Zaseknutí v postkomunizme

Začiatkom októbra parlament rokoval o novom volebnom zákone – debata bola opäť zaradená na neskorý večer. Podľa návrhu Fideszu by sa mal zaviesť povinný registračný systém pre voličov. Ide o široko nepopulárnu myšlienku až 70 percent populácie je proti návrhu, a to dokonca aj podľa agentúr pre výskum verejnej mienky, ktoré sú silne naklonené Fideszu. Novela by totiž mohla podkopať legitimitu volieb, ale Fidesz argumentuje, že je to jediný spôsob, ako zaistiť, aby sa aj Maďari žijúci v zahraničí mohli podieľať no voľbách.

S takto nastaveným systémom totiž hrozí, že z volieb by mohli byť vylúčení všetci nerozhodnutí, ktorí v súčasnosti tvoria najväčšiu časť voličov v Maďarsku (3 milióny z 8 miliónov). Kritici tvrdia, že presne o to premiérovi Viktorovi Orbánovi ide. Popularita Fideszu v porovnaní s obdobím spred dvoch rokov, kedy sa strana dostala k moci so ziskom dvoch tretín kresiel v parlamente, prudko klesla.

Odvtedy totiž protidemokratické opatrenia Fideszu priniesli aj svoje prvé ovocie. Napriek faktu, že popularita strany je na ústupe, Fidesz má aj naďalej nepopierateľnú moc nad médiami a zdrojmi a mnoho ľudí je na vláde Fideszu existenčne závislých. Opozícia je však rozštiepená a slabá, niektoré strany nemajú ani dostatočnú kredibilitu a žiadna sa nejaví ako skutočný možný súper. Výskumy ukazujú, že v krajine existuje túžba po zmene vlády, avšak zároveň aj zúfalý nedostatok alternatív.

Predchádzajúca vláda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) stratila svoju dôveryhodnosť medzi mestskou inteligenciou aj vo východnej, chudobnejšej časti krajiny, kde sa jej voliči priklonili k extrémnej pravici. Strane MSZP taktiež chýba charizmatický líder a jasné posolstvá. Maličká odštiepená strana bývalého premiéra naopak inšpiruje iba skalopevných fanúšikov Ferenca Gyurcsányho. Zeleno-liberálna strana Politika môže byť iná (LMP), ktorá je v parlamente nováčikom, zase nemá organizačnú štruktúru potrebnú na to, aby dosiahla väčší voličský úspech. A ultrapravicový Jobbik nie je demokratickou alternatívou.

Mimovládne a občianske organizácie vyvíjajú veľké úsilie najmä v rómskych a chudobných susedstvách, ale sú aj naďalej bez zásadnejšieho vplyvu a štátne financovanie vyschlo. Maďarský zväz občianskych slobôd (TASZ) je silným zástancom a obhajcom demokratických hodnôt a právneho princípu, ale jeho schopnosť vytvoriť skutočný politický tlak je obmedzený. Existuje síce diskusia medzi širokospektrálnou koalíciou demokratickej opozície a občianskych združení, no zároveň vládne aj príliš vysoká nedôvera medzi jednotlivými aktérmi a rozdiel medzi ich politikami.

Nový volebný zákon je najnovším prvkom zo série legislatívnych zmien, ktorých cieľom je zvýšiť kontrolu vlády nad nezávislými inštitúciami. Niektoré časti novej legislatívy práve detailne skúma Rada Európy, ktorá sa zamerala najmä na zákon o médiách a právnu legislatívu. Obe oblasti už boli pozmenené na základe odporúčaní Benátskej komisie. Zároveň sa Maďarsko dostalo aj do súdneho sporu s Európskou komisiou kvôli dvom kauzám: skorší odchod do dôchodku pre sudcov (kritici tvrdia, že ide skôr o stínanie hláv súdnictva) a predčasné stiahnutie ombudsmana pre ochranu dát.

Voličské sklamanie a apatia majú svoj vplyv aj na sociálne vzťahy v krajine. Antisemitizmus a xenofóbia sa v krajine udomácnili. Verejnej diskusii opäť raz dominuje nevyriešená história krajiny najmä Trianonská mierová zmluva z konca prvej svetovej vojny a holokaust. Ultrapravicová Nová maďarská garda prijala koncom augusta 130 nových členov, a zároveň si stovky sympatizantov pripomenulo piate výročie pôvodnej Maďarskej gardy; militantnej, antisemitskej a protirómskej skupiny, ktorá je napojená na Jobbik.

V auguste sa členovia ultrapravicových hnutí zamerali na dve mestá Devecser a Cegléd po tom, ako sa rozniesli chýry o údajných konfliktoch medzi rómskymi a nerómskymi obyvateľmi. Napriek tomu prieskumy hovoria, že Jobbik, tretia najväčšia strana v parlamente, nie je atraktívna pre nerozhodnutých voličov. Ale Fideszom vedená vláda sa riadi chorou domnienkou, že musí načrieť aj do týchto extrémnych sentimentov, aby si neodcudzila svojich ultrapravicových sympatizantov, a zároveň získala voličov Jobbika. Prieskumy však ukazujú, že starosti a znepokojenie extrémistických voličov pramenia najmä z ich existenčných problémov, a teda napätie v spoločnosti by mohlo uvoľniť práve riešenie týchto problémov.

Ďalším problémom Maďarska je aj jeho ekonomické zaostávanie. Podľa posledných čísiel Eurostatu je Maďarsko na samom spodku ekonomického rastu vo východoeurópskom regióne a technicky je v recesii. „Magický nástroj“, alebo inak povedané 16-percentná rovná daň, ktorá mala podľa Orbána nakopnúť ekonomiku, pomohla tak akurát bohatým, a chudobným uškodila. Neisté politické a právne prostredie v kombinácii s náhodnými odvodmi v rôznych sektoroch, ktoré schválila vláda, odstrašili investorov. Aj milión pracovných miest, ktoré Orbán sľuboval, sú v nedohľadne. Napriek všetkému, čo sa v krajine deje, sa vôbec nezdá, že by mal Orbán v pláne zmeniť svoj smer. A tak sa Maďarsko prediera a zasekáva vo svojej postkomunistickej sieti.