Upevnil sa formát V4+ počas slovenského predsedníctva vo Vyšehrade?

Názory na to, či má V4 ostať v rovine spolupráce štyroch krajín alebo sa môže zmeniť na širšiu platformu s viacerými účastníkmi z regiónu strednej Európy, sa rôznia a vyvíjajú. Energia vložená do vyšehradského povedomia za takmer 25 rokov budovania vzťahov však prináša dobré výsledky. Bolo by teda rozumné nechať rozplynúť tento unikátny projekt v širšom formáte?

Navyše rastie potreba interakcie s ďalšími partnermi nad rámec stredoeurópskeho priestoru. Pritom treba poznamenať, že formát V4+ nenahrádza, ale len dopĺňa bilaterálne stretnutia a konzultácie jednotlivých štátov Vyšehradu s inými krajinami. Ale V4 má svoje slovo, zahraniční partneri to vnímajú a majú o ňu rastúci záujem. Na druhej strane majú spoločné rokovania V4+ význam aj pre samotný Vyšehrad. Tým, že dávajú našim názorom vyššiu politickú váhu, nepriamo nútia jednotlivé štáty V4 priebežne dolaďovať národné pozície tak, aby umožňovali čo najvyššiu mieru zhody v kontexte V4. Naďalej však platí základný princíp, že V4 spolupracuje a prezentuje spoločné postoje len tam, kde existuje spoločný záujem. Externé tlaky na formovanie spoločných postojov v otázkach, kde sa názory z rôznych dôvodov rozchádzajú, totiž vedú k teoretizujúcim špekuláciám o vyčerpaní vyšehradského potenciálu. Pritom oblastí, kde existujú spoločné pozície a vôľa spolupracovať, je neporovnateľne viac.

O spoluprácu vo formáte V4+ prejavujú záujem mnohí partneri, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Po prvé, aj naďalej  existuje potreba pokračovať v úspešných viacstranných rokovaniach z minulosti. Dobrým príkladom tohto typu boli tri ministerské schôdzky na Slovensku s partnermi zo západného Balkánu, severských a pobaltských štátov a krajín Východného partnerstva. Pre krajiny západného Balkánu je V4 inšpiratívna, lebo poskytuje skúsenosti, ako sa dajú prekonávať historické rozpory a ako možno posilňovať regionálnu identitu a spoluprácu. Prekonávanie historických rozporov a intenzívnejšia regionálna spolupráca sú jedným z nevyhnutných krokov na ceste do EÚ  a transformačné skúsenosti krajín V4 môžu krajinám západného Balkánu reálne pomôcť. Aj preto tento región ostáva v stredobode záujmu Vyšehradu už mnoho rokov. Jedným z konkrétnych podnetov z krajín V4 je spolupráca v rámci Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorá inšpirovala partnerov na vytvorenie analogického Západobalkánskeho fondu. Impulz na túto iniciatívu dalo slovenské predsedníctvo a ohlásená bola na ministerskom zasadnutí v Bratislave koncom októbra 2014. Prvotné komplikácie pri zriaďovaní fondu potvrdzujú, že tento ambiciózny projekt bude aj naďalej potrebovať pomoc a podporu V4.

Podobne je to aj pri spolupráci s krajinami Východného partnerstva, i keď tu sú prvky motivácie na spoluprácu mierne odlišné. Slovenské predsedníctvo zorganizovalo ministerské stretnutie V4 + EaP týždeň pred samitom EÚ – EaP v Rige. Otvorená a úprimná diskusia ministrov v Bratislave viedla k tomu, že očakávania od samitu, masívne spochybňované neprajníkmi spolupráce medzi EÚ a krajinami EaP, boli prezentované v pozitívnom duchu. Pritom Riga skutočne neprinášala také zásadné posuny v procesoch spolupráce ako predchádzajúce samity. Slovenské predsedníctvo v tomto prípade opäť použilo odskúšaný model stretnutia V4 s niekoľkými „pluskami“. Minister Miroslav Lajčák pozval do Bratislavy okrem partnerov z krajín EaP aj vysokú predstaviteľku EÚ pre SZBP Federicu Mogherini, komisára Johannesa Hahna a ministrov zahraničných vecí Lotyšska, Rumunska a Švédska. Toto rozšírenie formátu prispelo k vyššej kvalite vstupov i výstupov rokovania, a zároveň potvrdilo prestíž a relevanciu Vyšehradu.

Druhou skúsenosťou uplynulého predsedníctva je to, že sa netreba obávať otvárania konzultačných mechanizmov V4+ s novými partnermi. Nezáleží pritom, z akej strany vyšla iniciatíva – či zo strany partnerov, alebo od jednej z krajín V4. O názory a expertízu strednej Európy je záujem, ktorý treba podchytiť a zhodnotiť. V tomto duchu sa nieslo aj motto slovenského predsedníctva o dynamickom Vyšehrade pre Európu a svet. Slovenské predsedníctvo iniciatívnym prístupom k tejto téze napĺňalo aj svoje ambiciózne predsednícke motto o dynamickom Vyšehrade pre Európu a svet. Ministerské stretnutie V4 s Južnou Kóreou v Bratislave ešte na sklonku maďarského predsedníctva v júni 2014 vygenerovalo okrem iného aj finančný príspevok kórejskej strany na projekty Medzinárodného vyšehradského fondu zamerané na západný Balkán. Prvé rokovanie V4 s britským ministrom zahraničných vecí Philipom Hammondom na konci októbra 2014 zase viedlo k sérii expertných rokovaní V4 s Veľkou Britániou a medzi témami, kde partnera zaujímal vyšehradský názor, bola zahraničná a bezpečnostná politika, energetická bezpečnosť, inovácie či otázka, ako pristupovať k rokovaniam o obchodnej dohode medzi EÚ a USA.

Počas slovenského predsedníctva sa uskutočnilo aj niekoľko rokovaní politických riaditeľov MZV V4 s novými partnermi. V rámci cesty na ministerský týždeň v OSN v septembri 2014 konzultovali aktuálne témy zahraničnej politiky s partnermi v Mexiku a Kanade. Kým Mexiko malo v tom čase rotujúce predsedníctvo Tichomorskej aliancie a súčasťou konzultácií bola aj výmena informácií o oboch regionálnych zoskupeniach, rokovania v Ottawe mali aj bezpečnostný rozmer vyplývajúci zo spoločného členstva v NATO. Konkrétnym výstupom z rokovaní sú napríklad pilotné projekty spolupráce Kanady s Medzinárodným vyšehradským fondom na pomoc Ukrajine. Rokovania vo formáte V4+ boli počas uplynulého roka doplnené aj vystúpeniami predstaviteľov V4 na pôde think-tankov, stretnutiami s mimovládnymi organizáciami, akademickými kruhmi či médiami. Tradíciou sa stali aj stretnutia s vedúcimi delegácií EÚ a prezentovanie európskych pozícií na rokovaniach s partnermi vo formáte V4+. Júnové konzultácie s izraelskými a palestínskymi partnermi, ktoré sa uskutočňujú už dlhodobo, rozšírili politickí riaditelia aj o rokovania s Jordánskom a Egyptom ako dôležitými regionálnymi hráčmi. A napokon nadväzne na návštevu slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí v Pekingu sa v Bratislave uskutočnili aj prvé zahraničnopolitické konzultácie V4 s Čínou na úrovni politických riaditeľov.

Tretia skúsenosť z predsedníctva vyplýva zo samotného neformalizovaného charakteru vyšehradskej spolupráce, ktorý umožňuje dynamické a flexibilné programovanie a realizovanie aktivít vrátane formátov V4+. Keďže pre krajiny západného Balkánu je v rámci európskych integračných procesov užitočná expertíza v oblasti vnútra a spravodlivosti, ministerstvo zorganizovalo v októbri 2014 spoločne s Justičnou akadémiou SR odborný seminár vo formáte V4 + západný Balkán. Krajiny V4 skoordinovali aj svoju pomoc Ukrajine – Slovensko sa rozhodlo prioritne podporiť oblasť energetickej bezpečnosti a efektívnosti, ako aj reformu bezpečnostného sektora. Pod záštitou štátnych tajomníkov MZV V4 sa počas slovenského predsedníctva uskutočnil prvý z tematických seminárov V4 na Ukrajine. Zameral sa na reformu verejnej správy – týmto témam spolupráce sa na strane V4 prioritne venuje Poľsko. Programy pre Ukrajinu a ďalšie krajiny Východného partnerstva podporuje aj Medzinárodný vyšehradský fond. Príkladom zapojenia iných štátnych inštitúcií do aktivít V4+ bolo Fórum dobrého vládnutia, zorganizované Ministerstvom vnútra SR a Národnou radou SR v júni 2015 v Bratislave. Išlo o podujatie V4 pre partnerov z krajín západného Balkánu a Východného partnerstva na tému reformy verejnej správy.

Dôležité miesto v mnohých V4+ mal už spomenutý Medzinárodný vyšehradský fond – jediná formálna štruktúra Vyšehradu. Z iniciatívy slovenskej diplomatky Karly Wursterovej, ktorá bola riaditeľkou IVF počas slovenského predsedníctva, získal fond na svoje aktivity zamerané na vnútornú kohéziu V4, ale najmä na projekty s účasťou krajín západného Balkánu a Východného partnerstva, dodatočné zdroje od viacerých externých donorov, ako napríklad Švédska, Švajčiarska, Holandska, Južnej Kórey, Kanady či Turecka.