnôt, ktoré sa osvedčili pri riešení podobných výzev v Európe. Verím, že tieto krajiny budú pokračovať v ceste budovania a upevňovania systémov založených na demokratických hodnotách a medzinárodných normách, ku ktorým sa v rámci OSN a OBSE samy zaviazali. Je to v ich záujme, v záujme všetkých občanov týchto krajín.

Ako sa darí krajinám tohto regiónu z ekonomického pohľadu?

Ako som spomenul, región čelí mnohým výzvam. Podmienky v jednotlivých krajinách sú rôzne, ale potvrdzuje sa, že krajiny, ktoré sú schopné reformovať sa rýchlejšie, majú taktiež predpoklady rýchlejšieho ekonomického rastu a rozvoja. Takýmto príkladom je i Uzbekistan. Krajina nie je taká bohatá na energetické suroviny a nerastné bohatstvo ako niektorí jej susedia, ale jej otváranie sa svetu, ambiciózny program reforiem a kroky k posilňovaniu právneho štátu, vrátane ľudských práv, ju prakticky zo dňa na deň postavili do centra pozornosti a záujmu širokého okruhu partnerov a investorov.

Aj celkové zlepšenie atmosféry v regióne, vedúce k posilneniu regionálnej spolupráce, udržateľnej prepojenosti/konektivity a integrácie otvárajú nove možnosti ekonomickej spolupráce a rozvoja celej Strednej Ázie, vrátane Afganistanu.

Nedávna finančná a ekonomická kríza v regióne v plnej miere odhalila zraniteľnosť ekonomických systémov jednostranne orientovaných na vývoz surovín a energie. Z tohto dôvodu je akútne nutná ekonomická a obchodná diverzifikácia a zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomických operátorov v krajinách Strednej Ázie, ich integrácia do systému svetového obchodu a ekonomiky. Nie je to ľahký proces, ale príklad pobaltských krajín či krajín V4 potvrdzuje, že je zvládnuteľný v krátkom čase, ak sa politické a ekonomické reformy realizujú komplexne a bez otáľania.

V tomto smere sa mi páči výrok prezidenta Kazachstanu, ktorý pri iniciovaní programu tzv. tretej modernizácie Kazachstanu varoval, že „víťazmi budú iba tie krajiny, ktoré budú schopné predbehnúť budúcnosť a rozhodné riešiť existujúce výzvy bez otáľania“. Plne to platí pre všetky krajiny Strednej Ázie. Reformy nie je možne odkladať, i keď je možné nastúpiť aj do rozbehnutého vlaku.

Je pre krajiny Strednej Ázie v spolupráci bližšia Európska únia, alebo sa, naopak, prikláňajú k Eurázijskej únii či čínskej iniciatívne „Belt and Road Initiative“?

Chcel by som v tejto súvislosti zdôrazniť, že Európska únia nestavia partnerov pred binárny výber: „my, alebo Čína, resp. Rusko“. Sme presvedčení, že v regióne je dostatok miesta pre každého, kto chce prispieť a podporiť udržateľný rast v Strednej Ázii. Región potrebuje minimálne 33 miliárd eur investícií ročne, aby mohol udržateľne rásť a všestranne sa rozvíjať. Čínsky projekt „Belt and Road Iniciative“ môže výrazne prispieť k ekonomickému rozvoju regiónu a prepojiteľnosti Ázie s Európou (kde Stredná Ázia hrá mimoriadne dôležitú úlohu a predstavuje článok, ktorý spája oba kontinenty vo všetkých smeroch), za predpokladu, že tento projekt sa bude realizovať na základe všeobecne uznávaných princípov ekonomickej, ekologickej a finančnej udržateľnosti, transparentnosti a inkluzívnosti.

Európska únia má záujem, aby všetky projekty prepojenosti medzi Európou a Áziou odrážali tieto princípy, aby sme sa vyhli zlej kvalite projektov, vytváraniu neudržateľného rastu zadlženosti, a tým i ekonomickej a politickej závislosti. Bohužiaľ, musím konštatovať, že takéto tendencie pozorujeme v prípade niektorých projektov realizovaných pod hlavičkou „One Belt One Road Iniciative“. V tejto súvislosti Európska únia nedávno (v novembri) schválila svoju stratégiu prepojenosti medzi Európu a Áziou (EU Strategy on Connecting Europe and Asia), kde ponúka svoj koncept prepojenosti, ktorý vychádza z viac ako 25-ročných skúseností EÚ z budovania transeurópskych dopravných sietí v EÚ i v jej susedstve. Táto stratégia vytvára ucelený politický rámec pre angažovanie sa členských krajín EÚ i jej inštitúcií v existujúcich i budúcich projektoch nielen dopravnej, ale i energetickej, digitálnej prepojenosti a prehlbovaní ľudských kontaktov.

Naši partneri v Strednej Ázii tento koncept vítajú ako dobrý základ pre realizáciu spoločných projektov, ktoré zohľadňujú záujmy regiónu a nemajú za cieľ iba prepojenosť „cez Strednú Áziu“, ale i prepojenosť Strednej Ázie.

Celkovo naši partneri v Strednej Ázii považujú EÚ za prvok k posilneniu rovnováhy v regióne, diverzifikácie a vítaný zdroj skúseností, vyspelých technológií a investícií pri realizácii a zvyšovaní ekonomického potenciálu Strednej Ázie.

Kde sa v súčasnosti nachádza spolupráca medzi EÚ a krajinami Strednej Ázie?

Medziregionálna spolupráca medzi EÚ a krajinami Strednej Ázie sa datuje prakticky odo dňa ich nezávislosti, keď krajiny EÚ jednoznačne uvítali a podporili ich nezávislosť. Súčasnú štruktúrovanú podobu však nadobudla až po prijatí prvej ucelenej regionálnej stratégie EÚ pre Strednú Áziu v roku 2007. Medzi jej priority patrila podpora bezpečnosti, stability a udržateľného rozvoja regiónu. EÚ je najväčší donor v oblasti. Na realizáciu jednotlivých bilaterálnych a regionálnych programov vyčlenila 1,2 miliárd eur. K hlavným prioritám medziregionálnej rozvojovej spolupráce patria: Po prvé, posilnenie právneho štátu (rule of law). Po druhé, podpora reforiem v oblasti vzdelávania. A po tretie, ekológia a udržateľné využívanie prírodných zdrojov, predovšetkým vody, ako kľúčových elementov udržateľného rozvoja.

V oblasti bezpečnosti sa naša spolupráca sústreďuje na prevenciu šírenia a pašovania narkotík, integrované riadenie a bezpečnosť hraníc a prevenciu šírenia násilného extrémizmu a terorizmu. Už niekoľko rokov EÚ realizuje programy BOMCA a CADAP, ktoré pomáhajú našim partnerom riešiť vyššie uvedené výzvy. Do ich realizácie sa čoraz viac zapájajú poskytovaním svojich skúseností i jednotlivé členské krajiny EÚ. Tento trend chce EÚ naďalej posilňovať.

Mal by byť tento región prioritou pre EÚ?

I keď sa nedá povedať, že Stredná Ázia patrí v EÚ ku kľúčovým prioritám, som rád, že môžem konštatovať, že pozornosť tomuto regiónu rovnako ako angažovanosť EÚ v tomto priestore rastie. Je to i z dôvodu vyššie uvedených faktorov, rysujúcich sa príležitostí a pozitívneho vývoja v tomto regióne. Z druhej strany je to i v dôsledku toho, že si uvedomujeme, že Stredná Ázia je k Európe bližšie, než sme si pôvodne uvedomovali – a to v oboch smeroch. Krajiny Strednej Ázie vidia v EÚ pozitívny príklad regionálnej spolupráce a sú k nám po mnohým stránkach veľmi blízko. Táto blízkosť však nemusí trvať večne, ak sa nebude udržiavať formou ľudských a ekonomických kontaktov. Pre EÚ predstavuje Stredná Ázia mladý a rýchle rastúci trh s nevyužitým potenciálom v oblasti dopravy, energetiky a podobne. Tento región je pre nás dôležitý i z hľadiska našej energetickej bezpečnosti (plyn, ropa) a aj vyššie spomínanej konektivity medzi Európu a Áziou.

Z druhej strany, i naša bezpečnosť je veľmi úzko spojená. Európa by ako prvá čelila následkom akejkoľvek nestability či konfliktu v regióne v podobe neregulovanej migrácie alebo terorizmu. Preto je dôležité uvedomiť si dôležitosť prevencie ako najefektívnejšej formy čelenia týmto hrozbám a výzvam. Prevencia je oveľa lacnejšia než následné reagovanie na konfliktnú situáciu. Pritom je dôležité, že naši partneri chcú existujúce výzvy riešiť. Preto potrebujú pomoc a podporu z našej strany.

Európska únia pripravuje novú stratégiu týkajúcu sa Strednej Ázie, ktorá má nahradiť, resp. aktualizovať existujúcu z roku 2007. V čom bude táto stratégia iná a aké sú dôvody, resp. prioritné témy, ktoré viedli k rozhodnutiu prijať novú stratégiu?

Áno. Členské štáty EÚ v minulom roku poverili EEAS (Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, pozn.) a Európsku komisiu prípravou novej regionálnej stratégie pre Strednú Áziu. Táto stratégia má z jednej strany zohľadniť kľúčové priority Globálnej stratégie EÚ, stratégie prepojenosti EÚ a Ázie a z druhej strany nové momenty vývoja a výzvy v regióne a vo svete (vrátane dopadov klimatických zmien a podobne). Stratégia má aj presnejšie odraziť špecifiká, priority a potreby jednotlivých partnerov a  naše reálne možnosti a nástroje na ich realizáciu.

V tejto súvislosti sme v tomto roku rozbehli široký konzultačný proces s našimi partnermi v Strednej Ázii, zahŕňajúci predstaviteľov vlád, súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademických kruhov, aby sme získali konkrétnu spätnú väzbu, ako naši partneri hodnotia doterajšiu angažovanosť v regióne, realizáciu našich programov regionálnej a bilaterálnej spolupráce a ako vidia naše pôsobenie v regióne v nadchádzajúcom období. Podobne sme komunikovali i s ďalšími aktérmi, donormi a partnermi, vrátane medzinárodných organizácii (OSN, OBSE), aby sme definovali oblasti posilnenej spolupráce, synergie. Výsledkom je pomerne dobrá predstava o očakávaniach a potrebách našich partnerov. I na základe týchto konzultácií (bez predbiehania výsledku rokovaní členských krajín o návrhu stratégie) môžem konštatovať podporu našich partnerov pre pokračovanie aktivít EÚ v troch kľúčových iniciatívach – právny štát (rule of law), vzdelanie a voda a životné prostredie.

Existuje však i zásadný dopyt po ambicióznejšej ekonomickej angažovanosti EÚ v regióne. O príležitostiach pre EÚ som hovoril vyššie. EÚ sa však chce popri posilňovaní nástrojov na podporu investovania zamerať na spoluprácu pri vytváraní priaznivého podnikateľského a investičného prostredia. Prostredia, ktoré je založené na jasných a transparentných pravidlách a ich vymožiteľnosti. Ďalej podporu rozvoja súkromného sektora (predovšetkým malých a stredných podnikov) a v neposlednom rade i na prípravu ľudských zdrojov cestou podpory vysokoškolského i profesionálneho vzdelávania a študentských a profesorských výmen.

V tomto kontexte sa zachová dôraz na presadzovanie našich hodnôt, vrátane úlohy občianskej spoločnosti a úlohy základných slobôd a ľudských práv ako základu posilňovania odolnosti (resilience) a zdravého vývoja spoločnosti.

EÚ chce v tomto smere úzko spolupracovať s ďalšími partnermi, predovšetkým medzinárodnými organizáciami ako sú OSN, OBSE a aj OECD, ktoré vyznávajú a presadzujú rovnaké hodnoty a medzinárodné normy.

Často spomínate spoluprácu s OBSE, v ktorej už od januára preberá Slovenská republika velenie. Aká je úloha tejto organizácie v regióne?

Podobne ako EÚ, i OBSE hrá v regióne veľmi dôležitú úlohu ako partner pre krajiny regiónu v ich modernizačných a transformačných procesoch. OBSE je zdrojom expertízy vo všetkých troch dimenziách pri realizácii národných priorít a cieľov udržateľného rozvoja. Som rád, že i naši partneri v regióne si túto úlohu OBSE a jej potenciál uvedomujú. Potvrdzuje to aj ich záujem, aby sa úloha OBSE a spolupráca medzi EÚ a OBSE odrazili i v našej novej stratégii.

Z druhej strany treba dodať, že preferenciou niektorých krajín Strednej Ázie je druhá, ekonomická dimenzia OBSE. V tomto ohľade je veľmi dôležitá úloha predsedníctva OBSE zosúladiť predstavy účastníckych krajín so záväzkami a princípmi práce organizácie, kde všetky tri dimenzie majú svoj význam a úlohu pri realizácii komplexného/integrovaného prístupu k bezpečnosti a rozvoju. EÚ bude takýto prístup a pôsobenie OBSE v regióne naďalej podporovať. Veľmi sa osvedčila i práca vzdelávacích a výcvikových inštitúcií OBSE v Strednej Ázii – Akadémie OBSE v Biškeku a BMSC (Border Management Staff College) v Dušanbe.

Existujú podľa vás oblasti, v ktorých by mali tieto organizácie intenzívnejšie spolupracovať a nájsť prienik vo svojich aktivitách?

Myslím si, že EÚ a OBSE by mohli ešte tesnejšie a aktívnejšie spolupracovať pri prevencii a predchádzaní radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu a terorizmu. Spomínal som druhú, ekonomickú dimenziu. I v tejto oblasti si viem predstaviť aktívnejšiu spoluprácu pri vytváraní priaznivých podmienok na podnikanie a regionálnu konektivitu sústredením sa na softvér a harmonizáciu colných a iných predpisov, ale i bojom proti korupcii a posilňovaním princípov právneho štátu a nezávislosti justície. V tejto dimenzii si viem predstaviť i tesnejšiu spoluprácu pri zmierňovaní dopadov klimatických zmien cestou racionálnejšieho a efektívnejšieho využívania prírodných zdrojov, resp. zvyšovaní energetickej efektívnosti v komunálnej i priemyselnej sfére.

V neposlednom rade vidím väčší priestor i na spoluprácu v oblasti posilňovania úlohy nezávislých médií či občianskej spoločnosti pri riešení výzev, akými sú klimatické zmeny či násilný extrémizmus. Úloha a expertíza ODIHR (Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva) či predstaviteľa OBSE pre slobodu médií je v oblasti posilňovania demokratických inštitúcií, vrátane volebných systémov, nezastupiteľná.

Som rád, že o týchto otázkach existuje veľmi aktívna komunikácia na všetkých úrovniach medzi EÚ a OBSE, vrátane úrovne nadchádzajúceho predsedníctva Slovenska v OBSE. Moja nedávna návšteva v Bratislave bola dobrou príležitosťou na definovanie oblastí spolupráce medzi EÚ a OBSE v Strednej Ázii v nadchádzajúcom období.

Ako vníma organizácie ako EÚ a OBSE, ktorá má misie v jednotlivých štátoch, domáce obyvateľstvo regiónov? Sú ich aktivity vítané?

Vo všeobecnosti je úloha a príspevok oboch organizácií v oblasti podpory udržateľného rozvoja a modernizácie spoločnosti vítaná. Myslím si však, že treba urobiť viac pre to, aby sa informácie o aktivitách EÚ a OBSE dostali do povedomia verejnosti v neskreslenej podobe, aby verejnosť lepšie chápala význam hodnôt presadzovaných EÚ. I v tomto regióne čelí EÚ určitým formám dezinformácií alebo skreslených informácií. Dominancia ruských médií na mediálnom trhu Strednej Ázie je neúnosná. Bohužiaľ, tieto médiá vo veľkej miere neprezentujú reálny obraz EÚ a našich hodnôt. V tejto súvislosti si myslím, že je potrebné doplniť našu regionálnu stratégiu ucelenou komunikačnou stratégiou, ktorá by napomohla priblíženiu reálneho diania a hodnôt EÚ širokej verejnosti nielen v hlavných mestách, ale i regiónoch krajín Strednej Ázie. V tejto oblasti sú dôležité i medziľudské kontakty a školské výmeny, o ktorých som hovoril. Bez toho, aby bolo jasné, aké sú naše ciele a hodnoty, ktoré presadzujeme, aby bol jasný ich praktický význam pre bežných občanov, bude veľmi ťažké – ak nie nemožné – realizovať základné priority našej stratégie pre Strednú Áziu. Rovnako sa to týka i OBSE, ktorá musí urobiť v tejto oblasti viac, aby sa jej úloha a pôsobenie v regióne zachovali a upevnili.