Udalosti 2/2012: September – október 2012

11. 9. V Líbyi zabili amerického veľvyslanca. Veľvyslanec a ďalší traja zamestnanci ambasády boli zabití počas útoku v meste Benghází. Motív útoku je stále predmetom vyšetrovania, nie je vylúčená možnosť teroristického útoku pri príležitosti výročia 11. septembra. V prvých dňoch mnohí interpretovali útok na ambasádu ako reakciu na film Nevinnosť moslimov, ktorý vyvolal vlnu masových demonštrácií najmä v moslimských krajinách .

12. 9. Nemecký ústavný súd dal zelenú fiškálnej zmluve. Rozsudok súdu hovorí, že krajina môže ratifikovať vznik trvalého eurovalu a fiškálnu zmluvu. Podmienkou je, že finančné záväzky nesmú prekročiť 190 miliárd eur bez toho, aby o tom zahlasoval parlament. Prezident Joachim Gauck tak môže podpísať oba zákony, ktoré parlament schválil ešte v júli. Gauck podmienil svoj podpis verdiktom súdu.

14. 9. Boj o ostrovy Senkaku/Tiao jü. Krátko po tom, ako japonská vláda rozhodla o odkúpení troch ostrovčekov vo Východočínskom mori od súkromných vlastníkov, vyslal Peking do oblasti hliadkové plavidlá. Po celej Číne sa rozšírili najväčšie protijaponské protesty za posledných 40 rokov a do ulíc vyšli desiatky tisícok ľudí. Spor o neobývané ostrovy trvá už od roku 1895, kedy ich Japonsko obsadilo na úkor Číny.

23. 9. V Bielorusku nič nové. Ani posledné parlamentné voľby v Bielorusku neboli slobodné či spravodlivé. Dve najväčšie opozičné strany Jednotná občianska strana a Bieloruský ľudový front vyzvali svojich voličov, aby šli v čase volieb na hríby alebo ryby, účasť dosiahla nakoniec 74,3 %. Lukašenko médiám odkázal, že voľby sú pre Bielorusov, nie pre Západ a odmietol ich zmanipulovanie. Voľby boli poznačené aj zatýkaním a väznením opozičných aktivistov.

1. 10. Gruzínsky sen si splnil svoj sen. Parlamentné voľby v krajine vyhrala opozičná koalícia na čele s miliardárom Bidzinom Ivanišvilim a jeho stranou Gruzínsky sen. Tá obsadí v 150-člennom parlamente 85 kresiel, a doteraz vládnuca strana prezidenta Saakašviliho Zjednotené národné hnutie 65. Voľby boli tento rok o to dôležitejšie, že ústavná reforma, ktorá vstúpi do platnosti v roku 2012, presunie kľúčové právomoci z prezidenta na parlament a na premiéra.

4. 10. Sýria a Turecko v ozbrojenom konflikte. Turecké delostrelectvo odpovedalo ostreľovaním vojenských cieľov v Sýrii na to, ako sýrsky mínometný útok zabil v pohraničnom tureckom meste Akçakale piatich civilistov. Parlament v Ankare po incidente povolil vláde aj prípadnú vojenskú operáciu v Sýrii. Vláda v Damasku zároveň priznala „tragickú nehodu“ a zdôraznila, že takéto incidenty sa už nebudú opakovať.

7. 10. Venezuelu naďalej povedie Chávez. Prezidentské voľby tento rok pritiahli k urnám rekordný počet voličov – viac než 80 %. Ani to však kandidátovi zjednotenej opozície Henriquemu Caprilesovi nepomohlo poraziť úradujúceho prezidenta, ktorý slúži už trinásty rok. Chávez získal 55 % hlasov, Capriles 44 %.

8. 10. Trvalý euroval bol spustený. Ministri financií krajín eurozóny podpísali zakladajúce dokumenty trvalého eurovalu. Úverová kapacita fondu je 500 miliárd eur a slovenský podiel je 0,824 %, v prepočte 5,83 miliárd eur, z čoho hotovosť tvorí 659 miliónov eur. Prvá úloha trvalého eurovalu bude rekapitalizácia španielskych bánk.

9. 10. Slovensko v roku 2013 bez potravinovej pomoci. Nevytvorenie vhodných podmienok na zaistenie bezpečnej, správnej a včasnej implementácie programu potravinovej pomoci vyradilo Slovensko z programu. Sociálne odkázaní občania sa tak v roku 2013 nedostanú k potravinám zadarmo. Slovensko okrem toho bude musieť vrátiť aj zálohu 1,1-milióna, ktoré dostalo z európskych peňazí.

10. 10. Jedna členka Pussy Riot je na slobode. Odvolávací súd v Moskve zrušil Jekaterine Samucevičovej nepodmienečný dvojročný trest na podmienku. Dvojročný trest pre Nadeždu a Mariu za protest proti Putinovi v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa ostáva. Podľa Jekateriny sú obe členky vo väzenských kolóniách v Perme a Mordovii z čias sovietskeho Ruska ohrozené na zdraví a živote. Jekaterina sa obrátila so sťažnosťou aj na Európsky súd pre ľudské práva.

12. 10. Únia má Nobelovku za mier. Na ocenení sa tento rok výbor pod vedením generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjorna Jaglanda zhodol jednohlasne. Dvadsaťsedem štátov Európskej únie a jej občania získali ocenenie za svoju dlhodobú rolu v zjednocovaní kontinentu po druhej svetovej vojne. Negatívne reakcie na seba nedali dlho čakať – podľa Stáleho medzinárodného výboru mieru je dokonca nezákonná, pretože „EÚ sa nesnaží o realizáciu odzbrojenia medzinárodných vzťahov.“

15. 10. Škóti si zahlasujú o nezávislosti. Britský premiér David Cameron a škótsky nacionalistický líder Alex Salmond podpísali dohodu o konaní referenda o nezávislosti Škótska. Referendum by sa malo uskutočniť v roku 2014. Podľa prieskumov je však za samostatnosť len 30 až 40 % Škótov.

26. 10. Rok väzenia pre Berlusconiho za krátenie daní. V rokoch 1994 – 1999 si Berlusconiho mediálny koncern Mediaset krátil dane na predražených nákupoch práv na americké filmy pre kiná a televízie spolu za 470 miliónov eur. Pôvodný verdikt znel štyri roky, no kvôli preplneným väzniciam ho súd znížil na jeden. Berlusconi mal sedieť už trikrát, zakaždým sa však odvolal a v cele nestrávil ani jednu noc.

27. 10. Ulice v Madride opäť ovládli protesty. Tisíce ľudí vyšli už po niekoľkýkrát do ulíc Madridu protestovať proti úsporným opatreniam premiéra Mariana Rajoya. Vláda chce splniť rozpočtový cieľ v tomto roku a stlačiť schodok verejných financií na 5,8 % HDP z vlaňajších 8,9 %, čo predstavuje 40 miliárd eur. K posledným protestom sa pridalo aj niekoľko tisíc policajtov, ktorým chce vláda siahnuť na vianočné odmeny.

28. 10. V Grécku zatkli novinára Kostasa Vaxevanisa. Polícia ho zadržala po zverejnení mien viac než 2000 bohatých Grékov, ktorí majú svoje peniaze uložené vo švajčiarskych bankách. Ako dôvod uviedla, že Vaxevanis porušil zákon o ochrane súkromia občanov. Zoznam ešte v roku 2010 poskytla gréckej vláde ešte Christine Lagard ako francúzska ministerka financií a súčasná generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu. Vaxevanis pred súdom uviedol, že sporný zoznam zverejnil pre nečinnosť vlády, ktorá doteraz neprešetrila, či ide o daňové úniky. Súd nakoniec po rýchlom procese Vaxevanisa uznal za nevinného.

28. 10. Aj Ukrajinci si volili novú vládu. V čase uzávierky čísla ešte oficiálne výsledky neboli známe a v piatich okrskoch boli výsledky označené za neplatné. Opozícia protestuje proti údajnému zmanipulovaniu volieb, strana Vlasť (Baťkivščina) pod vedením väznenej expremiérky Tymošenkovej hrozí bojkotom novozvoleného parlamentu. Za víťaza sa vyhlásila vládna Strana regiónov prezidenta Janukovyča. Tá vyhrala aj podľa exit pollu, druhá je Baťkivščina a bronz získala strana boxera Vitalija Klička UDAR.

29. 10.Spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády. Vôbec prvé spoločné zasadnutie vlád ČR a SR malo symbolizovať nadštandard vzťahov pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatných štátov. Na stretnutiach v Trenčíne a v Uherskom Hradišti sa hovorilo najmä o spolupráci v oblasti bezpečnosti, energetiky a spoločných infraštruktúrnych projektov.