Peter Pindják: Medzinárodné právo nezakazuje rozmiestňovanie zbraní vo vesmíre, ale cieľom Trumpových Vesmírnych síl to nie je.

Americký prezident Donald Trump tento rok prekvapil novinárov aj vojenských expertov v USA aj na celom svete svojím vyhlásením, že chce vybudovať tzv. Vesmírne sily (anglicky Space Force) ako osobitnú, šiestu zložku amerických ozbrojených síl. Hovoril, že je nutné zaistiť „americkú dominanciu vo vesmíre“.

Čo presne si pod týmito Vesmírnymi silami máme predstaviť, čo armády svetových mocností v tejto oblasti už teraz podnikajú a ako rieši problematiku medzinárodné právo, sme sa rozprávali so slovenským diplomatom Petrom Pindjákom, ktorý pôsobí na Stálej misii Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku, kde zodpovedá za 4. výbor Valného zhromaždenia OSN a politické záležitosti. Je spoluzakladateľom Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku (SSPA).

Donald Trump v marci tohto roku ohlásil, že chce vybudovať akési „Vesmírne sily“, za čo si vyslúžil aj značnú kritiku, avšak nejde o úplne nový nápad (2001 – Rumsfeldova Space Commission, 2017 – Návrh Space Corps od Mika Rogersa a Jima Coopera). V čom je tento návrh iný?

Rozhodnutie vytvoriť Vesmírne sily ako samostatnú zložku ozbrojených síl nevybočuje z dlhodobej zahranično-politickej línie a vesmírnej politiky USA. Ide predovšetkým o organizačné opatrenie, ktoré je potrebné vnímať najmä v dvoch rovinách. V prvom rade ide o dôležitý krok vo vzťahu k efektívnejšiemu riadeniu vesmírnych operácií s vojenským a spravodajským zameraním a obzvlášť v súvislosti s nastavením vnútorných akvizičných procesov. V druhom rade vyhlásenie prezidenta Trumpa predstavuje dôležitý impulz pre investorov, pre ktorých je rozhodnutie vytvoriť Vesmírne sily dôležitou zárukou, že vesmíru sa bude aj naďalej prikladať osobitná dôležitosť.

Závery Rumsfeldovej komisie boli, samozrejme, dôležité a otvorili viacero strategických otázok vrátane budovania komplexnej protiraketovej obrany, ako aj bezpečnosti družicových systémov a celej vesmírnej infraštruktúry.

Jedným zo vtedajších odporúčaní bolo začlenenie Vesmírneho veliteľstva, vytvoreného v roku 1985, pod Strategické veliteľstvo (STRATCOM) v roku 2002. Súčasná vízia vytvorenia Vesmírnych síl navrhuje obnovenie samostatného Vesmírneho veliteľstva. Vytvorenie samostatnej zložky v rámci ozbrojených síl bolo najdôležitejším rozhodnutím, vzhľadom na to, že  medzi navrhovanými modelmi riadenia vesmírnych aktivít s vojensko-spravodajským zameraním bolo viacero variantov. V súčasnosti zodpovedajú za tieto aktivity v USA najmä vzdušné sily.

Zároveň treba poznamenať, že vytvorenie Vesmírnych síl ako samostatnej zložky ozbrojených síl nie je niečím bezprecedentným. Pre podobné organizačné členenie ozbrojených síl sa rozhodlo už viacero krajín vrátane Ruska a Číny.

Keď spomínate, že ide o impulz pre investorov, akých investorov si máme predstaviť? Súkromné firmy vyvíjajúce vesmírne zbrane, ktoré potom bude armáda od nich nakupovať? Alebo ide aj o signál k civilným investorom, ako je napríklad SpaceX?

Vesmírny sektor zaznamenáva v posledných rokoch z pohľadu ekonomiky mimoriadny rast a s tým súvisiace nové príležitosti pre súkromné spoločnosti, vrátane spoločnosti SpaceX, ktorá sa už dnes podieľa na vládnych programoch. V roku 2017 vygenerovali komerčné aktivity vo vesmíre zisk takmer sto miliárd dolárov, čo je nárast 7,5 % oproti roku 2016. Ekonomické prognózy do budúcnosti sú mimoriadne priaznivé, a to aj v európskom vesmírnom sektore. Zaujímavým ukazovateľom pre Európu je aj to, že 10 % HDP EÚ je prepojených s vesmírnymi aktivitami a družicovými službami.

Nemyslím si však, že v blízkej budúcnosti možno očakávať zákazky pre vývoj zbraní umiestňovaných na obežných dráhach Zeme.

Ako by mala vyzerať nová zložka ozbrojených Vesmírnych síl podľa Trumpovej vízie?

Ciele vesmírnej politiky USA ostávajú bez väčších zmien. Národná vesmírna stratégia z marca tohto roku hovorí o štyroch prioritných oblastiach: zaručenie bezpečnosti a odolnosti vesmírnej infraštruktúry, posilnenie schopnosti odstrašovania a odrádzania, a to aj s možnosťou prijatia náležitých protiopatrení, efektívnejšie spôsobilosti a kozmické operácie v bezpečnom prostredí a v neposlednom rade vytváranie vhodného domáceho a zahraničného prostredia pre podporu vesmírneho priemyslu a medzinárodnej spolupráce.

Organizačné náležitosti Vesmírnych síl, ktoré by mali vzniknúť v roku 2020, sú v súčasnosti stále predmetom diskusií a podliehajú schváleniu v Kongrese. Prvým krokom bude vytvorenie už spomínaného Vesmírneho veliteľstva. V súčasnosti pracuje na vesmírnych operáciách, ktoré sa týkajú národnej bezpečnosti, približne 60 000 vládnych zamestnancov v rôznych vojenských a spravodajských zložkách. Pod nové veliteľstvo by však mala prejsť len menšia časť z nich, približne 13 000 zamestnancov.

Čo sa týka plnenia úloh, možno predpokladať, že prioritou bude aj naďalej situačný prehľad a sledovanie kozmických objektov. Najväčšou hrozbou pre bezpečnosť vesmírnych činností v súčasnosti je množstvo voľne pohybujúcich sa objektov, ktoré tvoria tzv. kozmický odpad. Ministerstvo obrany USA monitoruje približne 23 000 objektov vo veľkosti 10 cm a 500 000 objektov s veľkosťou 1 cm. Tieto objekty sa pohybujú obrovskou rýchlosťou a môžu poškodiť nielen družice, ale napokon aj ľudskú posádku na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). V prípade predikcie možnej kolízie vedia pokročilejšie družice, ako aj ISS, urobiť vyhýbavý manéver.

So situačným prehľadom súvisí aj spôsobilosť rozpoznať, aké úlohy a ciele plnia ostatné družice na obežných dráhach, ako aj identifikovať a zabrániť možným nepriateľským aktivitám vo vesmíre. V danej súvislosti možno predpokladať, že Vesmírne sily budú klásť dôraz na prípadné nezodpovedné správanie aktérov vo vesmíre, ale aj na možné ohrozenia bezpečnosti vesmírnej infraštruktúry a stability v kozme. Rozmiestnenie zbraní na obežných dráhach Zeme sa však nepredpokladá, aj keď medzinárodné právo takúto možnosť – s výnimkou zbraní hromadného ničenia, nezakazuje.

Keď hovoríte o funkcii odstrašovania a odrádzania, povedzme priamo, od čoho majú vesmírne sily odrádzať potenciálnych nepriateľov? Napríklad od toho, aby prípadná krajina zostrelila satelity USA? Alebo to súvisí s pozemskou politikou odrádzania, týkajúcou sa jadrových hlavíc?

Cieľom je odstrašiť a odradiť možných útočníkov od nepriateľských aktivít voči vesmírnej infraštruktúre, či už pôjde o pokusy o dočasné znefunkčnenie alebo trvalé vyradenie niektorých dôležitých systémov, senzorov alebo spôsobilostí.

Zostrelenie družice kinetickou zbraňou alebo úmyselným nárazom inej družice  by v princípe bolo asi poslednou voľbou v rámci možnej eskalácie konfliktu. Prináša so sebou množstvo vedľajších faktorov, okrem iného nárast kozmického odpadu a s tým súvisiace riziko spôsobenia ďalších škôd na obežných dráhach, a v neposlednom rade by takýto útok viedol k pomerne ľahkej identifikácii útočníka. Sofistikované útoky nižšej intenzity spočívajú skôr napríklad v dočasnom vyradení dôležitých senzorov, rušení signálu alebo vo forme kybernetického útoku, keď je aj ťažšie identifikovať útočníka a prisúdiť zodpovednosť konkrétnemu aktérovi alebo štátu.

Z pohľadu hodnotenia rizika a závažnosti hrozby sa to však nedá takto úplne kategorizovať, pretože aj dočasné vyradenie senzorov na strategických družiciach, napríklad tých zabezpečujúcich včasné varovanie pred vystrelením medzikontinentálnych balistických rakiet, sa môže považovať za mimoriadne závažné ohrozenie národnej bezpečnosti. Aj z tohto dôvodu je vo vesmírnej stratégii USA zmienená možnosť náležitých protiopatrení.

Spomínali ste, že dnes patria tieto úlohy pod vzdušné sily. Aj vedecky je ťažké určiť, kde presne sa končí atmosféra a začína vesmír. Je možné rozdeliť vzdušné a vesmírne sily krajiny?

Možné to je, aj keď niektoré vojenské systémy, najmä balistické rakety alebo aj niektoré systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, pôsobia v oboch doménach. Aj z uvedeného dôvodu majú niektoré krajiny vytvorené vzdušno-kozmické sily. Všeobecne uznávanou normou na ohraničenie vzdušného a kozmického priestoru je tzv. Kármánova hranica, ktorá sa nachádza sto kilometrov nad povrchom Zeme. Kým vo vzdušnom priestore platia princípy aerodynamiky, orbitálna mechanika sa riadi Keplerovými zákonmi.

Z pohľadu medzinárodného práva je zase dôležité uvedomiť si, že vzdušný priestor sa viaže s národnou suverenitou, kým kozmický priestor je spoločnou doménou ľudstva. Inými slovami, družice, ktoré sa pohybujú na obežných dráhach Zeme, nenarušujú suverenitu štátov, aj keď prelietavajú nad ich územím.

Pracujú už dnes Spojené štáty alebo iné krajiny s vesmírom ako s istým typom bojiska?

Veľa pozornosti sa dnes pri bezpečnostno-politických diskusiách zameriava na kybernetické hrozby. Uznanie kybernetického priestoru na samite NATO vo Varšave v roku 2016 za piatu doménu vedenia boja možno považovať za niečo prelomové. Pritom však často zabúdame, že kozmický priestor je v ponímaní NATO štvrtou doménou vedenia boja už od 60. rokov minulého storočia. Dôležitosť vesmíru sa v bezpečnostných diskusiách, obzvlášť v našom regióne, často podceňuje.

S vesmírom ako istým typom bojiska sa počíta v podstate od začiatku vesmírnej éry. Málokto si uvedomuje, že prvým ľudským objektom, ktorý dosiahol vesmír, bola nemecká balistická raketa V-2. Prvé experimenty s protidružicovými zbraňami (ASAT) prebehli už krátko po vypustení prvej družice Sputnik na obežnú dráhu Zeme.

Je však dôležité poznamenať, že kým mierové využívanie vesmíru v rámci zaužívanej normy OSN nebráni družiciam v plnení určitých vojenských a spravodajských úloh, žiadna krajina dosiaľ nedeklarovala rozmiestnenie zbraní vo vesmíre, s výnimkou iniciatívy „hviezdnych vojen“ prezidenta Reagana v roku 1983, ktorá sa však nezrealizovala. Súvisí to aj s tým, že vzhľadom na špecifiká orbitálnej mechaniky je takáto možnosť z pohľadu vojenských spôsobilostí technologicky, a najmä finančne neefektívna. Dobrým príkladom sú množstvá štúdií a konceptov o rozmiestnení protiraketových interceptorov na obežných dráhach Zeme. Diskusia k tejto téme prebieha v Spojených štátoch už od začiatku 80. rokov. V júli tohto roku nariadil americký Kongres ďalšiu štúdiu k rozmiestneniu protiraketových interceptorov vo vesmíre. Odborníci sú však aj naďalej skeptickí.

Z vojenského pohľadu je efektívnejšie vyradenie alebo dočasné znefunkčnenie spôsobilostí družíc protivníka prostredníctvom pozemnej alebo vzdušnej platformy. Protidružicové zbrane – kinetické, ale aj tie využívajúce pokročilé technológie, ako napr. upriamenú energiu – úspešne  otestovalo už viacero krajín. V neposlednom rade je dnes možné ohroziť spôsobilosti družíc aj prostredníctvom kybernetických útokov vedených na ktorýkoľvek segment vesmírnej infraštruktúry, vrátane pozemných staníc.

O akých druhoch ozbrojených síl sa reálne pri Vesmírnych silách bavíme? Je reálne vytváranie „vesmírnych vojakov“ alebo ide skôr o podporné systémy, ako sú špionážne satelity, GPS a podobne?

Interpretovať danú iniciatívu ako úsilie rozmiestniť zbrane vo vesmíre alebo vytvoriť „vesmírnu armádu“ by bolo nesprávne. Cieľom Vesmírnych síl bude zefektívniť systém riadenia a velenia vo vzťahu k zaručovania bezpečnosti a odolnosti vesmírnej infraštruktúry. Samozrejme, v prípade ohrozenia bezpečnosti družicových systémov si Spojené štáty vyhradzujú právo na náležité opatrenia. Možno presvedčivo konštatovať, že USA si vo využívaní vesmíru na vojenské a spravodajské účely vytvorili relatívne veľký náskok a ich schopnosť vedenia bojových operácií je do veľkej miery previazaná s družicovými spôsobilosťami, vrátane poskytovania obrazového spravodajstva , včasného varovania, komunikácie s bezpilotnými prostriedkami alebo presného navádzania munície. Inými slovami, vesmír má pre USA obrovskú pridanú hodnotu, ktorú sa im protivník v prípadnom konflikte môže usilovať vziať. Preto sa bezpečnosti a odolnosti kozmickej infraštruktúry v USA prikladá mimoriadna dôležitosť.

Už ste sa toho okrajovo dotkli, ale má návrh na vybudovanie Vesmírnych síl nejaké právne základy, na ktorých môže budovať? Napríklad aj z pohľadu medzinárodného práva?

Medzinárodné právo nezakazuje rozmiestňovanie zbraní vo vesmíre. Kozmická zmluva OSN z roku 1967 explicitne zakazuje rozmiestňovať vo vesmíre len zbrane hromadného ničenia. Od roku 1981 Valné zhromaždenie OSN každoročne hlasuje o rezolúcii na zabránenie pretekov zbrojenia vo vesmíre (PAROS). Slovenská republika, ako aj ďalšie krajiny EÚ, rezolúciu v hlasovaní jednotne podporujú. Rezolúcia okrem iného hovorí o potrebe ďalších opatrení nad rámec existujúcich dohovorov OSN, ktoré by znížili riziko vesmírnych pretekov zbrojenia.

Diskusie ku konkrétnym modalitám takýchto opatrení prebiehajú na pôde Konferencie o odzbrojení v Ženeve. Dosiaľ však v danej otázke nenastal medzinárodný konsenzus. Hlavní aktéri sa nevedia zhodnúť na povahe takýchto opatrení. Navrhovaná právne záväzná zmluva o nerozmiestňovaní zbraní na obežných dráhach Zeme (PPWT), ktorú presadzujú najmä Rusko a Čína, nenachádza podporu u Spojených štátov, ale ani u členských krajín EÚ. Problematické sú viaceré formulácie, vrátane nedostatočného zadefinovania „vesmírnej zbrane“, ako aj absentujúceho verifikačného a atributívneho mechanizmu. V neposlednom rade musia byť navrhované právne záväzky doložené aj zodpovedným správaním, ktoré vo viacerých prípadoch zo strany navrhovateľov absentuje. Ukážkou je napríklad zostrelenie vlastnej družice Čínou v roku 2007, čo zapríčinilo zvýšenie objemu kozmického odpadu o 10 percent.

Aká bola medzinárodná reakcia na Trumpovo vyhlásenie, že chce budovať Vesmírne sily? 

Keďže daná iniciatíva, ako som už spomínal, nevybočuje z dlhodobej pozičnej línie USA a je v medziach medzinárodného práva, reakcie zahraničných partnerov neboli v žiadnom prípade dramatické. Počas tematických diskusií k vesmíru v rámci 1. a 4. výboru Valného zhromaždenia OSN sa vyhlásenie prezidenta Trumpa spomínalo skôr nepriamo a  rozhodnutie o vytvorení Vesmírnych síl v diskusiách explicitne nerezonovalo.

V súvislosti so zabránením prípadných pretekov zbrojenia vo vesmíre budú aj naďalej dôležité najmä ďalšie rokovania na pôde Konferencie o odzbrojení v Ženeve, kde sa touto témou zaoberá aj skupina 25 vládnych expertov na základe schválenej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN. Pozitívnym vývojom v oblasti zodpovedného správania štátov vo vesmíre bolo aj nedávne schválenie súboru 21 smerníc pre dlhodobú udržateľnosť kozmických aktivít na pôde Výboru OSN pre mierové využívanie vesmíru (COPUOS) vo Viedni. Ani tieto rokovania sa však nevyhli politickým nezhodám. Skôr, než ich bude môcť schváliť Valné zhromaždenie OSN, musí pracovná skupina vo Viedni hľadať konsenzus k ostávajúcim 7 smerniciam kompendia. Spomínaný balíček totiž tvorí 28 smerníc OSN a platí pravidlo, že ak nie sú schválené všetky, nie je schválená žiadna.

Autor: , 19. 11. 2018

Súvisiace články

Peter Burian

Peter Burian: Stredná Ázia má veľký potenciál, ale nutne potrebuje reformy

Peter Burian pôsobí ako osobitný predstaviteľ EÚ pre Strednú Áziu od roku 2015. O situácii v krajinách Strednej Ázie, úlohe a prioritách EÚ v tomto regióne sa s ním zhovárala Klaudia Báňaiová. ...

oecd brockova

Ingrid Brocková: OECD inšpiruje, ale už aj Slovensko dokáže byť pridanou hodnotou

Ingrid Brocková je veľvyslankyňou a stálou predstaviteľkou Slovenskej republiky pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži vo Francúzsku, s dvojročnou prestávkou, keď pôsobila ako ...

Miroslav Lajcak s predsedom Európskej rady D. Tuskom

Miroslav Lajčák: Iba spoločne môžeme v EÚ čeliť potenciálnym hrozbám a byť silným globálnym hráčom (2/2)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v polovici septembra ukončil svoje ročné pôsobenie na pozícii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V druhej časti ná...