Ukrajina odrátava dni do samitu Východného partnerstva

V prípade Ukrajiny môžeme hovoriť o relatívne vysokých očakávaniach, ale v porovnaní s tými na strane Bruselu sú oveľa špecifickejšie. Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin uviedol, že samit v Rige by mal ukrajinskej strane objasniť, akým spôsobom bude implementovaná asociačná dohoda medzi EÚ a Ukrajinou zo strany Únie. Pre Kyjev je v súčasnosti jedným z najkonkrétnejších stimulov, ktorý by zo strany EÚ mohol prísť a podporiť ďalšiu implementáciu reforiem, liberalizácia vízového režimu. Môže aspoň v tejto otázke očakávať Kyjev zásadný posun?

Hmlistá perspektíva bezvízového režimu

Obyvatelia členských štátov Európskej únie môžu vstúpiť na územie Ukrajiny bez víz od 1. mája 2005, kým tí ukrajinskí ešte stále musia prechádzať komplikovanou procedúrou na získanie jednorazového schengenského víza. Cena víza sa začína od 35 eur a jej výška sa líši od ambasády k ambasáde, pretože niektoré štáty si zriadili takzvané centrá na udeľovanie víz, ktoré si za svoje služby účtujú poplatky navyše. Podľa odhadov ukrajinskej strany z roku 2012 krajina po zavedení bezvízového režimu pre obyvateľov krajín EÚ stratila približne 200 miliónov dolárov.

Dohoda o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá bola podpísaná ešte v januári 2008, mala sprostredkovať kontakty medzi ľuďmi na oboch stranách hraníc, a zároveň zjednodušiť obyčajným ľuďom z Ukrajiny cestovanie do Európy. De facto však ešte stále platná dohoda ponúka možnosť získať dlhodobé alebo bezplatné víza len úzkej skupine obyvateľov Ukrajiny vrátane detí. A to tým, ktorí majú rodinné kontakty v EÚ, žurnalistom v službe, prípadne podnikateľom. Zároveň sa aj po ôsmich rokoch od podpísania dohody stále objavujú problémy s jej implementáciou – v novembri 2012 dokonca Európska únia spustila vyšetrovanie, pretože sa objavili viaceré prípady porušovania dohody zo strany diplomatických inštitúcií členských krajín EÚ na úkor ukrajinských občanov.

Ukrajina od polovice januára 2015 spustila proces vydávania biometrických pasov, čím splnila jednu z kľúčových podmienok EÚ pre zrušenie vízového režimu. Neskôr na začiatku apríla 2015 ukrajinský prezident Porošenko vyhlásil, že je „v otázke zrušenia vízových povinností pre Ukrajincov vysoko optimistický”, a ako termín otvorenia hraníc uviedol 1. januára 2016. Naopak minister zahraničných vecí Klimkin od svojho predchádzajúceho nadšenia v otázke zrušenia vízových bariér medzi Európskou úniou a Ukrajinou značne upustil. S blížiacim sa samitom v Rige politici čoraz hlasnejšie pripomínajú, že Ukrajina zrejme nebude schopná splniť všetky svoje záväzky a povinnosti v rámci akčného plánu pre liberalizáciu víz medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý sa implementuje od novembra 2010.

Prvá implementačná fáza akčného plánu bola ukončená ešte v roku 2013 a od septembra 2014 pracuje Ukrajina na splnení všetkých podmienok v rámci druhej fázy. Expertná misia EÚ, ktorá pôsobila na Ukrajine v septembri – novembri 2014 a vo februári – marci 2015, ešte stále vyhodnocuje reformy a progres dosiahnutý ministerstvom vnútra Ukrajiny a ďalšími agentúrami zahrnutými do spolupráce. Výsledkom analýzy expertnej skupiny má byť nielen zhodnotenie doterajšieho pokroku ukrajinskej vlády v snahe získať pre krajinu bezvízový styk, ale aj odporúčania pre ďalšie nápravy a reformy. Predbežná prognóza expertnej skupiny však príliš pozitívne nevyznieva a prakticky vylučuje možnosť udelenia bezvízového režimu pre Ukrajinu počas samitu v máji 2015.

Technické podmienky na získanie bezvízového režimu sa Ukrajine darí postupne plniť, no existujú oveľa komplexnejšie a vážnejšie dôvody, prečo sa EÚ zdráha udeliť Kyjevu „slobodné hranice”. I keď jediná krajina EÚ, ktorá eviduje výraznejší nárast ukrajinských imigrantov, je Poľsko, počet vnútorne presídlených ľudí na Ukrajine dosiahol už 1,2 milióna. Pri takom vysokom čísle a štyroch členských krajinách EÚ, ktoré majú s Ukrajinou spoločnú hranicu, sa v Únii zdvihla vlna obáv z prílivu imigrantov po tom, ako by Brusel potvrdil bezvízový styk.  

Očakávania od samitu v Rige

Obštrukcie so získaním bezvízového režimu a neutíchajúca krízová situácia na východe krajiny nie sú ani zďaleka jedinými obavami, ktoré ukrajinská vláda pred blížiacim sa samitom v Rige má. Výsledky niekoľkomesačnej implementácie asociačnej dohody predstavujú ďalšiu dôležitú výzvu. Keďže je samit Východného partnerstva v Rige prvým po podpise asociačnej dohody, od Ukrajiny sa očakáva predstavenie reforiem vo viacerých kľúčových oblastiach vrátane energetiky, zdravotníctva, ústavného súdnictva, ale aj výsledky v boji proti korupcii a decentralizácii krajiny.

Predseda ukrajinského parlamentu Volodymyr Hrojsman „od samitu a EÚ očakáva silný a seriózny signál smerom k Ukrajine“. Inými slovami, že už o necelé tri týždne Európska únia konečne predstaví Ukrajine konkrétne ciele a jasné vyhliadky do budúcnosti v jej vzťahu k EÚ. Reálne však k ničomu obdobnému zrejme nedôjde, pretože aktuálna politika EÚ je voči Ukrajine obzvlášť opatrná a nejasná. Ale priestor na reálne ponuky stále existuje. EÚ síce v Rige Ukrajine bezvízový režim asi neponúkne, ale môže predstaviť aspoň presný dátum, kedy by k otvoreniu hraníc mohlo dôjsť, a poskytnúť Kyjevu aj detailný plán o tom, ako zlepšiť obchodné vzťahy s Ukrajinou, čím by EÚ pomohla roztápajúcej sa ukrajinskej ekonomike.