Video: Slovenské predsedníctvo vo V4

Slovensko sa začiatkom júla ujalo predsedníckej stoličky vo vyšehradskej skupine. Na čo Slovensko potrebuje #V4 a prečo je pre nás dôležité byť predsedníckou krajinou? Odpovedá Tomáš Strážay, analytik Slovak Foreign Poli...

Trump je velká šance pro Evropu. Jak dospět

Spojenectví USA a zemí Evropské unie, respektive Evropy vůbec, čelí největší zkoušce od druhé světové války. Není to dáno jen nástupem Donalda Trumpa, který je už dnes nejproblematičtějším prezidentem poválečné historie,...

Turecko hľadá prezidenta: Len jeden kapitán môže veliť lodi. Ale pozor na scenár Titanicu

Viac ako rok a pol pred plánovanými parlamentnými a prezidentskými voľbami schválil turecký parlament posunutie termínu už na 24. júna. Ak veľkú loď nevedie jeden kapitán, potopí sa – bol argument kampane za zmenu parlam...

Miroslav Poche: V Evropské unii musíme přestat jen něčemu zabraňovat, ale mít vliv na její vývoj

Miroslav Poche byl ČSSD navržen za tuto stranu do tvořící se vlády Andreje Babiše a jeho ANO jako ministr zahraničí. Jako velkou možnost spolupráce se Slovenskem vidí přípravu Česka na euro a také společné projekty v rám...

Barbora Marônková: O vzťahu NATO-Rusko sa na Slovensku hovorí málo

Barbora Marônková pôsobí už niekoľko rokov v NATO. Dnes je riaditeľkou Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeve. O postoji Ukrajincov k NATO, o kampani #WeAreNATO, ale aj o postavení Slovenska v rámci Aliancie ...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#2607 (24) {
  ["ID"]=>
  int(2563)
  ["post_author"]=>
  string(1) "1"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2018-03-04 23:11:59"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2018-03-04 22:11:59"
  ["post_content"]=>
  string(13659) "Dňa 22. novembra 2017 reagovalo vaše oddelenie na niekoľko správ z Ruska. O čo išlo?

Nebola to reakcia len nášho oddelenia, pomohol aj tretí teritoriálny odbor. Počas návštevy prezidenta Zemana v Rusku zverejnil ruský armádny kanál informácie v rozpore s historickými reáliami o roku 1968. Zároveň sme poukázali na starší článok, ktorý sme mali z leta, z ruského ministerstva vnútra, informujúci o šesťdesiatom ôsmom, dokonca je tam priznané, že príslušníci vojsk ministerstva vnútra boli prezlečení ako radoví vojaci.

Prečo také načasovanie?

Myslím si, že ide o kontinuálne aktivity snažiace sa rôznym spôsobom prepisovať históriu, ktorú poznáme na základe faktov. Vykresľujú inváziu z roku 1968 ako niečo, čo sa uskutočnilo na pozvanie, ako boj so spolčením západných mocností, boj s kontrarevolúciou. Pritom išlo o domáci obrodný proces, ktorý Moskva brutálnym spôsobom potlačila.

Prečo to Rusi robia?

To sa treba spýtať ich. Prečo má niekto potrebu vracať sa k našej histórii? Nemôžeme preberať zodpovednosť za vyjadrenia ruskej strany. Môžeme však poskytnúť naše stanovisko, a to sme aj urobili. Musíme dbať o to, aby ľudia vedeli, aká to bola história a ako sa veci udiali. Nemáme záujem o sfalšovaný obraz dejín len preto, lebo to Ruskej federácii takto vyhovuje.

Kedy a prečo vzniklo Oddelenie pre strategickú komunikáciu (OSKO)?

OSKO vzniklo v júli roku 2017. Ako hlavný dôvod vzniku by som spomenul zmenu bezpečnostného a informačného prostredia. Bezpečnostná situácia v Európe sa zhoršila. Mám na mysli teroristické útoky, anexiu Krymu a vojenské operácie na východe Ukrajiny. To všetko znamená, že sa reálny vojnový konflikt priblížil k nám a my musíme reagovať. Aj v informačnom priestore prebieha intenzívny zápas o naše hodnoty, zahraničnú politiku a naše smerovanie. Preto sa snažíme formovať informačný priestor svojimi vyhláseniami.

Prečo vzniklo tak neskoro? K zmene bezpečnostného prostredia došlo v roku 2014.

Niekedy musia veci dozrieť a musí sa vytvoriť kombinácia faktorov, aby bolo niečo prijaté. Mali sme možnosť vyhodnotiť si rôzne signály z vnútra Slovenska aj od našich zahraničných partnerov. Dospeli sme k záveru, že treba strategickejšie komunikovať. Tu nejde o odhaľovanie dezinformácií, dokonca to nevnímam ani ako primárne poslanie OSKO. Naším primárnym poslaním je konzistentne a vytrvalo komunikovať naše hodnoty, aktívnu zahraničnú politiku a to, prečo sa angažujeme v zahraničnom priestore.

Aké nástroje na túto komunikáciu používate?

Nástroje sú rôzne. Osobne považujem za najúčinnejšiu komunikáciu tvárou v tvár, kde sa zúčastňujeme stretnutí so študentmi vysokých a stredných škôl a odbornou verejnosťou. Zmenený charakter informačného prostredia prináša využívanie online priestoru a sociálnych sietí. Vo využívaní týchto nástrojov je ministerstvo v deficite. Toto sa musí zmeniť. Vyrástla tu celá generácia ľudí, ktorí nemajú skúsenosť z predvstupového obdobia. A ak chceme osloviť túto generáciu, musíme komunikovať rovnakými prostriedkami. Doba tlačových správ skončila.

Nepôsobí takáto komunikácia skostnatelo?

Kľúčové nie sú len naše predstavy, ale aj množstvo prostriedkov, ktoré na to môžeme vyčleniť. Tieto limity musíme brať do úvahy. Obracať štátnu správu je ako obracať lietadlovú loď. Navyše proti tomu niekedy existuje odpor, pretože sa nám tie zvyky dostali pod kožu. Ale na druhej strane je to nevyhnutné. Produkty našej práce sú dosť kvalitné.

Spolupracovali ste na Bezpečnostnej stratégii SR?

Podieľali sme sa na dokumente ako jednotlivci. Ešte raz, boj proti dezinformáciám je dôležitý, ale nie kľúčový. Kľúčové je vypĺňať priestor pravdivými informáciami. Dali sme tu voľný priestor správam rôzneho charakteru. Funguje tu horror vacui – ak nevyplníte priestor, vyplní ho niekto iný. Pred vstupom do EÚ a NATO tu bola silná debata, ktorá kulminovala. Za posledných desať rokov sme informovali sporadicky, nebola to strategická komunikácia. A to bola naša chyba.

Čo by ste chceli komunikovať?

Členstvo v EÚ a NATO, ale nielen to. Skôr je to o tom, že Slovenská republika a jej obyvatelia sa majú historicky najlepšie aj vďaka ukotveniu v týchto inštitúciách. SR nikdy nebude dosť veľká a dosť silná na to, aby sme sa mohli tváriť ako izolovaný ostrov. Tomu rozumeli naši predchodcovia diplomati – Štefan Osuský, Ján Papánek. Úvahami okolo ČSR sa tiahne leitmotív, že malá krajina potrebuje ukotvenie. Toto dnes máme.

Prečo to tak bežní ľudia nevidia?

Vo veľkej miere je to o porovnávajúcich rámcoch a nastaveniach očakávaní. Ľudia sa neporovnávajú s Ukrajinou a Srbskom, ale s Veľkou Britániou a Rakúskom. Vyrovnanie medzi východom a západom prebieha pomalšie, ako si to niektorí želali. Ale prebieha. Ak by sme neboli v EÚ, neprebiehalo by vôbec alebo by bolo veľmi pomalé. Najväčší problém je stretnutie s realitou. Aj globalizácia je problém. Dnes vytvárame oveľa väčšie bohatstvo ako kedysi, len jeho distribúcia je iná. Ľudia vidia väčšiu koncentráciu bohatstva u menšej skupiny ľudí. Vnímam to ako príčinu napríklad brexitu alebo zvolenia Donalda Trumpa.

Takže sa nám nedarí komunikovať ani globalizáciu a jej dopady?

Pristúpili sme k tomu tak, že sme s radosťou prijali benefity ako sloboda pohybu a tovaru, ale neprijali sme s tým aj zodpovednosť a nedoriešili predstavu, že keď sme sa stali členmi EÚ, z toho vyplývajú aj povinnosti. Bránený priestor sa dnes nezačína pri Bergu, ale v Španielsku, Grécku alebo na hraniciach s Ukrajinou

Zlyhávajú v demokracii aj domáce inštitúcie?

Na základe porovnávania viem povedať, kde propaganda funguje, a kde nie. V nordických krajinách, kde je zvýšená úroveň vzdelávania a  chápu demokratický systém, je rezistencia voči takýmto pokusom vyššia ako u nás, kde sme mali štyridsať rokov komunizmus. Inštitúcie sú síce v procese zmeny, ale je to menej stabilné. Dlhodobá investícia do vzdelávania sa krajinám vypláca. Demokracia je ako anglický trávnik. Stačí ho len tristo rokov zalievať, starať sa oňho a strihať ho.

Máme dobrých strihačov?

Máme takých, akých máme.

Má OSKO podporu vo vláde?

OSKO priamo podlieha ministrovi Lajčákovi, čo je odrazom toho, že kladieme na strategickú komunikáciu dôraz. Boj s dezinformáciami a hybridnými hrozbami nie je primárnym pôsobením MZV, preto je jedinou efektívnou odpoveďou celospoločenský konsenzus.

Spolupracujete s mimovládnym sektorom?

Samozrejme, veľmi aktívne. Prostredníctvom grantových schém MZV podporujeme aktivity, ktoré smerujú k väčšej odolnosti voči dezinformáciám. Zároveň pomáhajú presadzovať priority zahraničnej politiky SR.

Aké boli ohlasy na vznik OSKO?

Na môj vkus boli veľmi pozitívne. Ľudia sú radi, že niečo také je potrebné. Možno to malo prísť skôr, ale ľudia sú vďační a ponúkajú spoluprácu. Miestami to naráža aj na odpor a nezvyk, ale s tým treba počítať.

Čo poviete na reakcie, že ide o propagandu západu?

To je absolútny nezmysel, lebo my len hovoríme o tom, čo robíme. Chceme to však robiť konzistentne a strategicky. Všetky vyhlásenia sú v súlade s programovým vyhlásením vlády. Každý tam musí vidieť kontinuitu od roku 1993. Napriek tomu, že tá cesta bola občas hrboľatá, smerovanie bolo jednoznačné. Dnes sme súčasťou inštitúcií a musíme k tomu tak pristupovať. Nehovoríme len o tom, čo chceme, ale aj to, čo vieme zmeniť a prevziať za to svoj podiel zodpovednosti. Máme byť na čo hrdí. Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ bolo dôkazom.

Bolo predsedníctvo dobre komunikované?

 Určite bolo, aj keď ho viac oceňujú v zahraničí.

Aká je vaša cieľová skupina?

 Treba povedať, že toto je nová disciplína aj pre nás. V rámci jednej štúdie som navštívil desať partnerských inštitúcií. Všetci sa zhodli, že treba viac komunikovať dovnútra svojej krajiny, pretože ľudia to potrebujú. Tento konkrétny problém riešia všetci. Niektorí majú lepšie východiskové pozície, ale čelíme tomu všetci. Je to pre nás výzva v zmene pracovného štýlu a spôsobe komunikácie. Aj my diplomati sme zvyknutí na štýl komunikácie so zahraničnými partnermi, a dnes sa musíme otočiť. Dnes sa nedajú nájsť hranice medzi tým, čo je domáce a čo európske. Reflektuje to aj názov ministerstva, pretože európske záležitosti sú aj naše záležitosti.

Nie je to naopak? Neznamená to, že európske záležitosti teraz patria do zahraničia?

 Existuje čoraz väčšia prepojenosť. Deväťdesiat percent agendy počas predsedníctva sa týkalo iných rezortov ako vnútorná bezpečnosť, obrana, obchod. Toto prestavovanie ľudí trvá veľmi dlho. Nielen populácie, ale aj ľudí zodpovedných za riadenie krajiny. Musíme dospieť do fundamentálneho prednastavenia.

Robíte si prieskumy verejnej mienky?

 Pracujeme s verejnými dátami, máme ich k dispozícii. Rovnako spolupracujeme s výskumnými inštitútmi, napríklad Katedrou politológie Filozofickej fakulty UK.

Sú Slovenky a Slováci iní ako obyvatelia iných krajín? Sú dostatočne proeurópski?

 Myslím, že tu máme proeurópsky sentiment. Určite je veľký priestor na zlepšenie, keď ideme do hĺbky a štruktúry dôvery a nedôvery, čomu ľudia rozumejú. Slovensko je špecifické, lebo na rozdiel od našich susedov používame euro. Takisto ako si oni bránia svoje meny, aj my si bránime tú našu spoločnú. Všetky tri krajiny sa zaviazali prijať euro. Aj ony sa stanú súčasťou eurozóny. Rozdiel je v tom, že my už sme sa vzdali. V ČR je euroskepticizmus oveľa vyšší.

Máte návrhy, ako zlepšiť komunikovanie tém v médiách?

 Najväčší priestor na svete je priestor na zlepšenie. Určite je čo zlepšovať aj v slovenských médiách, ale treba si byť vedomý svojej role a svojich možností. Nemôžeme preškoľovať novinárov, môžeme s nimi pracovať a ponúkať fakty, ktoré máme k dispozícii. To sa snažíme robiť v rámci našich kapacít.

Ako sa dá komunikovať vlastenectvo bez nacionalizmu?

 To je veľmi citlivá otázka. Koncept absolútnej národnej suverenity je nerealizovateľný. Vždy budeme limitovaný, lebo žijeme na tejto planéte. A môžeme si gratulovať, že žijeme tu. Vždy pôjde o spoločnú suverenitu. Sú úlohy a výzvy, ktoré presahujú naše kapacity. Fungovanie vo väčších celkoch v oblasti obrany je lepšie, ako keby sme na to boli sami. To máte aj v detstve. Je dobré byť chránení silnejšími, s ktorými rovnako vnímame svet.

Je to tým, že nás ešte nemusel nikto brániť?

To je ako so vzduchom. Teraz ho dýchame, lebo je tu a je čistý. Ale keď raz nebude, bude to problém. EÚ a NATO vytvárajú pocit bezpečia.

Čo je iniciatíva #WeAreNATO / #MySmeNATO?

Sme jednou z piatich pilotných krajín, kde NATO spustilo komunikačný projekt. Aliancia si uvedomila, že v každej krajine existujú ľudia, ktorí nemajú jasnú predstavu o tom, čo je NATO a aké sú výhody členstva. Každá z krajín NATO má svoju komunikačnú výzvu. Veľké krajiny nevnímajú NATO ako primárnu garanciu bezpečnosti, lebo by sa ubránili samy. My si zase málo uvedomujeme, že sme subjektom, nie objektom Aliancie, diskutujeme s partnermi, kam sa NATO bude uberať. Tento program chce poodkryť, akí ľudia pôsobia za Alianciou, aby nešlo o niečo abstraktné.

Kto bol autorom pilotného videa?

Pilotné video vzniklo v spolupráci s Divíziou verejnej diplomacie NATO. Ľudia z NATO TV prišli na Lešť počas medzinárodného cvičenia Slovak Shield. Bol v ňom kolega z MZV náčelník generálneho štábu generál Milan Maxim a jedna vojačka zo styčného tímu NFIU. Video bolo propagované prostredníctvom sociálnych sietí. Malo ukázať, že sme podpísali Washingtonskú zmluvu a sme riadnym členom NATO. Kampaň bude pokračovať. Takisto sme preložili niekoľko informačných grafík z iných organizácií.

Čo je najväčším úspechom OSKO?

Najmä to, že vzniklo. Najdôležitejšie je, že sme v oveľa väčšej miere začali chrániť priestor. So svojimi vlastnými posolstvami oveľa precíznejšie, jednoznačnejšie a vytrvalejšie, a vytláčať tie, ktoré majú s pravdou máločo spoločné. Väčšina Slovákov sú ľudia, s ktorými sa dá rozprávať. Len pociťujú absenciu. Musíme ich viac vtiahnuť do debaty."
  ["post_title"]=>
  string(68) "Miroslav Wlachovský: Máme sa lepšie vďaka členstvu v EÚ a NATO"
  ["post_excerpt"]=>
  string(285) "Miroslav Wlachovský pôsobí v diplomacii od roku 1998. V rokoch 2011 a 2015 zastupoval Slovensko v Londýne ako veľvyslanec. Dnes je riaditeľom Oddelenia strategickej komunikácie pod ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí. Rozprával sa s ním Dušan Fischer."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(61) "miroslav-wlachovsky-mame-sa-lepsie-vdaka-clenstvu-v-eu-a-nato"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2018-03-04 23:12:49"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2018-03-04 22:12:49"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(37) "https://zahranicnapolitika.sk/?p=2563"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Miroslav Wlachovský: Máme sa lepšie vďaka členstvu v EÚ a NATO

Miroslav Wlachovský pôsobí v diplomacii od roku 1998. V rokoch 2011 a 2015 zastupoval Slovensko v Londýne ako veľvyslanec. Dnes je riaditeľom Oddelenia strategickej komunikácie pod ministrom zahraničných vecí a...

object(WP_Post)#2650 (24) {
  ["ID"]=>
  int(2549)
  ["post_author"]=>
  string(2) "87"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2018-02-22 15:22:34"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2018-02-22 14:22:34"
  ["post_content"]=>
  string(12871) "

Prieskum „Trendy vyšehradských európskych politík“ sa zameral na postoje krajín V4 vo vzťahu k budúcnosti Európskej únie a budúcnosti ich krajín v nej. Neskúmal pritom postoje a názory verejnosti, ale sústredil sa na politikov, tvorcov politík, štátnych úradníkov, analytikov, výskumníkov, novinárov a verejné osobnosti z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska.

Vlády i nálady verejnosti sú premenlivé. Dokonca i nálady jednej vlády a jedného premiéra vo vzťahu k európskej integrácii sa dokážu radikálne obrátiť. Viktorovi Orbánovi síce trvala premena z proeurópskeho liberálneho politika na silne euroskeptického premiéra vedúceho krajinu, ktorej systém je na hranici toho, čo možno považovať za demokratické, roky až desaťročia. Robert Fico však dokázal zmeniť imidž z euroskeptika žalujúceho na súde v Luxemburgu mechanizmus EÚ na prerozdeľovanie utečencov na proeurópskeho premiéra silne podporujúceho členstvo svojej krajiny v „jadre EÚ“ (čokoľvek „jadro“ vlastne znamená) za podstatne kratší čas.

Preto môžeme názory širšej odbornej verejnosti v otázkach európskych politík považovať za o niečo dôveryhodnejší lakmusový papierik, ktorý nám môže spoľahlivejšie naznačiť, aké bude skutočné smerovanie krajín. A v tomto sú medzi krajinami V4 viaceré prekvapivé zhody i rozdiely.

Aké je naše miesto v EÚ?

O tom, kde vidia kľúčoví aktéri zahraničných politík krajín V4 miesto svojej krajiny v rámci EÚ, vypovedá do veľkej miery to, koho považujú za svojho najdôležitejšieho partnera, a najmä spojenca. Neprekvapí, že pre Slovákov sú najbližšími spojencami Česi, a naopak. S prihliadnutím na vnútropolitický vývoj v Maďarsku a Poľsku a hrozbu aktivácie procedúry podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy za porušovanie základných hodnôt EÚ – najmä princípov právneho štátu –, ktorá sa v decembri aj čiastočne naplnila, neprekvapí ani to, že pre Poliakov sú najbližšími spojencami Maďari, a vice versa. V prípade hlasovania o odobratí hlasovacích práv pre krajinu, ktorá je obžalovaná, sa totiž požaduje jednohlasný súhlas zvyšných krajín. Maďarsko a Poľsko sa teda môžu vzájomne podržať.

Zaujímavé však je, že Slováci, Česi, ale i Poliaci vysoko hodnotia aj svoje politické spojenectvo (nielen partnerstvo, kde hrá rolu aj ekonomická naviazanosť) s Nemeckom. Kým pre českých a slovenských respondentov ide o spojenectvo na približne rovnakej úrovni ako so zvyškom V4, pre poľských je Nemecko ešte dôležitejším spojencom. Ako jedného z troch najbližších spojencov svojej krajiny označilo Nemecko až 40 % poľských respondentov, Českú republiku 31 % a Slovensko 29 %.

[caption id="attachment_2550" align="aligncenter" width="698"] 1: Prosím, vyberte 3 krajiny, ktoré sú podľa vášho názoru najbližšími spojencami Slovenska v EÚ.[/caption]

Naznačuje to, že nielen Slovensko, ktoré sa otvorene hlási k „jadru EÚ“, ale i ostatné krajiny V4 napriek často silne euroskeptickej rétorike svojich vlád stále vidia svoju budúcnosť skôr na západe. Potvrdzuje to aj jednoznačná podpora členstva krajín v Európskej únii medzi respondentmi. S tvrdením, že plné členstvo je pre ich krajinu výhodnejšie než akákoľvek iná forma vzťahu s EÚ, respondenti jednoznačne súhlasili (najmenej v Poľsku 96 %, najviac na Slovensku 100 %).

Medzi prekvapivé zistenia patrí, že väčšina kľúčových aktérov vo všetkých krajinách aj podľa ďalších indikátorov považuje za najvhodnejšie pre svoju krajinu , aby pokračovala a prehlbovala sa jej európska integrácia. Najjednoznačnejšie je to v prípade Slovenskej republiky, no i v prípade našich susedov by si elity zjavne priali napríklad prijatie spoločnej meny euro.

Akú Úniu si predstavuje Vyšehrad?

I keď vo svetle vývoja v Maďarsku, Poľsku a najnovšie aj Českej republike existujú oprávnené obavy o ich európske smerovanie, osoby s reálnou rozhodovacou právomocou v oblasti európskych politík zostávajú naďalej jednoznačne proeurópske. Otázkou teda nie je, či tieto krajiny chcú patriť do EÚ, ale akú Úniu si kľúčoví aktéri týchto krajín predstavujú.

Po referende o brexite Európska komisia a jej predseda Jean-Claude Juncker naštartovali diskusiu o budúcej reforme a na rokovací stôl položili päť scenárov od dezintegrácie a redukcie Únie na spoločný trh až po federalistickú víziu. Respondenti zo všetkých krajín V4 sa zhodli na tom, že najpravdepodobnejším scenárom je „tí, ktorí chcú, robia viac“, čiže scenár označujúci viacrýchlostnú EÚ, čo sa často zjednodušuje na vytvorenie akéhosi „jadra“ a periférie EÚ.

Za pomerne pravdepodobný scenár považujú vyšehradskí aktéri aj pokračovanie v súčasnom smerovaní bez významných zmien. Naopak, ako najmenej pravdepodobné sa zdajú krajné scenáre – dezintegrácia (iba jednotný trh) či, naopak, federalizácia (oveľa viac spoločne). V prípade krajín V4 však pravdepodobnosť a želateľnosť scenárov nie je to isté. S výnimkou slovenských respondentov, ktorí vnímajú najpravdepodobnejšie scenáre zároveň ako najvýhodnejšie pre SR – dvojrýchlostný a scenár pokračovania bez zmien považovalo za výhodný pre SR zhodne 71 % respondentov. Ako jasne najnevýhodnejší označili dezintegračný scenár „iba jednotný trh“. Ten nepovažovali za výhodný respondenti zo žiadnej z krajín, no v Maďarsku ho vnímali ako pre Maďarov rovnako nevýhodný ako viacrýchlostná Európa (zhodne 42 %). Poliaci dokonca tento scenár, ktorý bol na Slovensku vnímaný ako najvýhodnejší, vyhodnotili ako potenciálne najškodlivejší pre seba zo všetkých (60 % v. 57 % škodlivý pre „iba jednotný trh“). V Českej republike vnímali viacrýchlostnú Európu ako druhú najnežiaducejšiu alternatívu (45 %) po „iba jednotný trh“ (58 % nevýhodná).

Ktorú alternatívu teda vníma V4 ako najvhodnejšiu? To, čo preferujú Slováci, sa zjavne podstatne líši od zvyšných troch krajín, no ani medzi nimi nie je jasná preferencia. V Poľsku vnímajú ako najvýhodnejšiu možnosť pokračovať v súčasnom smerovaní (75 %), ale prekvapivo pozitívne vnímajú aj „federalistickú“ možnosť (60 % pozitívne). Maďarskí respondenti ju dokonca vyhodnotili ako pre Maďarsko najvýhodnejšiu (53 %)! A ani v Českej republike neprepadla, vnímajú ju len ako o málo menej výhodnú pre ČR než možnosť „menej, ale efektívnejšie“ (zhodne po 57 %, pričom pri druhej menovanej ju viac respondentov označilo za jasne „výhodnú“ a pri prvej viac respondentov ako „skôr výhodnú“).

Čo sme sa dozvedeli?

Všeobecná predstava o euroskeptickom Vyšehrade teda pri pohľade na názory elít do istej miery padá. Taktiež sa nepotvrdila generalizujúca predstava, že EÚ by podľa V4 mala byť „Európou národov“. Respondenti prekvapivo pozitívne hodnotia viac federalistické scenáre ďalšieho vývoja a ďalšia otázka odhalila, že neočakávajú výrazné posilnenie medzivládnych inštitúcií. V priemere približne polovica opýtaných neočakáva, že by sa výrazne posilňovala pozícia akejkoľvek z inštitúcií EÚ – ani tých nadnárodných, ako je Európska komisia či Európsky parlament, ani medzivládnych, ako je Rada EÚ či Európska rada. Ak očakávajú nejaké zmeny, očakávajú skôr posilňovanie inštitúcií než ich oslabovanie a najsilnejšie posilnenie čakajú pri jasne federalistickej inštitúcii – Európskej centrálnej banke.

Zároveň v žiadnej z krajín respondenti nepovažujú za dobrý nápad otváranie základných zmlúv EÚ. Vyniká iba Maďarsko, ani tu však s nápadom otvárať základné zmluvy nesúhlasila väčšina.

Spoločným znakom postoja V4 k otázke budúcnosti Európskej únie a jej možných reforiem je teda najmä konzervatívnosť. Krajinám súčasný stav skôr vyhovuje, no sú si vedomé reality, ktorou už dnes do istej miery viacrýchlostná architektúra EÚ je. Elity vo všetkých krajinách V4 by pritom uvítali, ak by ich krajiny patrili do rýchlejšieho pruhu integrácie. Dokonca aj v polarizujúcich otázkach, akou je riešenie migračnej krízy a povinných kvót, sa elity vo všetkých krajinách vyjadrili prekvapivo a súhlasili s tvrdením, že by ich krajiny mali na riešení spolupracovať intenzívnejšie a prijímať utečencov prostredníctvom realokačných schém EÚ. Otázkou teda je, prečo existujú v niektorých otázkach také rozdiely medzi názormi elít a pozíciami, ktoré prezentujú vlády, a väčšinovými názormi spoločností. Naznačuje to, že jedným z možných dôvodov pokrivkávania demokracie v strednej Európe je práve zlyhávanie elít a ich neschopnosť komunikovať európske témy efektívne. Zároveň však výsledky výskumu naznačujú, že s európskou budúcnosťou krajín V4 to nie je až také horúce, ako sa niekedy po vystúpeniach premiérov, prezidentov a šedých eminencií týchto krajín môže zdať.

Výskum „Trendy vyšehradských európskych politík“ v lete a na jeseň 2017 realizovala AMO – Asociace pro mezinárodní otázky, v spolupráci so SFPA – Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, CENS – The Center for European Neighborhood Studies, a Institutom Kościuszki.

Ako sme spomenuli vyššie, prieskum neodráža všeobecné nálady verejnosti v daných krajinách, ale názory starostlivo vyselektovanej vzorky odbornej verejnosti zaberajúcej sa zahraničnými a európskymi politikami v krajinách V4: podnikatelia (najmä zástupcovia zamestnávateľských zväzov a priemyselných komôr pôsobiacich na európskej úrovni), štátni úradníci a diplomati zaoberajúci sa európskymi politikami na ministerstvách a pôsobiaci na ambasádach v európskych krajinách, žurnalisti a analytici zameraní na problematiku EÚ a nakoniec politici – ústavní činitelia, ministri a štátni tajomníci, poslanci z európskych výborov a europoslanci.

Celkovo bolo prostredníctvom dotazníkov oslovených 1898 kľúčových aktérov, odpovedalo 451. Najresponzívnejší boli Slováci (35 %) a Česi (33 %), nasledovaní maďarskými aktérmi (26 %), v prípade Poľska odpovedalo iba 13 % oslovených. Výsledky však môžeme považovať za výpovedné aj v tomto prípade, pretože vzhľadom na veľkosť vzorky sa v absolútnych číslach podarilo získať odpovede od približne rovnako veľkého množstva respondentov (142 v ČR, 110 v SR, 103 v HUN a 96 v PL).

 Kompletné výsledky výskumu vrátane otvoreného datasetu, vizualizácií a štúdie zverejnenej v anglickom jazyku sú dostupné na stránkach projektu.

" ["post_title"]=> string(45) "Aká je vyšehradská vízia budúcnosti EÚ?" ["post_excerpt"]=> string(331) "Po prekvapení z Veľkej Británie, ktorá si v referende zvolila brexit, sa naštartovala vnútrounijná debata o budúcnosti Európy. Aké je v tomto stanovisko krajín V4, ktoré sú dnes napriek historickej blízkosti vo veľmi rozdielnom postavení voči Únii? Nový výskum naznačuje viac zhody, než by sme možno čakali." ["post_status"]=> string(7) "publish" ["comment_status"]=> string(4) "open" ["ping_status"]=> string(4) "open" ["post_password"]=> string(0) "" ["post_name"]=> string(38) "aka-je-vysehradska-vizia-buducnosti-eu" ["to_ping"]=> string(0) "" ["pinged"]=> string(0) "" ["post_modified"]=> string(19) "2018-02-22 15:24:22" ["post_modified_gmt"]=> string(19) "2018-02-22 14:24:22" ["post_content_filtered"]=> string(0) "" ["post_parent"]=> int(0) ["guid"]=> string(37) "https://zahranicnapolitika.sk/?p=2549" ["menu_order"]=> int(0) ["post_type"]=> string(4) "post" ["post_mime_type"]=> string(0) "" ["comment_count"]=> string(1) "0" ["filter"]=> string(3) "raw" }
Foto: Elekes Andor

Aká je vyšehradská vízia budúcnosti EÚ?

Po prekvapení z Veľkej Británie, ktorá si v referende zvolila brexit, sa naštartovala vnútrounijná debata o budúcnosti Európy. Aké je v tomto stanovisko krajín V4, ktoré sú dnes napriek historickej blízkost...

object(WP_Post)#2713 (24) {
  ["ID"]=>
  int(2592)
  ["post_author"]=>
  string(1) "1"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2018-06-01 14:51:29"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2018-06-01 12:51:29"
  ["post_content"]=>
  string(11816) "Čo robí riaditeľka NIDC? V čom spočíva vaša práca?

Pracovná náplň je široká – od práce s médiami a poskytovania rozhovorov cez klasické projekty verejnej diplomacie ako vystúpenia na verejných podujatiach či produkcia televíznych a digitálnych programov. 

Naším súčasným mandátom je komunikácia o potrebe reforiem bezpečnostného a obranného sektora na Ukrajine, objasnenie integračných procesov do NATO a aj šírenie informácií o tom, ako Aliancia podporuje Ukrajinu po udalostiach z roku 2014. Naším novým zameraním sa stala aj podpora ukrajinských vládnych inštitúcií pri tvorbe funkčného systému strategickej komunikácie.

Informačné a dokumentačné centrum NATO pôsobí na Ukrajine už dvadsaťjeden rokov. Bola to prvá kancelária NATO na území partnerskej krajiny NATO. Naša pôvodná úloha spočívala v rozširovaní informácií o Severoatlantickej aliancii v krajine, kde prevládalo veľa stereotypov o NATO z čias studenej vojny. Zároveň bola naša kancelária nápomocná pri konsolidácii ukrajinskej občianskej spoločnosti, médií a vzdelávacích inštitúcií.

Aký je súčasný postoj Ukrajincov voči NATO?

Verejná podpora NATO na Ukrajine prešla za posledné desaťročie výraznými zmenami,  predovšetkým po udalostiach zo zimy 2014 – vrátane Majdanu, nelegálnej anexie Krymu Ruskou federáciou a konfliktu na východe Ukrajiny. Počas posledných štyroch rokov zaznamenala ukrajinská spoločnosť veľa zmien – či už ako vnímanie samých seba ako ukrajinský národ, vnútorné nastavenie zrkadiel vlastnej spoločnosti, ako aj pohľad na svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Výsledky verejnej mienky potvrdzujú toto tvrdenie nasledovne – kým v roku 2009 podporovalo vstup Ukrajiny do NATO len 17 % občanov, v apríli 2018 to bolo až 42 %.

V minulosti sme zaznamenali aj diametrálne odlišné postoje voči NATO v geografickej závislosti – kým západná Ukrajina bola vždy výrazne  proeurópska a proatlantická, východ a juh sa orientovali skôr na Rusko. Ale aj tu zaznamenávame určité zmeny. Napríklad našu kanceláriu často kontaktujú regionálne úrady a mimovládny sektor s prosbou o informácie a verejné vystúpenia v regiónoch, ktoré predtým o nás nemali záujem, alebo dokonca boli ostro proti akýmkoľvek informačným aktivitám, ako napríklad Mariupol, Severodoneck či Odesa.

Prečo prišla tá náhla zmena postojov?

Táto nová situácia súvisí predovšetkým s novým vnímaním ruskej hrozby ako susedného štátu, ktorého snahou je narušenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Preto je výsledkom zmena postojov voči  NATO a Spojeným štátom americkým ako garantom bezpečnosti.

Ako vnímajú NATO mladí ľudia?

V roku 2017 uverejnila ukrajinská mimovládna organizácia New Europe Center v spolupráci s Fridriech Ebert Stifftung a GfK zaujímavý prieskum o postojoch mladých Ukrajincov voči vnútornej a zahraničnej politike, životnému štýlu a ich potrebám.

Z prieskumu vyplýva, že tri štvrtiny opýtaných sa vôbec nezaujímajú o politiku, a ešte menej ich dôveruje svojim vládnym predstaviteľom. Za najväčšiu starosť označili korupciu a nedostatok ekonomických príležitostí v krajine.

V otázkach podpory európskej a euroatlantickej integrácie sa 60 % vyslovilo za vstup do EÚ, ale len 30 % za vstup do NATO. Dôvera mladých Ukrajincov v obe inštitúcie je však pomerne slabá, lebo sa len tretina vyjadrila o dôvere pozitívne.

Existuje teda generačný rozdiel v podpore NATO?

Generačný rozdiel tu naozaj existuje, a nielen vo vnímaní NATO, ale celkovej orientácii krajiny smerom na západ a západné štruktúry – či už v ekonomike, v zahraničnej politike alebo vôbec kultúrne vnímanie. Staršie generácie sú v mnohom ešte pokolením Sovietskeho zväzu a postsovietskeho obdobia,  ktoré sa vyznačuje značnou nedôverou k západu, ale aj neistotou v ich vlastnú budúcnosť a budúcnosť ich štátu.

Nové pokolenie je oveľa sebavedomejšie a v mnohom podobné mladým ľuďom zo strednej Európy.

Kto sú vaši najčastejší partneri?

Keďže je naša úloha viacrozmerná, pochádzajú naši partneri z takmer všetkých oblastí ukrajinského verejného života. V rámci podpory tvorby systému strategickej komunikácie spolupracujeme s komunikačnými kanceláriami takmer všetkých ukrajinských inštitúcií. Často spolupracujeme s ministerstvom obrany, ministerstvom informačnej politiky či ministerstvom vnútra.

V rámci informačnej kampane o NATO je to napríklad kancelária vicepremiérky pre európske a severoatlantické záležitosti, poslanci, novinári, mimovládne organizácie či akademická pôda. V rámci našej práce navštevujeme aj regióny, kde naše projekty priaznivo víta miestna občianska spoločnosť a miestna samospráva.

Naša práca má aj kreatívne pozadie, kde sme naviazali spoluprácu s miestnou umeleckou komunitou či profesionálmi v digitálnej a multimediálnej produkcii.

Vnímajú vás Ukrajinci pri stretnutiach len ako riaditeľku NIDC, alebo vnímajú aj to, že ste Slovenka?

Myslím si, že v prvom rade ma vnímajú ako predstaviteľku NATO. V  štruktúrach NATO pôsobím už od roku 2006 a spolupracovala som s mnohými krajinami. Človek sa akosi prirodzene naučí, že reprezentuje všetkých členov Aliancie a jeho vlastná národnosť nie je prvoradá.

Avšak či už na Ukrajine alebo pri mojom predošlom pôsobení na Balkáne slovenskú národnosť vždy vnímajú veľmi pozitívne. Vo všetkých okolitých partnerských krajinách je Slovensko považované za pozitívny príklad krajiny, ktorá napriek rôznym ťažkostiam počas svojich prvých rokov samostatnej existencie dokázala tieto prekážky prekonať, mať dobré susedské vzťahy, dosahovať dobré ekonomické výsledky a stať sa členom NATO a EÚ. Čiže keď treba, slovenskú kartu vždy rada vytiahnem!

Prezident Porošenko sa nedávno vyjadril, že ďalším krokom pre Ukrajinu bude Akčný plán členstva (MAP). Je Ukrajina na MAP pripravená?

Ukrajina potvrdila opakovaný záujem o členstvo v NATO v roku 2017 prijatím novej legislatívy o cieľoch ukrajinskej zahraničnej politiky. Prípravným procesom potrebným na vstup do Aliancie je tzv. Akčný plán členstva, na ktorého udelenie treba konsenzus všetkých členských štátov.

Momentálne je pre Alianciu prioritou podpora Ukrajiny politickou a praktickou formou pri reformách bezpečnostného a obranného sektora. Na Varšavskom samite v júli 2016 bol prijatý komplexný balík pomoci Ukrajine, ktorý je základným predmetom našej spolupráce, vrátane trustových fondov a iných pomocných programov. Ukrajina sa aj vo svojom strategickom vojenskom bulletine zaviazala dosiahnuť do roku 2020 vytýčené reformy. Tieto reformy sú  momentálne našou prioritou.

Ako vnímate úlohu Komisia NATO – Ukrajina?

Komisia NATO – Ukrajina bola vytvorená už v roku 1997 na bližšiu spoluprácu s Ukrajinou. Toto fórum zastáva dôležitú úlohu vo vzťahu s Alianciou. V nej sa diskutuje o rôznych témach, ktoré Ukrajina a spojenci považujú za dôležité v rámci spoločných záujmov.

V čom sú si debaty na Ukrajine podobné s tými na Slovensku pred vstupom do NATO?

Viaceré témy týkajúce sa NATO a prípadného členstva v tejto organizácii sú v mnohých krajinách podobné ako napríklad fungovanie členstva alebo čisto vojenský charakter organizácie. Často sa stretávame aj s otázkami rozhodovacieho procesu Aliancie, pretože panuje mylný názor, že USA určujú jej politiku a ostatní členovia nemajú rozhodovacie právomoci.

Zároveň má každá krajina vlastné špecifické otázky, ktoré súvisia s históriou, geografickou polohou či spoločenským názorom. Na Ukrajine sú to hlavne staré mýty a stereotypy o NATO, ktoré boli dlhé roky súčasťou sovietskej propagandy počas studenej vojny a do určitej miery pretrvávali aj posledných dvadsať rokov.

Z týchto dôvodov je potrebné poznať charakteristiky každej krajiny a pracovať s miestnymi pomermi v rámci verejnej diplomacie.

Niekoľko rokov ste pôsobili v divízii verejnej diplomacie. Čím si vysvetľujete ambivalentnosť značnej časti Slovenska voči členstvu v NATO?

Bohužiaľ, ambivalentnosť voči NATO nie je len slovenským fenoménom. Nízky záujem o politické otázky, a predovšetkým otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky zaznamenávame v mnohých členských krajinách. V časoch predvstupových príprav do NATO sa viedla aktívna komunikačná kampaň o výhodách vstupu do NATO a čo to pre Slovensko znamená, ale po vstupe sa tieto témy takmer vytratili. Do istej miery je to normálny vývoj – občania sa zaujímajú o bežnejšie témy každodenného života. Avšak podľa najnovších výsledkov výskumu GLOBSEC Trends 2018 o trendoch v strednej Európe vidíme pozitívny trend v postojoch voči členstvu Slovenska v EÚ a NATO predovšetkým u mládeže – až 68 podporuje členstvo v EÚ a polovica Slovákov členstvo v NATO s vysokým nárastom u mladých ľudí, až o 21 oproti predchádzajúcemu roku.

Považujete kampaň #WeAreNATO za úspešnú? 

Posledný rok som strávila na Ukrajine, takže nesledujem podrobne túto konkrétnu komunikačnú aktivitu, ktorej cieľovou skupinou sú členské štáty NATO vrátane Slovenska. Osobne si myslím, že je to dôležitý a potrebný program, lebo sa veľmi rýchlo zabúda na to, prečo sme do Aliancie vstúpili a akú úlohu v nej zohrávame. Program je nastavený tak, aby si občania uvedomili, že keď ste raz členom NATO, ste jeho súčasťou a ako krajina sa podieľate na rozhodovacích procesoch, a s tým prichádza aj zodpovednosť a úlohy.

Ktoré témy súvisiace s NATO by sa mali na Slovensku lepšie komunikovať?

Jedna z tém, ktoré ma na Slovensku prekvapujú, sú domnienky, že je to o nás bez nás. Práve preto je táto kampaň dôležitá a vyplýva to už z jej názvu – my sme NATO, a tým zohrávame svoju úlohu v tejto Aliancii. Taktiež mám pocit, že na Slovensku sa veľmi málo hovorí o vzťahoch NATO a Ruska a akú úlohu na tomto vývoji zohrali udalosti na Ukrajine od roku 2014. Trochu ma mrzí, ako málo vieme o Ukrajine, našom najväčšom susedovi, a ako málo sa o túto krajinu zaujímame.

Kto by mal byť hlavným poslom týchto tém?

Komunikačné kanály by mali byť rôzne – ako u člena medzinárodnej organizácie slovenskí vládni predstavitelia nesú zodpovednosť za oficiálnu komunikáciu aliančných priorít a politiky a prezentáciu národných postojov. Zároveň je dôležité, aby komunikátormi boli aj osobnosti, ktorým ľudia dôverujú a majú k nim sympatie. Napríklad v krajinách, kde je silná dôvera a podpora ozbrojených síl, sú to práve vojaci, ktorí vedia rozpovedať svoj vlastný príbeh a skúsenosti z pôsobenia v NATO rečou, akej občania rozumejú. Novinári a médiá naďalej zohrávajú dôležitú úlohu v informovaní spoločnosti, takže každá komunikačná stratégia si vyžaduje svoj vlastný prístup, ktorý je pre danú krajinu alebo tému najvhodnejší."
  ["post_title"]=>
  string(71) "Barbora Marônková: O vzťahu NATO-Rusko sa na Slovensku hovorí málo"
  ["post_excerpt"]=>
  string(268) "Barbora Marônková pôsobí už niekoľko rokov v NATO. Dnes je riaditeľkou Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeve. O postoji Ukrajincov k NATO, o kampani #WeAreNATO, ale aj o postavení Slovenska v rámci Aliancie sa s ňou zhováral Dušan Fischer."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(65) "barbora-maronkova-o-vztahu-nato-rusko-sa-na-slovensku-hovori-malo"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2018-06-01 15:02:21"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2018-06-01 13:02:21"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(37) "https://zahranicnapolitika.sk/?p=2592"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Barbora Marônková: O vzťahu NATO-Rusko sa na Slovensku hovorí málo

Barbora Marônková pôsobí už niekoľko rokov v NATO. Dnes je riaditeľkou Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeve. O postoji Ukrajincov k NATO, o kampani #WeAreNATO, ale aj o postavení Slovenska v rá...