Západná a ruská verejná mienka na divergentných trajektóriách

Tento globálny „hlad“ sa aktuálne pokúsila uhasiť známa americká výskumná inštitúcia Pew Research Center, ktorá v júni vydala štúdiu „NATO Publics Blame Russia for Ukrainian Crises, but Reluctant to Provide Military Aid“.[1]

Jej výsledky odzneli aj na nedávnej konferencii Globsec 2015. Prezentoval ich sám Bruce Stokes, legendárny komentátor a analytik Pew Centra. Podľa neho „verejná mienka je pre politikov niečo ako cestovná mapa, mali by vedieť, aký je jej obraz“. Iste, nie na to, aby ho nasledovali, ale aby vedeli s verejnosťou primerane a dôveryhodne komunikovať a presvedčiť ju o oprávnenosti, prípadne aj nevyhnutnosti svojich rozhodnutí, dodávam ja.

 Mentálna mapa ruskej spoločnosti

Najskôr sa pozrime, čo zistil Pew prieskum v samotnom Rusku. Výsledky dokumentujú predovšetkým prudký nárast kritických hlasov na adresu ekonomickej situácie krajiny – až 73 % ľudí hovorí, že je zlá. Oproti minulému roku vzrástol podiel kritických hlasov o 20 percentuálnych bodov. Príčiny zhoršovania stavu ekonomiky však väčšina obyvateľstva nevidí v politikách vlády, ale najčastejším vinníkom je prepad cien ropy a sankcie Západu.

Prieskum zistil aj to, že interpretácia anexie Krymu sa zmenila – kým minulý rok si väčšina Rusov myslela, že Putinov prístup k situácii na Ukrajine zlepšil medzinárodný imidž Ruska, dnes väčšina vidí skôr zhoršenie. Avšak ako ukazujú ďalšie zistenia, nemá to žiaden vplyv na hodnotenie prezidenta Putina, jeho rating je mimoriadne vysoký – až 90 % ruskej verejnosti schvaľuje jeho politiku v otázke bilaterálnych vzťahov s Čínou, vyše 80 % tvrdí to isté o vzťahoch Ruska s USA a EÚ. Komparatívne najkritickejšie vnímajú ľudia riešenie korupcie – „len“ 62 % ho schvaľuje, 29 % neschvaľuje.

Komplementom adorácie Putinovej zahraničnej politiky sú údaje o narastajúcom negatívnom vnímaní EÚ a USA. Kým ešte v roku 2013 malo priaznivý názor na EÚ 63 % Rusov, v roku 2015 je to iba 31 % a vo vzťahu k USA nastal v rovnakom období pokles z 51 % na 15 %. Severoatlantickú alianciu vidí v priaznivom svetle len 12 % Rusov, drvivá väčšina ju vníma ako ohrozenie.

Pri spätnom pohľade na výsledky výskumu Transatlantické trendy z roku 2012, teda z obdobia „nevinnosti“, vidíme, že medzi ruskou verejnosťou vtedy prevládali priaznivé postoje k jednotlivým západným krajinám – najvýraznejšie k Nemecku (71 %), ale aj celkovo k EÚ (64 %) či USA (50 %). Navyše ruská verejnosť v tom čase síce odmietala líderstvo akejkoľvek inej krajiny okrem svojej vlastnej, na druhej strane však súhlasila s tým, že Rusko a Západ majú spoločné záujmy a hodnoty, ktoré sú predpokladom vzájomnej spolupráce. Dnes po takýchto názoroch niet ani stopy.

Prieskum identifikoval aj ďalší znepokojivý fenomén – značnú mieru nostalgie po sovietskej minulosti – 69 % Rusov považuje rozpustenie Sovietskeho zväzu za zlú vec a 61 % dokonca súhlasí s tým, že niektoré časti iných krajín v skutočnosti patria k Rusku.

 Pohľad z druhej strany

Otočme teraz perspektívu – ako o Rusku a jeho bezprecedentnom konaní zmýšľajú „západniari“. Za európske krajiny dostávame síce nie prekvapujúci, ale značne povážlivý obraz: miera odsúdenia Ruska za ukrajinskú krízu je rozšírená, ale ochota pomôcť Ukrajine, najmä vojensky, je slabá. Čo to znamená v reči konkrétnych čísiel? Za konflikt na východnej Ukrajine pripisuje 39 % Európanov vinu Rusku, 18 % ju vidí v proruských separatistoch na východe Ukrajiny. A hoci 7 z 10 opýtaných podporuje ekonomickú asistenciu Ukrajine, vojenskú pomoc tejto krajine by podporila podstatne menšia časť respondentov – len 41 %.

Prieskum sa pýtal aj na pripravenosť verejnosti v členských krajinách NATO konať v zhode s článkom 5 Washingtonskej zmluvy. Iba v dvoch krajinách – USA a Kanade – väčšina opýtaných súhlasila s výrokom, že ich krajiny by mali zasiahnuť, ak Rusko napadne niektorú spojeneckú krajinu (56 %, resp. 53 %). Na druhej strane Európania počítajú s tým, že v prípade takejto situácie je USA tým spojencom, ktorý bude konať. Inými slovami – spoliehať sa na Ameriku nevyšlo v Európe z módy.

Tak ako sa zmenil pohľad Ruska na Západ, zmenil sa aj pohľad Západu na Rusko –  v priemere iba štvrtina ľudí v skúmaných krajinách Aliancie vníma Rusko priaznivo. Pohľad na staršie dáta z výskumu Transatlantické trendy 2012 jasne ukazuje prudký pokles „pocitového teplomera“ – vtedy sa v 12 krajinách EÚ vyslovilo priaznivo v priemere 37 %, v USA to bolo 42 % opýtaných. Za zmienku stojí aj to, že Slovensko sa z tohto priemeru vychyľovalo – Rusko vtedy priaznivo vnímali dve tretiny (64 %) slovenských respondentov. Aktuálne údaje, žiaľ, nie sú k dispozícii.

Bez uvádzania ďalších čísel a empirických podrobností je jasné, že Západ a Rusko sa z hľadiska verejnej mienky nachádzajú na divergentných trajektóriách a vzájomná animozita rastie. Prehĺbil sa pocit, že tá druhá strana znamená pre ich krajinu ohrozenie. Kým však je v západných demokraciách tento pocit postavený na konkrétnej skúsenosti Ukrajiny, ruská verejnosť si svoj obraz vytvára na základe masívnej protizápadnej propagandy pod taktovkou Kremľa.

Aká je teda „cestovná mapa“, ktorú načrtávajú výsledky výskumu pre zodpovednú komunikáciu západných lídrov? Situácia nie je jednoduchá. Okrem prirodzeného zahľadenia do seba a nechuti západnej verejnosti angažovať sa v nejakých neznámych vzdialených krajinách musia čeliť aj ruskej kontrapropagande, ktorá najrôznejšími cestami stále viac preniká do komunikačného priestoru západných spoločností. Niekoľko odporúčaní ako reagovať vzišlo aj z bezpečnostnej konferencie Globsec 2015. Spektrum návrhov je obsiahle: od vytvorenia a komunikovania vlastnej podstaty postavenej na „renesancii Západu“ až po využitie humoru a zosmiešnenie ruských nezmyslov. Aj výsledky Pew výskumu ukázali, že komunikácia s verejnosťou musí byť ušitá na mieru jednotlivých spoločností. Jediné neprípustné je sedieť so založenými rukami a čakať, kým konšpiratívne teórie pohltia zdravý rozum.



[1] Pew Research Center realizovalo reprezentatívny výskum verejnej mienky v ôsmich členských krajinách NATO (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Španielsko, Veľká Británia a USA), ako aj v Rusku a na Ukrajine v čase od 6. apríla do 15. mája 2015 na celkovej vzorke 11 116 respondentov.