Poľsko, do zbrane!

Až 73 % Poliakov je dnes presvedčených o tom, že agresívna politika Ruska je najväčšou hrozbou pre Európsku úniu. Len 17 % sa obáva hrozby islamských extrémistov a jedno percento podľa prieskumu inštitútu Homo Homini upozorňuje na hrozbu politickej a ekonomickej dominancie Nemecka. Takéto výsledky verejnej mienky nie sú v súčasnosti prekvapivé, pretože strach z Ruska v krajine pretrváva už niekoľko mesiacov. Dnes už nie je v bežných konverzáciách ľudí na uliciach výnimkou ani otázka, či krajinu čaká vojna. Je paradoxné, že takéto otázky sa vynárajú v časoch, keď by sa Poľsko ako člen NATO malo po dlhej búrlivej minulosti konečne cítiť bezpečne. Väčšina to tak napriek oficiálnym ubezpečeniam necíti a v krajine sa objavuje čoraz viac a viac trénovaných a ozbrojených vojakov a vojačiek. 

Armádne last minute nákupy

Poľsko v posledných rokoch vynakladalo na svoju obrannú politiku približne 1,95 % HDP, čo je relatívne vysoké číslo v porovnaní s viacerými krajinami v regióne a takmer dosahuje aj Alianciou stanovené minimum dvoch percent. V dôsledku ekonomického rastu Poľska – a to aj napriek svetovej ekonomickej kríze – bola Varšava zároveň schopná udržať aj rozpočet ministerstva obrany. Podľa správy think tanku SIPRI je možné, že v roku 2015 minie Poľsko na obranu dokonca aj viac ako 2 % HDP. Pritom už v roku 2014 minuli Poliaci na svoje ozbrojené sily o 13 % viac než v roku 2013. V roku 2015 sa očakáva nárast o ďalších 19 %. Väčšina zvýšených finančných zdrojov smeruje na nákup novej, modernej technológie – v rokoch 2013 – 2022 má rozpočet na armádne nákupy dosiahnuť približne 33 miliárd eur a armáda získa nové helikoptéry, drony, niekoľko stoviek tankov. ozbrojených vozidiel a niekoľko ponoriek. Nákupná horúčka poľskej armády ju podľa SIPRI dostala na 20. priečku v zozname krajín podľa prostriedkov vynaložených na obranu.

Podľa Thomasa Theinera, známeho autora a analytika, sú armádne nákupy správnou investíciou a „poľská armáda stále predstavuje výkladnú skriňu Európy čo sa týka prípravy na vojnu”. Zároveň je chybou, že väčšina vojakov a vojačiek je lokalizovaná v západnom a nie východnom Poľsku. Na hranici s Kaliningradom (jedinej priamej hranici, ktorú má Poľsko s Ruskom) je v súčasnosti 24 % vojakov. To je podľa Theinera „príliš málo, najmä ak vojsko čeliace Kaliningradu má po svojej pravej strane ďalších 250 nestrážených kilometrov. Poľsko má na 250 kilometrov dlhej hranici s Bieloruskom – ktoré je závislé od Ruska – len jeden prieskumný pluk. V praxi to znamená približne dvoch vojakov na jeden kilometer“.  

Strelec a ďalší: uznanie polovojenských jednotiek  

Ak by sa ten najtemnejší scenár mal stať skutočnosťou a ruskí vojaci by si to naozaj namierili do Varšavy a tých pár vojakov na východnej hranici by ich nezastavilo, je možné, že by sa na svojej ceste stretli s viacerými prekvapeniami, ktoré by im pripravili členovia polovojenských skupín. Tie sa v poslednej dobe objavujú v Poľsku ako huby po daždi.

Záujem o rôzne vojenské organizácie či skupiny, ktoré rekonštruovali historické udalosti, síce existoval aj pred ukrajinskou krízou, ale v priebehu posledného roku prekonal všetky rekordy. Podľa Reuters existuje v Poľsku v súčasnosti približne 120 polovojenských skupín s viac ako 10000 členmi. Vo svojich rádoch majú študentov, podnikateľov, učiteľov, mužov či ženy. Jednotlivé skupiny organizujú pravidelné tréningy v lesoch a v maskáčových uniformách sa učia strieľať, bojovať a pracovať v rámci jednotiek. Viaceré tieto skupiny majú svoj pôvod v asociácii Strelec. Strelec je polovojenská kultúrna a vzdelávacia organizácia, založená ešte v roku 1910 vo Ľvove, a v Poľsku ožila po páde komunizmu. V súčasnosti má Strelec asi 5000 členov a podľa jeho vedúceho predstaviteľa Marcina Waszczuka je jedným z jej hlavných cieľov učiť sa zo skúseností partizánskych oddielov a tradície Home Army (Armia Krajowa), jednej z najväčších ilegálnych organizácií z čias druhej svetovej vojny v Európe. Podľa Waszczuka je Strelec „nasledovníkom Armie Krajowej a naším cieľom je vytvoriť ľahké pešie divízie, ktoré budú rozmiestnené po celej krajiny a budú schopné pokračovať v boji, ak bude v Poľsku prebiehať invázia a armáda bude zničená“.

Strelec a jemu podobné organizácie sa už dostali aj do pozornosti ministerstva obrany, ktoré chce využiť ich potenciál. Ako uviedol prezidentov radca generál Stanisław Koziej pre Reuters, „len donedávna polovojenské organizácie vnímali obranu ako záležitosť minulosti. Dnes, v čase, keď čelíme vojne za našimi hranicami, si uvedomujú, že ich skúsenosti by mohli pomôcť bezpečnosti krajiny“. V marci ministerstvo zorganizovalo konferenciu, na ktorú pozvalo viacero organizácií vrátane Strelca, aby s nimi diskutovalo o možnostiach zaradenia ich členov do armádnych tréningov – po prvýkrát v histórii sa Strelec a jemu podobné organizácie stali oficiálne uznanými ministerstvom obrany. Po ukončení kurzov budú všetci účastníci prisahať a dostanú vojenskú hodnosť. Sedem organizácií (päť z nich patrí pod Strelca, Legia Akademicka, ktorá organizuje tréningy pre študentov, a asociácia FIA – Fideles et Instructi Armis) sa teraz plánuje spojiť a vytvoriť federáciu. Ministerstvo obrany zároveň stanovilo štyri podmienky, na základe ktorých môžu byť ich členovia zaradení do tréningov a organizácie uznané ministerstvom: politická neutralita, žiadne väzby na politickú stranu, legálne a právne fungovanie a transparentnosť.

Štyri hodiny

Okrem profesionálnej armády a dobrovoľníkov v polovojenských skupinách má poľský obranný systém aj ďalšiu novinku, ktorá je práve v skúšobnej prevádzke – rezerva, ktorú tvoria osoby so základným vojenským výcvikom v armáde, prípadne sú vedení armádou na základe výsledkov zdravotných a fyzických testov. Títo muži boli armádou uvoľnení, ale v prípade potreby – napríklad vojny – môžu byť mobilizovaní. V marci získali mobilizačnú kartu prvé stovky náhradníkov a do konca roka má ich počet dosiahnuť viac než 10000. Počas mobilizácie (aj keď ide iba o tréning) má človek štyri hodiny na nástup na určenú vojenskú základňu. Samotný tréning trvá niekoľko dní až týždňov. Počas neho dostávajú záložníci od štátu základnú mzdu a ich zamestnávateľ ich nemôže prepustiť z práce. Armáda môže povolať mužov vo veku 18 – 60 rokov, čo predstavuje približne 7 miliónov obyvateľov Poľska.

Armádni predstavitelia prízvukujú, že obnova tréningov pre záložníkov by nemala byť spájaná s udalosťami na Ukrajine a ide o bežnú procedúru. Ale prečo sa tak rozhodla práve teraz, po siedmich rokoch prestávky, je prinajmenšom zvláštne.

Rozdelená krajina

Aj polovojenské skupiny informujú o stále väčšom počte členov, stovky mužov sa zároveň priamo prihlásili do armády, aby získali ďalší tréning. V súčasnosti je na čakacej listine na pozíciu profesionálneho vojaka v Poľsku 40 000 mladých mužov (a polovica z nich uviedla, že je schopná vstúpiť do armády okamžite).

Znamená to teda, že Poliaci sú skutočne pripravení a ochotní ísť bojovať? Niekoľko aktuálnych prieskumov verejnej mienky hovorí, že okolo 30 % Poliakov je pripravených pozdvihnúť zbrane. Napríklad podľa inštitútu Homo Homini by sa 29 % priamo prihlásilo a len 11 % by čakalo na mobilizáciu. Otázka aktívnej obrany v prípade vojny už stihla krajinu rozdeliť. Obyvatelia východných regiónov sa prejavili aktívnejšie a odhodlanejšie na boj, západné regióny by skôr volili úkryt, prípadne útek z krajiny a centrálne regióny zostali názorovo niekde uprostred. Čím bližšie je potenciálne nebezpečenstvo, tým odhodlanejšie sa javia obyvatelia v otázke obrany krajiny. Pre východné regióny je vojna na Ukrajine konfliktom len niekoľko stoviek kilometrov od ich domovov. A realitou.