Záleží ešte na Ukrajine? Pohľady z Európy a USA

Európa – Ukrajina – Rusko

V dňoch 14. a 15. septembra navštívili Kyjev nemecký a francúzsky minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier a Jean-Marc Ayrault. Obaja lídri vyjadrili svoje pokračujúce znepokojenie s nestabilitou politickej situácie na Ukrajine a nízkym procesom implementácie sľubovaných reforiem. Ešte na samite G20 v Číne Angela Merkelová a Francois Hollande oznámili záujem zorganizovať stretnutie normandskej štvorky na začiatku jesene 2016. Ak sa aj stretnutie uskutoční, Vladimir Putin bude mať lepšiu počiatočnú pozíciu. Kým prezident Porošenko nemôže preukázať žiadne úspechy, voľby do Štátnej dumy na Kryme poukázali na vnímanie polostrova ako súčasti ruského územia. Spolupráca Kremľa so západnými mocnosťami v otázkach Sýrie zatienila Porošenkovu kritiku smerovanú na Bezpečnostnú radu OSN. Prázdne sľuby Kyjeva konečne bojovať s korupciou sa stretli s prázdnymi sľubmi z EÚ, medzi ktorými je aj slobodný vízový režim pre Ukrajincov. Európsky komisár pre rozširovanie Johannes Hahn povedal, že v priebehu októbra 2016 bude zrušená vízová povinnosť pre Ukrajincov. Predtým to bolo sľúbené v júli, potom v auguste a neskôr v septembri. Takže vzorec je jasný a vyhovuje obom stranám.

Sankcie voči Rusku majú tiež nejasnú budúcnosť. Ak nebudú predĺžené, ostávajú v platnosti do konca januára 2017. V súčasnosti je tendencia postupne od nich upustiť. Túto možnosť pripúšťa napríklad Frank-Walter Steinmeier, ak Rusko preukáže pokrok v Donbase. Steinmeier rovnako pripomenul potenciálny návrat Ruska do G7. Angela Merkelová situáciu diplomaticky zachraňovala tým, že zdôraznila, že sankcie budú zjemnené, ale nie zrušené. Napriek tejto záchrane slová nemenia kontext situácie.

Amerika – Ukrajina – Rusko

Pred americkými voľbami je otázka Donbasu z pohľadu demokraticko-republikánskeho rozdelenia adresovaná veľmi zmätene. Republikáni vždy podporovali Ukrajinu a boli skeptickí voči Rusku. V marci 2015 chcel Kongres schváliť poskytnutie ozbrojenej pomoci Ukrajine na boj proti separatistom v Donbase. Iniciatíva prišla od Republikánskej strany. Na druhej strane demokrati napriek odsúdeniu ruských krokov nikdy nevolali po otvorenom konflikte, a skôr uprednostňovali pokojné vzťahy s Ruskom. Keď sa stal nominantom republikánov Donald Trump, zmenil vektor zahraničnej politiky celej strany. V júli 2016 vydala kampaň Hillary Clintonovej minútové video, ktoré jasne napojilo Trumpa na prezidenta Putina a poukázalo na jeho kontakty s Kremľom.

Počas septembrovej návštevy Spojených štátov absolvoval Petro Porošenko sériu stretnutí s americkými lídrami – prezidentom Obamom, viceprezidentom Joom Bidenom, ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym, ktorý potvrdil, že Ukrajina dostane pôžičku vo výške jednej miliardy dolárov. Ukrajinský prezident sa stretol aj s Hillary Clintonovou, s ktorou diskutoval o efektívnosti sankcií namierených proti Rusku. K stretnutiu s Donaldom Trumpom nedošlo. Porošenko to oficiálne vysvetlil nedostatkom času a naplneným programom. Trumpove pozitívne vyjadrenia voči vodcovskej politike Vladimira Putina z tohto obdobia môžu byť vnímané ako kritika Ukrajiny, s ktorou je Moskva vo vojne.

Donald Trump je v rámci americkej politiky zvláštnou postavou, no prezident Porošenko dostal od súčasných politikov niekoľko varovaní. Záver stretnutia viceprezidenta Bidena a prezidenta Porošenka bol pre ukrajinskú delegáciu nepriaznivý – Biden zdôraznil, že minimálne päť krajín EÚ žiada zrušenie sankcií voči Rusku. Je možné spochybňovať dopad vyjadrení amerických politikov v mene EÚ, ale rétorika a varovania zo strany USA sú jasné.

Ako ďalej s Ukrajinou?

Vzhľadom na celkovú politickú a ekonomickú situáciu v západnom svete, najmä zvyšujúce sa nebezpečenstvo zo strany ISIL a s tým súvisiace výzvy, sa Ukrajina na prvé strany novín nedostane. Takže odpovedať na otázku, čo sa stane s Donbasom, je celkom jednoduché: ak ukrajinská národná vládnuca elita nepreberie zodpovednosť za svoje kroky a aspoň sa nepokúsi bojovať proti korupcii skutočne, nielen na papieri, krajinu nič dobré nečaká. Európa rovnako ako Amerika sú už unavené z prázdnych sľubov Petra Porošenka. Čím skôr si to ukrajinskí politici uvedomia, tým lepšie to pre Ukrajinu bude. Nie je predsa blaho národa základnou podstatou politiky?