Rozvojová pomoc na najchudobnejšie krajiny zabúda. Slovensko nie je výnimkou

Neziskový sektor, ale aj samotná OECD v hodnotení vlaňajšieho výkonu a objemu zahraničnej pomoci kritizuje rozvinuté krajiny a členov DAC za polpercentný pokles oproti roku 2013 na 135 miliárd dolárov. Z tejto sumy zároveň dostali najmenej rozvinuté krajiny ešte menej ako v predošlých rokoch. Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) pre tzv. LDC (Least Developed Countries – najmenej rozvinuté krajiny) klesla o 16 percent na 25 miliárd dolárov. Veľkým faktorom vraj bolo odpustenie dlhu Mjanmarsku, ktoré prechádza demokratizačným procesom, no i bez toho ide o 8-percentný pokles.

Ďalším dlhodobým problémom zahraničnej pomoci je, že len hŕstka najväčších darcov dokázala splniť dlhodobé ciele OSN, a to aby objem rozvojovej pomoci dosahoval aspoň 0,7 percenta hrubého národného dôchodku (HND). Ide o tradičných veľkých darcov ako Dánsko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko či Nórsko a Švédsko. Ani cieľ G8 z roku 2004 zvýšiť objem rozvojovej pomoci na 50 miliárd dolárov ročne do roku 2010 nevyšiel a krajinám tretieho sveta skupina prispela v priemere o 18 miliárd dolárov ročne menej. Aj Európska únia sľúbila zvýšiť v roku 2004 kolektívnu rozvojovú pomoc do roku 2010 na 0,56 percenta HND (125 miliárd dolárov), no v roku 2010 nakoniec udelila svojim rozvojovým partnerom len 103 miliárd.

Slovenská rozvojová pomoc v číslach

Členov OECD-DAC je v súčasnosti 29, vrátane najväčších darcov zo západnej a severnej Európy, USA a samostatne aj Európskej únie. Z Vyšehradskej štvorky sú členmi okrem Slovenska aj Česko a Poľsko. Slovensko sa stalo členom v roku 2013, keď SlovakAid oslavovala desiate výročie. Prijatie do výboru si Slovensko vyslúžilo vzrastom objemu ODA, ale aj reformou národného programu. Od roku 2004 vzrástla slovenská rozvojová pomoc z 28 miliónov dolárov na 92 miliónov v roku 2008. Odvtedy však objem rozvojovej pomoci klesá a v roku 2013 poskytla SlovakAid už len 85 miliónov dolárov. Slovensko tento pokles – podobne ako aj iné krajiny – vysvetľuje ekonomickou krízou, a sľubuje, že sa v štatistikách zlepší. Vlani však slovenská rozvojová pomoc opäť klesla, a to o päť percent, v Poľsku to bolo až osem percent. Na druhej strane v Česku stúpol objem poskytnutej pomoci o dve a pol percenta, a to i napriek tomu, že krajina ukončila svoje aktivity v Afganistane. Tento trend je viditeľný aj v západnej Európe. S výnimkou bohatých severských krajín či Veľkej Británie poľavujú v zahraničnej pomoci aj Francúzi.

Slovensko je v štatistikách OECD-DAC podľa podielu rozvojovej pomoci a hrubého národného dôchodku na posledných priečkach. Od roku 2010 si ODA/HND udržiavame na 0,09 percenta. Pritom v rámci Európskej únie by sme mali dosiahnuť 0,33 percenta HND do konca roku 2015. Na porovnanie: Česká republika poskytla v roku 2013 rozvojovú pomoc v hodnote 212 miliónov dolárov, čo predstavuje 0,11 percenta HND. Česko podporuje celkovo vo svojom rozvojovom programe trinásť krajín, vrátane tých najmenej rozvinutých – Zambiu, Kambodžu, Jemen a donedávna aj Afganistan. Do skupiny najmenej rozvinutých krajín patrí v súčasnosti 49 štátov predovšetkým z Afriky a Ázie. Slovensko vo svojom programe SlovakAid podporuje celkovo desať krajín, no len dve z toho patria do skupiny LDC – Afganistan a Južný Sudán. Napríklad Keňa, jedna z dvoch afrických krajín, s ktorými má Slovensko bilaterálne programy pomoci, je z hľadiska celkového rozvoja na 19. priečke spomedzi 49 afrických krajín.

SlovakAid vo svete

Slovenská rozvojová pomoc sa sústredí tak na humanitárnu intervenciu v afrických krajinách či v Afganistane, ako aj na odovzdávanie transformačných skúseností krajinám v Európe. Práve vo východnej Európe a na Balkáne má SlovakAid najviac rozvojových partnerov. Bilaterálne programy SlovakAid sa napríklad východnej Ázii nevenujú vôbec. Do Kambodže, Vietnamu či Mongolska ako rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík slovenská rozvojová pomoc na rozdiel od tej českej nesmeruje. Bilaterálne programy ODA má SlovakAid v desiatich krajinách. V Keni, Južnom Sudáne, Moldavsku a Afganistane sa slovenský rozvojový program zameriava najmä na podporu zdravotníctva, poľnohospodárstva, vzdelávania či budovanie sanitácie a zabezpečenie vody. Základné potreby rozvojových krajín dopĺňa reforma bezpečnostného sektora v Afganistane a v Moldavsku a Keni podporuje SlovakAid dobrú správu vecí verejných. Vo východnej Európe a na Balkáne má Slovensko aktivít viac. V Albánsku, Bielorusku, Bosne a Hercegovine, Gruzínsku, Kosove a na Ukrajine sa SlovakAid sústredí na odovzdávanie skúseností z transformácie SR. Ide o finančné a daňové reformy, reformu bezpečnostného sektora, podporu trhového prostredia a energetiky, vodné hospodárstvo, potravinovú bezpečnosť, decentralizáciu verejného sektora a budovanie občianskej spoločnosti.

Väčšina slovenskej rozvojovej pomoci putuje do multilaterálnych organizácií najmä Európskej únie, ale aj OECD, agentúr OSN (UNICEF, WHO a iné), Skupiny Svetovej banky, Európskej investičnej banky, čo predstavuje takmer 80 % (OECD, 2012) celkovej rozvojovej pomoci. Na bilaterálnu pomoc SlovakAid zostáva len niečo vyše 20 percent. Pritom priemer podielu multilaterálnej pomoci medzi ostatnými členmi OECD-DAC je len 26 percent, takže väčšinu zahraničnej pomoci vynakladajú na vlastné programy. Aj keď si Slovensko plní záväzky v medzinárodných organizáciách, podpisuje sa to na schopnosti a finančných zdrojoch národného programu ODA.

SlovakAid je zatiaľ na rázcestí medzi tradičnou rozvojovou pomocou v zmysle „čo vieme ponúknuť“ a novými trendmi rozvoja. Medzi tie patrí ochrana životného prostredia, boj proti klimatickým zmenám, za ľudské práva či práva žien. Tieto témy sa však objavujú v programe slovenskej rozvojovej pomoci len okrajovo. Lenže práve tieto oblasti patria do Miléniových rozvojových cieľov (MDGs), ktoré sa rozvinuté krajiny v rámci OSN zaviazali dosiahnuť a sú nevyhnutné pre rozvoj najchudobnejších krajín sveta. Najmä práva a postavenie žien sú kľúčovou oblasťou, ktorú by mala rozvojová pomoc podporovať. Kým tradičným názorom vždy bolo, že ekonomickým rozvojom a bojom proti chudobe sa zlepšujú aj práva žien a prispievajú k posilneniu ich postavenia v rozvojovom svete, v posledných rokoch sa priority menia. Už niekdajší generálny tajomník OSN Kofi Annan vyhlásil, že „rodová rovnosť je základom pre dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov“.