Miroslav Lajcak s predsedom Európskej rady D. Tuskom

Miroslav Lajčák: Iba spoločne môžeme v EÚ čeliť potenciálnym hrozbám a byť silným globálnym hráčom (2/2)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v polovici septembra ukončil svoje ročné pôsobenie na pozícii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V druhej časti nášho rozhovoru sme s...

Zdroj: UNPhoto, Loey Felipe

Miroslav Lajčák: Sme zahľadení do seba, otázku prežitia našej civilizácie ignorujeme (1/2)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v polovici septembra ukončil svoje ročné pôsobenie na pozícii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. V prvej časti nášho rozhovoru sme sa s ním rozpr...

Video: Slovenské predsedníctvo vo V4

Slovensko sa začiatkom júla ujalo predsedníckej stoličky vo vyšehradskej skupine. Na čo Slovensko potrebuje #V4 a prečo je pre nás dôležité byť predsedníckou krajinou? Odpovedá Tomáš Strážay, analytik Slovak Foreign Poli...

Trump je velká šance pro Evropu. Jak dospět

Spojenectví USA a zemí Evropské unie, respektive Evropy vůbec, čelí největší zkoušce od druhé světové války. Není to dáno jen nástupem Donalda Trumpa, který je už dnes nejproblematičtějším prezidentem poválečné historie,...

Turecko hľadá prezidenta: Len jeden kapitán môže veliť lodi. Ale pozor na scenár Titanicu

Viac ako rok a pol pred plánovanými parlamentnými a prezidentskými voľbami schválil turecký parlament posunutie termínu už na 24. júna. Ak veľkú loď nevedie jeden kapitán, potopí sa – bol argument kampane za zmenu parlam...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#718 (24) {
  ["ID"]=>
  int(2633)
  ["post_author"]=>
  string(2) "87"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2018-10-02 11:52:54"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2018-10-02 09:52:54"
  ["post_content"]=>
  string(23474) "OSN je jediná organizácia svojho druhu a funguje už viac ako 70 rokov. Nepotrebuje podľa vás dnešná OSN už reformy?

Reformy sú nutné pre adaptáciu OSN na meniaci sa svet, zachovanie relevancie a schopnosť plniť úlohy, pre ktoré bola táto organizácia zriadená. Medzi kontinuálne prebiehajúce reformné procesy patrí napríklad tzv. revitalizácia práce Valného zhromaždenia (VZ OSN) alebo reforma Bezpečnostnej rady (BR OSN). Zlepšovanie práce Valného zhromaždenia je prioritou OSN prakticky od založenia organizácie. Reforma sa zameriava na štyri oblasti – úloha a postavenie VZ OSN, pracovné metódy, proces výberu a menovania generálneho tajomníka OSN a iných výkonných predstaviteľov, a napokon posilňovanie zodpovednosti, transparentnosti a inštitucionálnej pamäte kancelárie predsedu Valného zhromaždenia. Počas 72. rokovania VZ OSN sa napríklad po prvý raz uskutočnili verejné prezentácie kandidatúr na pozíciu jeho predsedu. Mojou úlohou bolo rozhodnúť o forme a spôsobe vedenia prezentácií, a zároveň im predsedať. Takto sme vytvorili precedens, ktorý by mal zostať zachovaný aj počas ďalších rokov. Medzi ďalšími konkrétnymi výsledkami by som rád zmienil oživenie skutočnej diskusie prostredníctvom ranných dialógov so stálymi predstaviteľmi, ktoré sa premietli do rezolúcie o revitalizácii ako odporúčaná prax pre mojich nástupcov.

Spomínali ste aj možnosť reformovať Bezpečnostnú radu?

Reforma Bezpečnostnej rady OSN a diskusia o rozšírení členstva je jednou z najcitlivejších tém, pri ktorých sa konsenzus hľadá veľmi ťažko. Mnohé členské štáty cítia frustráciu z nedostatku progresu. V otázke reformy Bezpečnostnej rady OSN hrajú kľúčovú úlohu jej stáli členovia. Na druhej strane, „napätie v sále“ narastá, rovnako ako aj počet krajín, ktoré si želajú zásadnejší posun v rokovaniach.
Musíme si uvedomiť, že svet vníma OSN predovšetkým prostredníctvom fungovania a efektivity Bezpečnostnej rady. Hoci organizácia prijíma celý rad praktických a pozitívnych rozhodnutí zameraných na zlepšenie kvality života ľudí na našej planéte, ako aj na zlepšenie stavu planéty ako takej, dosiahnuté výsledky sú spravidla v mediálnom tieni zasadnutí BR.
Jej reforma je medzivládny proces na pôde VZ OSN. Počas 72. zasadnutia bolo mojím cieľom udržať dôveryhodný, transparentný a inkluzívny proces so zmysluplným výsledkom. Myslím, že sme v tomto smere urobili aspoň čiastočný pokrok, hoci cieľ je ešte veľmi vzdialený. Toto zasadnutie bolo výnimočné aj tým, že generálny tajomník OSN predložil svoje vízie reformy organizácie v oblasti manažmentu, rozvoja, mieru a bezpečnosti. Nájsť konsenzus k návrhom Antónia Guterresa bolo mimoriadnou výzvou. O to viac som hrdý na skutočnosť, že sme schválili reformy všetkých troch zmienených pilierov. Moja kancelária zohrávala kľúčovú úlohu v procese hľadania konsenzu a získavania podpory členských štátov. Ďalšou etapou bude zavedenie reforiem do praxe a doladenie financovania.

Vy už ste spomenuli kľúčovú úlohu stálych členov Bezpečnostnej rady, ktorí majú právo veta. Vzhľadom na odlišné predstavy, ktoré majú o svetovom poriadku, nie je BR OSN schopná prijať vážnejšie rozhodnutia v otázke Sýrie, KĽDR alebo Ukrajiny. Čo sa s tým dá robiť?

Toto je kľúčová otázka a je potrebné vnímať ju v dvoch rovinách: v rovine geopolitickej situácie a vzťahov, ktoré dnes nie sú ideálne, pričom sú horšie ako v minulej dekáde, a v kontexte celkovej reformy BR OSN.
Všetky tri situácie, ktoré spomínate, sú miestom stretu záujmov globálnych mocností a regionálnych aktérov. Tieto sú mimo dosahu predsedu Valného zhromaždenia.

Reforma Bezpečnostnej rady OSN je medzivládny proces, ktorý vedú v mene predsedu VZ dvaja sprostredkovatelia. Aj v tejto oblasti si najprv musíme uvedomiť, kedy a prečo OSN vznikla a aké boli princípy formovania jej Bezpečnostnej rady. Odvtedy však svet prešiel významným vývojom. Objavili sa noví ambiciózni aktéri, nové výzvy a nové hrozby. Zmena a reforma je potrebná. Ako ju však uchopiť, aby neviedla k horšiemu? Napríklad pri požiadavke na zvýšenie počtu krajín BR OSN kvôli jej väčšej reprezentatívnosti si môžeme klásť otázku, či v takom prípade bude rada aj efektívnejšia. Pri problematike práva veta a požiadavkách na obmedzenie jeho používania narazíme na konflikt predstáv o svetovom poriadku. Pri zakladaní OSN malo toto právo svoj význam kvôli zachovaniu globálnej rovnováhy, a aj prevencii nového globálneho konfliktu. Sedem desaťročí sme takejto kataklizme dokázali zabrániť.

Osobne mám za to, že o nástroji práva veta je potrebné diskutovať. Za dôležitú je určite potrebné považovať napríklad diskusiu o jeho obmedzení v prípade genocíd či masového vyvražďovania. Otázok je veľa, odpovede stále nemáme. Je však pravdou, že svet je dnes iný ako pred 70 rokmi. Je globálny, prepojený politicky, finančne, ekonomicky, informačne. Jadrový konflikt už nie je jediný spôsob, ako zničiť život na našej planéte. Preto aj OSN a jej Bezpečnostná rada potrebujú zmenu k efektívnejšej, modernejšej, otvorenejšej a pre ľudí zrozumiteľnejšej štruktúre.

Žiadna krajina z P5 (5 stálych členov BR OSN – pozn.) doteraz nemala predsedu Valného zhromaždenia. Aký vplyv však majú tieto krajiny na agendu VZ OSN?

Veľmi podstatný. Zvykne sa hovoriť, že Valné zhromaždenie OSN je o číslach. Hoci má každá krajina bez ohľadu na jej veľkosť či počet obyvateľov jeden hlas, sú krajiny, ktoré majú silnejší výtlak. Alebo krajiny, ktoré dokážu generovať silnú podporu v rozličných „like-minded“ (rovnako alebo podobne zmýšľajúci – pozn.) zoskupeniach. Nie vždy je to o veľkosti. Je to aj o diplomatickom kumšte a šikovnosti. Skvelým príkladom efektivity malého štátu je napríklad Singapur alebo Lichtenštajnsko, ktoré našli svoj priestor v osobitných otázkach a sú v nich lídrami. Ale aj Slovensko, ktoré už viac ako desaťročie formuje agendu reformy bezpečnostného sektora.

Veľký vplyv na tvorbu agendy a prijímanie rozhodnutí Valného zhromaždenia OSN majú zoskupenia krajín, ako napr. Európska únia alebo tzv. skupina G-77, ktorá združuje 134 krajín, Hnutie nezúčastnených (NAM) alebo Africká skupina. Tieto sa často dokážu zmobilizovať a stiahnuť na svoju stranu aj iné štáty. Krajiny P5 využívajú svoje do istej miery osobitné postavenie na pôde OSN, ale aj v rámci rôznych zoskupení. V EÚ má mimoriadny dosah na rozhodovanie bloku Spojené kráľovstvo či Francúzsko. Na strane druhej, Čína má silný vplyv v rámci G-77.

Ako vravíte, krajiny P5 nemali predsedu Valného zhromaždenia a hoci je to teoreticky možné, ani sa o túto pozíciu usilovať nebudú, čo súvisí s ich postavením v Bezpečnostnej rade OSN. Predseda Valného zhromaždenia je mediátor, musí zabudnúť na svoju národnú identitu a vystupovať nestranne, často je pod tlakom záujmov viacerých krajín. Nemá právo veta. Nemal by rozdeľovať členské krajiny, ale usilovať sa o hľadanie konsenzu. V reálnej politike by bolo asi politicky naivné očakávať takýto prístup zo strany ktoréhokoľvek člena P5.

To zrejme nie je jednoduchá úloha. Dostali ste pred svojím nástupom napríklad nejaké odporúčanie od svojho predchodcu Thomsona?

Kontinuita je v tejto pozícii mimoriadne dôležitá nielen pre samotného predsedu a jeho pripravenosť na funkciu, ale aj pre členské štáty z hľadiska prebiehajúcich procesov a plnenia úloh, ktoré predsedovi zverujú. Preto som s predsedom Thomsonom intenzívne komunikoval už od momentu schválenia mojej nominácie regionálnou skupinou. Rozhovory sa týkali celej série praktických otázok k systému práce kabinetu, písaných či nepísaných pravidiel vzťahujúcich sa na túto pozíciu, spolupráce so sekretariátom OSN, komunikácie s jednotlivými regionálnymi skupinami či významnými politickými zoskupeniami a ďalšími partnermi.
Hovorili sme, samozrejme, aj o politických aspektoch jednotlivých procesov pokračujúcich z jedného zasadnutia do druhého, vrátane reformy Bezpečnostnej rady OSN, revitalizácie Valného zhromaždenia OSN, procesu prípravy Globálneho kompaktu pre migráciu či udržania náležitej pozornosti implementácii SDGs (Sustainable Development Goals, teda ciele udržateľného rozvoja – pozn.). V tom istom duchu som odovzdával poznatky a skúsenosti svojej nástupkyni Maríi Fernande Espinose Garcés z Ekvádoru, ktorej som akcentoval potrebu sústrediť sa na existujúce mandáty, udržiavanie politiky otvorených dverí vo vzťahu k členským krajinám. Dôležitá je transparentná komunikácia s ich diplomatickými zástupcami o všetkých otázkach, o ktorých predseda rozhoduje.

Ako hodnotíte svoje pôsobenie? Koľko z vašej agendy sa vám podarilo splniť v pozícii predsedu Valného zhromaždenia OSN a čo ste, naopak, nestihli?

Funkcia predsedu „globálneho parlamentu“ nadobúda čoraz väčšiu politickú váhu a dávno prekročila rámec protokolárnej funkcie strážcu dodržiavania procedurálnych pravidiel počas zasadnutí VZ OSN, hoci aj toto patrí k práci. Voľba mojej nástupkyne, po prvý raz v histórii spojená s verejnou prezentáciou kandidatúr, potvrdila, že členské krajiny očakávajú v tejto pozícii skúseného lídra, ktorý ich prevedie výzvami multilaterálnych rokovaní. Množstvo mandátov udelených na rozhodnutie a vykonanie priamo predsedovi Valného zhromaždenia odzrkadľuje dôveru a očakávanie členských štátov od tejto pozície. Preto bolo kľúčovým aspektom prípravy na predsedníctvo zmapovanie úloh – existujúcich mandátov a procesov, ako aj stanovenie priorít, ktoré reflektujú najhorúcejšie otázky v pozornosti členských štátov OSN.

Tri z mojich štyroch priorít – udržateľné rozvojové ciele s dôrazom na mládež a financovanie pre rozvoj, migrácia a reformné procesy OSN, boli zvolené práve s ohľadom na vyššie uvedené. O týchto témach som diskutoval s partnermi, získaval podporu a prísľuby na konštruktívnu spoluprácu, apeloval na konkrétne výsledky na tematických podujatiach. Usporiadal som aj sériu podujatí a brífingov, respektíve hovoril som o nich pri rôznych príležitostiach nielen na pôde OSN, ale aj na univerzitách či akciách s partnermi z občianskej spoločnosti. V tomto kontexte je konkrétnym výsledkom úspešné ukončenie medzivládnych rokovaní ku Globálnemu kompaktu pre bezpečnú a riadenú migráciu, ako aj odovzdanie jeho finalizovaného textu, ktorý má byť prijatý na konferencii v Maroku v decembri tohto roku. Jeho význam spočíva v tom, že ide o vôbec prvú globálnu dohodu k téme migrácie a predstavuje príležitosť zlepšiť jej reguláciu, ako aj hľadať riešenia problémov, s ktorými sa stretávame. Dohoda nie je právne záväzná. Jej cieľom nie je podporiť či zastaviť migráciu, ani určovať krajinám, čo musia urobiť. Poskytuje však platformu pre výmenu skúseností, pričom je na každej krajine, aby si vybrala riešenie, ktoré zodpovedá jej potrebám.

Sedemnásť cieľov trvalo udržateľného rozvoja, prijatých v roku 2015, predstavuje jednu z najvýznamnejších globálnych dohôd na riešenie udržateľnosti života na našej planéte, ekonomického rastu, zamestnanosti, odstraňovania nerovností, ochrany riek, morí a oceánov, možností vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Týkajú sa ako rozvojových, tak i rozvinutých krajín. Mimoriadne dôležité je nepoľaviť v úsilí o ich dosiahnutie, lebo čas na ich naplnenie sa kráti. S týmto cieľom som zorganizoval podujatie pri príležitosti začatia medzinárodnej dekády vody (2018 – 2028), ako aj podujatie venované mládeži s cieľom poskytnúť platformu pre mladých, aby hovorili o svojich problémoch a návrhoch na riešenie.

Keďže bez financií by dosiahnutie výsledkov v podobe implementácie cieľov nebolo možné, jedno z podujatí som venoval hľadaniu zdrojov a identifikovaniu prekážok pre zapojenie súkromného sektora. Konkrétnym výstupom z tohto podujatia bude kompendium osvedčených postupov, ktoré poslúži na inšpiráciu členským štátom, ale aj potenciálnym investorom, na ktorom pracujeme spolu s Konferenciou Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD).

Moja kľúčová priorita bola trochu iná. Prevencia konfliktov a udržateľný mier je téma, ktorá mi je dlhodobo blízka a sprevádza ma celým profesionálnym životom. Hoci aj pre túto prioritu existoval mandát, s mojím tímom sme hľadali spôsob, ako prispieť k jej hlbšiemu zakotveniu v agende OSN. A to sa podarilo nielen vďaka úspešnému podujatiu na vysokej úrovni, ale aj skutočnosti, že proces bude pokračovať i počas ďalšieho VZ OSN, ktoré sa bude zaoberať správou generálneho tajomníka o prijatých opatreniach.

Z viac ako dvadsiatich procesov, ktoré sa konali pod mojím dohľadom, by som ešte rád spomenul tri venované otázkam zdravia. Podarilo sa dohodnúť modality – dátum, formát a spôsob organizácie dvoch podujatí na vysokej úrovni k tuberkulóze a k neprenosným chorobám. Tie sa síce uskutočnia na úvod 73. zasadnutia v septembri, no kompletnú prípravu, vrátane identifikácie rečníkov či obsahovej prípravy sa podarilo zrealizovať počas môjho mandátu. Do významnej miery sme dohodli náležitosti a rozbehli prípravy podujatia venovaného globálnemu zdravotnému poisteniu, ktoré by sa malo konať v roku 2019.

Dosiahnutie dohody medzi 193 členskými štátmi je postupný proces. Každé Valné zhromaždenie posunie globálny konsenzus k diskutovaným témam o kúsok ďalej. Tak ako som ja prebral mnohé úlohy od svojho predchodcu, so svojím príspevkom k ich naplneniu zas odovzdávam štafetový kolík aj svojej nástupkyni.

Myslíte, že ste výkonom svojej funkcie prispeli ku zvýšeniu povedomia o OSN na Slovensku a slovenskej verejnosti?

Je mi ľúto, že to musím povedať naplno, ale z pohľadu ročného pôsobenia vo funkcii predsedu VZ OSN vnímam oveľa zanietenejší záujem o OSN a globálne témy zo štátov Afriky, Strednej a Južnej Ameriky, Austrálie a Oceánie než z Európy, a strednej Európy zvlášť. Sme akoby viac zahľadení do svojich vlastných problémov, utápame sa v politických témach a mocenských bojoch, a neuvedomujeme si – respektíve si to uvedomujeme málo, že oveľa nástojčivejšou otázkou je prežitie našej civilizácie na planéte, ktorá sa zohrieva, kde sa už v čoraz vyššom počte miest nedá poriadne dýchať, vyčerpávajú sa prírodné zdroje a ľudia umierajú od hladu, šíria sa choroby a epidémie, tisíce ľudí umierajú v lokálnych konfliktoch a vojnách a milióny nútene opúšťajú svoje domovy. Toto sú problémy, ktorým musíme venovať oveľa viac pozornosti než len pár riadkov niekde na desiatej strane v novinách.

Predsedníctvo vo Valnom zhromaždení OSN bolo vynikajúcou šancou na to, aby sme nielen zviditeľnili Slovensko v OSN, čo sa stalo, ale aj väčšmi zviditeľnili prácu a agendu OSN na Slovensku. Žiaľ, aj napriek mojej veľkej snahe sa mi nepodarilo pretlačiť tieto témy do verejnej diskusie, čo mi je veľmi ľúto. Preto je prirodzené, že mám v pláne aj naďalej pokračovať v tomto úsilí. Ako som už v tomto roku konštatoval, som rád, že premiér Peter Pellegrini je človek, ktorý vníma relevanciu globálnych tém pre našu krajinu, pochopil dôležitosť agendy 2030, ujal sa jej a vytvorili sme celospoločenský výbor, ktorý sa tomuto venuje. Podobne som mal počas uplynulého roka v New Yorku možnosť privítať vo svojej kancelárii v OSN viacerých členov vlády SR, ktorí boli v OSN pracovne. Takže som presvedčený, že nebudem na Slovensku sám, čo sa týka úsilia zvyšovať povedomie o OSN. Čaká nás veľa práce, ale rozhodne sa nevzdávame.

Dokážu sa Slováci stotožniť s globálnymi témami, ktoré ste práve naznačili, ako sú napríklad klimatické zmeny, ktoré sa riešia na úrovni OSN?

Samozrejme, že áno. Zoberme si veci, ktoré nás Slovákov trápia. Postavenie v spoločnosti, v práci, politická situácia, korupcia, choroby, ale aj stále sa zhusťujúca premávka a zápchy, rastúci účet za elektrinu, neprespaté noci počas letných horúčav, prístup k vzdelaniu pre naše deti, nezdravé potraviny, špinavé more na dovolenke. To sú naše osobné či národné problémy. Denná realita.

Pritom každý jeden z týchto konkrétnych ľudských problémov je z globálneho pohľadu definovaný v Cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, v takzvanej Agende 2030, ktorú členské štáty OSN prijali v roku 2015. Chýba nám však širší pohľad a uvedomenie si súvislostí, že sucho v Afganistane, cunami v Malajzii, zvyšovanie hladiny morí, znižovanie zásob pitnej vody má priame dopady aj na nás. Možno si to ešte neuvedomujeme tak existenčne ako obyvatelia väčšiny ostrovov v Tichom oceáne, ktorí doslova strácajú pôdu pod nohami, ale tento vývoj je tu s nami. Agenda 2030 je v skutočnosti mozaika návrhov a odporúčaní stoviek malých individuálnych riešení, ktoré majú pomôcť ľuďom a planéte, na ktorej žijeme. Vrátane Slovenska. Keď povieme, že potrebujeme prijať opatrenia na spomalenie klimatickej zmeny, znie to abstraktne a nepredstaviteľne. Oči nám otvorí nadmerne teplé leto s tropickými teplotami, bojíme sa o našu úrodu, lebo dva mesiace poriadne nezaprší, je ohrozené naše zdravie, keď desiatky ľudí kolabujú z tepla. Už to nie sú vzdialené monzúnové povodne v Indii, sucho v Austrálii. Už sa to týka priamo aj nás.

Ako potrebné a dôležité vnímam, aby sa otázky globálnych procesov, vývoja, vzťahov, Agendy 2030 odrazili aj v učebných osnovách. Aby sme ich aplikovali na našu situáciu, nastavili na potreby nášho občana, aby sa zvýšilo všeobecné povedomie a ľudia začali vnímať, čo sa okolo nich deje. Ďalej treba zvýšiť aj mieru solidarity. Chápať, že vo svete sa veci dejú v súvislostiach a sú vzájomne prepojené. Koniec koncov, aj jeden z fenoménov, ktorých sa najviac obávame – migračné toky – je čiastočne spôsobený neriešením problémov v krajinách pôvodu. Takže solidarita je potrebná.

Ako hodnotíte význam výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN pre slovenskú diplomaciu v ďalšom období?

Predsedníctvo v akejkoľvek medzinárodnej organizácii je pre krajinu výzvou, cťou, ale aj vyjadrením dôvery. Absolvovali sme predsedníctvo v EÚ, pravidelne predsedáme V4, pripravujeme sa na predsedníctvo v OBSE a OECD. Počas 72. zasadnutia VZ OSN sme si vyskúšali predsedníctvo v jedinej a jedinečnej univerzálnej organizácii, ktorá má 193 členských štátov. A táto skúsenosť bola pre mňa, členov môjho tímu vrátane štyroch slovenských diplomatov výnimočná a neopakovateľná. Jej význam vidím v niekoľkých rovinách: politickej, diplomatickej, verejnej, mediálnej, personálnej a osobnej.

Politický význam pre Slovensko a slovenskú diplomaciu prináša dennodenný kontakt s najvyššími predstaviteľmi členských krajín či so stálymi predstaviteľmi. Pre dve tretiny krajín je pozícia pri OSN v New Yorku diplomatickým Olympom. Často to bývajú bývalí či budúci ministri zahraničných vecí alebo vysokí predstavitelia medzinárodných organizácií. Dovolím si povedať, že nám toto predsedníctvo poskytlo do budúcnosti aj iné geopolitické perspektívy. Je prirodzené, že my Slováci vnímane veci v prvom rade z nášho pohľadu. Z perspektívy národnej, európskej, severoatlantickej, alebo dokonca západnej. Mozaika svetovej diplomacie má však oveľa širšie rozmery. Pôsobím v diplomacii už nejaké to desaťročie a osobne som tieto reality nikdy nepocítil tak intenzívne ako počas uplynulého roku. Afrika, Ázia, Južná Amerika sú nám možno geograficky vzdialené, ale na medzinárodnej scéne sú našimi rovnocennými partnermi. Musíme sa neustále snažiť vnímať aj ich pohľad. Toto pochopenie a hľadanie kompromisov, priesečníkov je imperatívne pre udržanie svetového poriadku v podobe multilateralizmu, ktorý sme vytvorili a stále dotvárame.

Prominentné postavenie Slovenska ako predsedníckej krajiny VZ, možnosť absolvovať politické diskusie s lídrami krajín, s ktorými sa inak pravidelne slovenský minister nestretáva, je príležitosťou pre nadviazanie kontaktov, ktoré sú užitočné aj do budúcnosti. Uplynulý rok ukázal, že slovenskú diplomaciu rešpektujú a prijímajú aj v globálnom meradle a jej najväčšou devízou je konzistentnosť, kontinuita a efektívnosť. Je to teda investícia do politických vzťahov a som presvedčený, že v blízkej budúcnosti sa viaceré iniciatívy podarí zrealizovať.

Diplomatický prínos je v dennodennej robote, ktorá prináša situácie, kde preukazujete vaše diplomatické a negociačné schopnosti. Partneri sa na vás obracajú s rozličnými otázkami, kde hľadajú radu, usmernenie či priamo rozhodnutie. A tie musí predseda VZ OSN veľmi starostlivo zvažovať. Národný či európsky klobúk musí ísť z hlavy dolu. Dôležité je rešpektovať pravidlá, zachovávať si nestranný pohľad a vystupovať skutočne z pozície čestného sprostredkovateľa. Myslím si, že sa nám to podarilo preukázať vo viacerých prípadoch – spomeniem rokovania o reformách OSN, citlivé otázky Blízkeho východu či napomáhanie myšlienke účasti športovcov KĽDR na Olympijských hrách v Pchjongčchangu. Moje aktivity ako predsedu Valného zhromaždenia zviditeľňovali Slovensko aj v rámci služobných ciest do rôznych kútov sveta. Médiá si spravidla veľmi pozorne všímajú návštevy a aktivity vysokých predstaviteľov OSN.

Napriek tomu, že New York bol naším pôsobiskom, na práci sa podieľali aj viaceré útvary Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Práca v kabinete bola unikátnou možnosťou aj pre štyroch slovenských diplomatov, ktorí priamo naberali skúsenosti v dynamickom a kompetitívnom multilaterálnom prostredí. Ich skúsenosť sa môže priaznivo prejaviť aj po ich návrate do Bratislavy či v ďalšom pôsobení v zahraničí.

Osobne som názoru, že sme ako predsedníctvo a tím zanechali dobrý dojem s konkrétnymi výsledkami. Mnohé z nich sú pretavené vo viacerých rezolúciách, dokumentoch či publikáciách. Mňa ako profesionálneho diplomata táto skúsenosť mimoriadne obohatila a priniesla mi nový pohľad na mnohé aspekty. Intímne nahliadnutie do domácej kuchyne OSN, akého sa nám dostalo, má pre našu diplomaciu naozaj nevyčísliteľnú hodnotu."
  ["post_title"]=>
  string(98) "Miroslav Lajčák: Sme zahľadení do seba, otázku prežitia našej civilizácie ignorujeme (1/2)"
  ["post_excerpt"]=>
  string(657) "Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v polovici septembra ukončil svoje ročné pôsobenie na pozícii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. V prvej časti nášho rozhovoru sme sa s ním rozprávali o jeho skúsenostiach z tohto postu, potrebe reforiem samotnej OSN a riešení globálnych hrozieb. „Sme zahľadení do svojich vlastných problémov, utápame sa v politických témach a mocenských bojoch, a neuvedomujeme si, že oveľa nástojčivejšou otázkou je prežitie našej civilizácie na planéte, ktorá sa zohrieva, vyčerpávajú sa prírodné zdroje a ľudia umierajú od hladu,“ hovorí."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(86) "miroslav-lajcak-sme-zahladeni-do-seba-otazku-prezitia-nasej-civilizacie-ignorujeme-1-2"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2018-10-02 11:52:54"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2018-10-02 09:52:54"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(37) "https://zahranicnapolitika.sk/?p=2633"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Zdroj: UNPhoto, Loey Felipe

Miroslav Lajčák: Sme zahľadení do seba, otázku prežitia našej civilizácie ignorujeme (1/2)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v polovici septembra ukončil svoje ročné pôsobenie na pozícii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. V prvej časti nášho rozhovoru...

object(WP_Post)#717 (24) {
  ["ID"]=>
  int(2636)
  ["post_author"]=>
  string(2) "87"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2018-10-03 14:11:43"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2018-10-03 12:11:43"
  ["post_content"]=>
  string(20727) "Ako ste počas pôsobenia v USA vnímali transatlantické vzťahy?

Vnímal som ich tak ako doteraz, teda pozitívne. To, že som mal príležitosť stráviť dlhší čas na druhej strane Atlantiku, ma opäť utvrdilo v tom, že vzťahy medzi Európou a Severnou Amerikou nie sú náhodné. Majú hodnotový a historický základ, na ktorom sa už stáročia rozvíja de facto spoločná civilizácia. Tieto väzby nie sú umelé ani abstraktné, a nie je to iba politika. Je to nesmierne hustá spleť prepojení na mnohých úrovniach. Či už sú to rodinné vzťahy, študentské výmeny, spoločné výskumné projekty, obchodné a podnikateľské aktivity, turizmus a mnoho ďalších.

Osobne ma teší, že k takýmto transatlantickým prepojeniam prispievajú aj Slováci a slovenské inštitúcie. Konkrétne sa nám darí rozvíjať vzťahy so štátom Indiana, kde sme našu spoluprácu, ktorá bola  pôvodne zameraná len na ozbrojené sily, rozšírili aj na ďalšie oblasti, vrátane ekonomickej kooperácie a rozvoja inovácií. Ale máme aj ďalšie pozitívne príklady: Žilinská univerzita sa minulý rok dohodla s Univerzitou v Berkeley na výmenných pobytoch pre študentov a slovenské „start-upy“ pravidelne prichádzajú do USA získavať cenné skúsenosti. Tento rok sa na takomto programe v Bostone zúčastnilo ďalších päť slovenských „start-up“ firiem.

Na tomto základe sa potom rozvíjajú aj politické transatlantické vzťahy a môžeme smelo skonštatovať, že za uplynulý rok neboli naše vzájomné vzťahy v tejto oblasti rozhodne „nudné“. Do značnej miery boli ovplyvnené nástupom Donalda Trumpa do úradu prezidenta USA. Treba povedať, že na začiatku bol pre partnerov ako politik veľkou neznámou. Postupne však vidieť, že si obe strany, Európa aj USA, nachádzajú spôsob, ako vzájomne komunikovať a diskutovať o dôležitých veciach spoločného záujmu. Jednou z nich je aj kolektívna bezpečnosť v rámci NATO. Práve na ostatnom samite Aliancie v Bruseli bolo vidieť, že hoci delegácie prišli na rokovania s výrazne odlišnými názormi, boli schopné dohodnúť sa v rámci otvorenej diskusie na ďalšom spoločnom postupe.

S tou „veľkou neznámou“ to bolo o čosi horúcejšie. Vyzerá to, že USA a EÚ len tak-tak odvrátili obchodnú vojnu. Ako dlho môže tento stav vydržať?

To je otázka, na ktorú je ťažké dať jednoznačnú odpoveď. Výsledok stretnutia predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera s prezidentom Donaldom Trumpom koncom júla vo Washingtone považujem za veľmi dobrý a prevyšujúci naše očakávania. Dohoda, ktorú obaja dosiahli, má pre EÚ značný politický význam, pretože sa podarilo nielen deeskalovať situáciu, ale, ako hovoríte, vyhli sme sa obchodnej vojne.

Faktom však, žiaľ, je, že nad nami naďalej reálne visí hrozba zavedenia vysokých ciel na automobily z členských krajín EÚ, čo by sa vážne dotklo aj našej ekonomiky, pretože USA sú piatym najväčším exportným trhom pre autá vyrobené na Slovensku. Len na ilustráciu: každý piaty automobil značky Volkswagen, ktorý sa vyrobí v Bratislave, mieri na americký trh. Tu však nemôžeme postupovať individuálne, na národnej úrovni, ale zaujať spoločný a jasný postoj tlmočený z Bruselu do Washingtonu. Na jednej strane teda zaznamenávame pozitívny vývoj v obchodných vzťahoch s USA, na strane druhej však stále nemáme v rukách konkrétne výsledky. Vieme, čo by sme chceli dosiahnuť v obchodných vzťahoch medzi Bruselom a Washingtonom, respektíve čo je dobré pre ich rozvoj, ale dnes ťažko odhadnúť, čo sa nám z našich plánov podarí presadiť, a čo nie.

Pred spomínaným stretnutím Junckera a Trumpa sme nemali príliš veľké očakávania, avšak výsledok ich značne prevýšil. Čo sa týka reformy WTO (Svetová obchodná organizácia – pozn.), USA k nej mali vždy negatívny postoj. Avšak prezident Trump prvýkrát súhlasil, aby sme spolupracovali na jej modernizácii. Rovnako tak môžeme smelo hovoriť o perspektíve ďalších rokovaní o clách na priemyselné produkty. Potenciál aj vôľa na obidvoch stranách teda sú, musíme len pokračovať v nastúpenej ceste a nepoľaviť z našich zámerov a cieľov. K tomu nám výrazne pomáha aj fakt, že EÚ je vo svojom postupe vo vzťahu k USA jednotná. Za dôležité považujem, aby sme sa vyhli scenáru, v rámci ktorého by sme si boli navzájom konkurentmi, pretože toto by sa veľmi hodilo tým, s ktorými skutočne konkurujeme.

Ako vidíte ďalší vývoj vzťahov medzi USA a EÚ?

Niet pochýb o tom, že Spojené štáty americké sú naďalej hlavným strategickým partnerom a zahraničnopolitickým spojencom Európskej únie. Faktom zostáva aj to, že transatlantické vzťahy v súčasnosti prechádzajú náročnou fázou. Rokmi overené partnerstvo je skúšané rozdielnosťou postojov Bruselu a americkej administratívy k viacerým témam. Či už hovoríme o Iráne, medzinárodnom obchode alebo multilateralizme.

EÚ sa postupne prispôsobuje zmenenej atmosfére vzájomných vzťahov a spoločne s americkými partnermi hľadáme nový recept na pokračujúcu spoluprácu v otázkach, v ktorých sa naše záujmy a postoje zbližujú alebo prelínajú. Takých oblastí je stále dosť a rád konštatujem, že sú medzi nimi aj témy s vysokou mierou relevancie pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky, ako je napríklad stabilizácia Ukrajiny či podpora euroatlantických integračných ambícií krajín západného Balkánu, prípadne energetická bezpečnosť. Navyše Junckerove rokovania s Trumpom ukázali, že ako konštruktívni partneri sme naďalej schopní dosiahnuť kompromis a obrúsiť trecie plochy. Je dôležité, aby sme pokračovali v nastúpenom trende,  čo sa týka dialógu na vysokej politickej úrovni ako aj včasnej koordinácie. Z hľadiska EÚ považujem za kľúčové udržanie jednoty EÚ a posilnenie jej angažovanosti na poli zahraničnej politiky. Musíme si uvedomiť, že v dlhodobom horizonte neexistuje alternatíva k transatlantickému spojenectvu. Otázka je, ako dlho bude súčasná rozkolísaná fáza trvať. Ak tento test zvládneme, som presvedčený, že spoločne z neho vyjdeme ešte silnejší.

Presuňme sa teraz do Európy, taktiež prebiehajú dôležité diskusie o budúcnosti Európskej únie a jej prípadných reformách. Ste za federalizovanejšiu EÚ v otázkach menovej politiky, prípadne neskôr v oblasti obrany a bezpečnosti? 

Slovensko podporuje prehlbovanie a rozširovanie komunitárneho modelu integrácie. Existencia eurozóny a spoločná menová politika si zatiaľ nevyžadujú prechod na federálny model so silnými ústrednými orgánmi a inštitúciami. Skutočnosťou však je, že v oblasti menovej politiky máme pomerne vysokú mieru integrácie a dá sa povedať, že aj federalizácie, dôkazom čoho je spoločná Európska centrálna banka a spoločná mena euro.

Som presvedčený, že je v našom záujme, aby sme boli otvorení návrhom, ktoré ďalej zjednocujú a posilňujú EÚ. Pre nás ako členský štát eurozóny je kľúčové využívať všetky možnosti, ktoré ju spravia silnejšou a odolnejšou voči možným ekonomickým šokom.

Riešenie vidíme v užšej spolupráci a integrácii, pretože jedine spoločne môžeme lepšie čeliť potenciálnym hrozbám a byť silným globálnym hráčom.

Bezpečnosť a obrana sa celkovo považujú hlavne za národnú zodpovednosť jednotlivých členských štátov. Pri úvahách o možnom smerovaní k federalizácii v tejto oblasti nesmieme zabúdať na to, že členmi EÚ sú aj neutrálne krajiny a členovia NATO. Pre nás je aj naďalej základom európskej bezpečnosti Severoatlantická aliancia. Úsilie o posilnenie európskej bezpečnosti a obrany musí byť, čo sa týka Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, plne kompatibilné a komplementárne.

Je dôležité, aby sme zostali maximálne pragmatickí a sústredili sa na to, čo je v EÚ reálne dosiahnuteľné. Napríklad realizácia nedávno naštartovanej stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany, známej ako PESCO, je konkrétnym krokom, ktorý prinesie posilnenie európskych obranných spôsobilostí na základe záväzkov členských štátov. V celkovom kontexte ďalšieho vývoja však považujem úvahy o federalizácii EÚ v tomto smere za predčasné.

Ako pokračujú rokovania o reforme eurozóny? 

EÚ sa reformou eurozóny zaoberá už dlhšiu dobu a je si vedomá potenciálnych rizík aj v čase ekonomickej prosperity. Slovenská republika je v tomto procese konštruktívnym partnerom. Podporujeme rokovania, vítame produktívne návrhy a konáme v snahe dosiahnuť spoločný cieľ – silnejšiu, stabilnejšiu a prosperujúcu eurozónu. Vítame, že aj terajšie rakúske predsedníctvo v Rade EÚ sa rozhodlo pokračovať v naštartovanom procese, pričom medzi prioritné oblasti patrí dobudovanie bankovej únie, dosiahnutie maximálneho pokroku pri budovaní únie kapitálových trhov a transformovanie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na Európsky menový fond (EMF), ktorý by mal zohrávať významnú úlohu nielen pri predchádzaní krízam, ale i pri ich zmierňovaní. Osobitne pozitívne vnímame prijatie všeobecného smerovania Rady EÚ k legislatíve zameranej na znižovanie rizík v bankovom sektore, ktoré sa dosiahlo počas májového zasadnutia Rady ECOFIN. Spoločne s ďalšími členskými štátmi si uvedomujeme dôležitosť dosiahnutia výsledkov v danej oblasti. Preto veríme, že najbližšie rokovania prinesú žiaduci pokrok v posilňovaní eurozóny.

Patrí Slovensko stále do jadra?

Ak chápeme takzvané jadro ako skupinu štátov s najužšou formou integrácie, tak určite áno. Slovensko je členom eurozóny, schengenu a PESCO. Taktiež sme členmi NATO, čo posilňuje našu príslušnosť k vyspelým západným demokraciám. Túto svoju pozíciu si rozhodne chceme zachovať. Formálna príslušnosť k najužšiemu „hlavnému prúdu“ integrácie má pre nás slúžiť nielen ako akési potvrdenie nášho statusu, ktorý predznamenáva väčší politický vplyv, ale aj ako záruka ďalšieho rýchleho ekonomického a sociálneho napredovania s cieľom zaradenia sa do ekonomického „jadra“ kontinentu. Naše hospodárske ukazovatele naznačujú, že táto vízia nemusí byť pre nás nereálna.

Čo vieme urobiť, aby sme počas predsedníctva vo V4 urovnali vzťahy medzi Bruselom, Varšavou a Budapešťou? 

V4 bola založená ako proeurópske regionálne združenie. Preto chceme počas nášho predsedníctva presadzovať pozitívnu agendu, akcentovať témy a politiky, ktoré nás ako členské štáty EÚ spájajú a posilňujú, snažiť sa zmierňovať či eliminovať deliace čiary, resp. predchádzať ich vytváraniu a podporovať dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Je pravdou, že predsedníctvo v medzinárodnej organizácii alebo zoskupení zvyčajne vystupuje  ako tzv. honest broker (čestný alebo úprimný sprostredkovateľ, mediátor – pozn.). Takto sme sa osvedčili a získali uznanie aj ako predsednícka krajina v Rade EÚ a verím, že uspejeme aj ako predsednícka krajina v rámci OBSE na budúci kalendárny rok.

Súčasne si však nemyslím, že naše prednedávnom začaté predsedníctvo vo V4 je tou vhodnou  platformou na vstup do bilaterálnych sporov medzi Európskou komisiou a Maďarskom, resp. Európskou komisiou a Poľskom. Jednak vzhľadom na povahu a obsah vyšehradskej spolupráce, jednak na samotný charakter týchto sporov. Skúsenosti nás poučili, že vyšehradská spolupráca je úspešná a produktívna vtedy, keď sa nemiešame do „vnútropolitickej kuchyne“ našich susedov. Navyše bilaterálne spory medzi Európskou komisiou a Poľskom, resp. Európskou komisiou a Maďarskom sa vedú spôsobom, ktorý predvída právo EÚ, kde nie je žiaden priestor pre priamu účasť iných členských krajín v pozícii akéhosi mediátora. Jedinou cestou, ako môže SR napomôcť – a nepotrebuje na to predsednícku stoličku vo V4, je bilaterálna komunikácia a apelovanie na konštruktívny prístup jednotlivých strán sporu, čo napokon robíme od samotného počiatku.

Medzi V4 na strane jednej a Francúzskom i Nemeckom na strane druhej pretrváva rozdielne vnímanie migračnej politiky. Čo môžeme urobiť počas nášho aktuálneho predsedníctva vo V4, aby sme rozdiely zmiernili? 

Téma migrácie je, samozrejme, aktuálna aj počas slovenského predsedníctva vo V4 a predstavuje jednu z hlavných súčasných výzev pre európske spoločenstvo. Riziko nových migračných tokov do Európy nebolo úplne eliminované. Slovensko ako predsednícka krajina V4 bude pokračovať vo vzájomnej spolupráci našich krajín v hľadaní zodpovedných a udržateľných riešení migračnej krízy, ktoré si vyžadujú komplexný a vyvážený prístup založený na dodržiavaní prijatých pravidiel, zodpovednosti a solidarite, zohľadňujúc reálne možnosti jednotlivých štátov. Vítame pokrok, ktorý sa dosiahol na júnovej Európskej rade v oblasti migrácie a osobitne oceňujeme, že povinné kvóty na prerozdelenie utečencov prestali byť vnímané ako jediný spôsob riešenia migrácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že EÚ naďalej musí venovať migrácii zvýšenú pozornosť. Základom jej ďalšieho postupu by mala byť účinná ochrana vonkajších hraníc, dôsledné potieranie prevádzačskej kriminality a citeľné zlepšenie životnej perspektívy ľudí v krajinách pôvodu migrácie, ako aj v tranzitných krajinách. Čo sa týka azylového systému, krajiny V4 zdôrazňujú, že jeho reformu musíme dosiahnuť konsenzom tak, aby sa predišlo rozsiahlym politickým škodám a vzniku nových deliacich čiar v EÚ. Výsledky Európskej rady z júna tohto roku svedčia o zblížení vnímania migračnej politiky a jej riešenia medzi krajinami V4 na jednej strane a Nemeckom a Francúzskom na strane druhej. SR ako predsednícka krajina V4 bude aj naďalej aktívne podporovať tento trend, aby sme pokračovali v procese hľadania spoločného európskeho riešenia migračnej politiky. Aj s ohľadom na túto pálčivú agendu plánujeme okrem iného aj stretnutia V4 na najvyššej exekutívnej úrovni s predstaviteľmi Nemecka i Francúzska.

Čo bude najväčšou výzvou pre SR pri nadchádzajúcom predsedníctve OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe)?

Za výzvu pre naše predsedníctvo v OBSE považujem samotné uchopenie mandátu predsedajúceho najväčšej regionálnej bezpečnostnej organizácie, ktorá funguje na princípe konsenzuálneho rozhodovania. Táto organizácia sa  v súčasnosti nachádza vo všeobecnej kríze vyplývajúcej z aktuálneho nastavenia  geopolitického usporiadania sveta. Z pozície predsedu nám vyplývajú mnohé povinnosti, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť správny chod OBSE. Budeme sa snažiť plniť túto úlohu v duchu „lead by example“, čiže „viesť príkladom“. Chceme nadviazať na úspechy a konkrétne výsledky predchádzajúcich predsedníctiev, ako aj presadzovať témy, v ktorých sa Slovensko dlhodobo profiluje. Budeme sa usilovať o zvýšenie zodpovednosti organizácie za bezpečnosť v európskom priestore, napríklad aj prostredníctvom nám blízkej problematiky reformy bezpečnostného sektora alebo cestou obnovy dôvery a spolupráce medzi účastníckymi štátmi.

Okrem aktívneho prístupu k riešeniu aktuálnych konfliktov plánujeme vyzdvihnúť dôležitosť dialógu ako prevencie pred potenciálnym vznikom ďalších ohnísk napätia. Významnou prioritou nášho predsedníctva bude riešenie krízy na východnej Ukrajine, tak v rámci politického dialógu, ako aj prostredníctvom pomoci civilnému obyvateľstvu. Pri riešení tejto krízy by sme chceli znížiť napätie a nedôveru medzi účastníckymi štátmi OBSE. Dôraz budeme klásť aj na ďalšie dôležité témy ako je nárast extrémizmu a radikalizácie, ktoré vo všetkých svojich formách a prejavoch predstavujú nepochybne vážnu hrozbu pre mier, stabilitu a bezpečnosť v priestore členských krajín OBSE. Veľkou výzvou bude aj ľudsko-právna problematika, ako aj konkrétne ekonomické a hospodárske otázky, ktoré majú dopad na bezpečnostnú situáciu. Kľúčovou prioritou však budú samotní ľudia, ktorí sú často postihnutí neistotou, bezprávím a konfliktmi, ktoré, žiaľ, pretrvávajú aj v 21. storočí.

Ako môžeme prispieť k riešeniu krízy na východnej Ukrajine ako predsednícka krajina OBSE?

Na júlovom zasadnutí Stálej rady OBSE sme predstavili rámcové priority nášho nadchádzajúceho predsedníctva, kde jednou z nich bola aj aktívna participácia na riešení krízy na Ukrajine. Keďže ide o nášho suseda, akákoľvek nestabilita má potenciál ovplyvniť situáciu aj u nás. Na Ukrajine sa nachádza Osobitná pozorovacia misia OBSE. Najväčšia, ktorú táto organizácia doteraz zorganizovala s cieľom stabilizácie krízy. Úlohou predsedníckej krajiny je koordinovať pôsobenie tejto misie prostredníctvom sekretariátu OBSE. Budúci rok bude kľúčový, lebo na Ukrajine sa uskutočnia prezidentské, ako aj parlamentné voľby. Naším záujmom je zabezpečiť ich transparentný priebeh aj za účasti pozorovateľov OBSE. Výsledky týchto volieb budú jedným z rozhodujúcich faktorov pre ďalšie smerovanie krajiny. Naším želaním, prirodzene, je, aby Ukrajina bola stabilná, bezpečná, demokratická a prosperujúca krajina. Ako sprostredkovateľ pri rozhovoroch na najvyššej úrovni budeme podporovať existujúce osvedčené formáty, ako je Trilaterálna kontaktná skupina. V neposlednom rade sa chceme úzko venovať situácii civilného obyvateľstva na línii kontaktu pomocou konkrétnych projektov zlepšujúcich ich život. Preto moje prvé kroky v úlohe úradujúceho predsedu začiatkom budúceho roka budú smerovať práve do krízových oblastí v rámci OBSE, medzi ktoré Ukrajina, bohužiaľ, stále patrí.

Ako podľa vás ovplyvní súčasná kauza únosu vietnamského občana vzťahy s Nemeckom?

Neexistuje žiadny dôvod, prečo by tento prípad mal mať nepriaznivý dopad na našu spoluprácu s Nemeckom. Únos vietnamského občana vyvolal vážne napätie v nemecko-vietnamských, ako aj v slovensko-vietnamských vzťahoch. Spoločne s nemeckými partnermi vyvíjame intenzívne úsilie s cieľom dopátrať sa pravdy a vyvodiť dôsledky voči tým, ktorí spáchali tento zločin.

Aký význam majú naše vzťahy s Nemeckom z hľadiska nášho medzinárodného postavenia? V ktorých reláciách vidíte tento vzťah ako kľúčový?

Nemecko je naším kľúčovým partnerom v politických i hospodárskych vzťahoch, ako aj v európskej agende. Aktuálne pracujeme na príprave akčného plánu spolupráce ako súčasti už podpísaného Memoranda o prehĺbenom dialógu medzi našimi vládami, ktorý by mal rozšíriť spoluprácu medzi jednotlivými ministerstvami vo viacerých oblastiach spoločného záujmu.

S Nemeckom nás spájajú spoločné hodnoty a prístup k riešeniu medzinárodných otázok. Výstižným príkladom je nedávna iniciatíva môjho nemeckého kolegu Maasa k vytvoreniu neformálnej skupiny krajín intenzívne podporujúcich multilateralizmus ako zásadný princíp v medzinárodných vzťahoch, k čomu sa jednoznačne hlásime.

Najbližšie mesiace budú pre vzájomnú spoluprácu špecifické aj tým, že Slovensko bude v r. 2019 predsedať OBSE, čo Nemecko úspešne zvládlo pred dvoma rokmi, a v mnohých témach na tomto poste nadviažeme práve na pôsobenie Berlína v tejto organizácii. Nemci sa zase od januára stanú na dva roky členom Bezpečnostnej rady OSN. Od septembra minulého roku som rok stál na čele Valného zhromaždenia tejto organizácie a nemeckí partneri prejavili záujem využiť túto skúsenosť ako inšpiráciu pre ich aktivity a iniciatívy."
  ["post_title"]=>
  string(119) "Miroslav Lajčák: Iba spoločne môžeme v EÚ čeliť potenciálnym hrozbám a byť silným globálnym hráčom (2/2)"
  ["post_excerpt"]=>
  string(366) "Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v polovici septembra ukončil svoje ročné pôsobenie na pozícii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V druhej časti nášho rozhovoru sme s ním preberali najmä súčasné európske výzvy od problematických vzťahov s USA po problematické vzťahy s krajinami V4."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(101) "miroslav-lajcak-iba-spolocne-mozeme-v-eu-celit-potencialnym-hrozbam-a-byt-silnym-globalnym-hracom-2-2"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2018-10-03 14:12:29"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2018-10-03 12:12:29"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(37) "https://zahranicnapolitika.sk/?p=2636"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Miroslav Lajcak s predsedom Európskej rady D. Tuskom

Miroslav Lajčák: Iba spoločne môžeme v EÚ čeliť potenciálnym hrozbám a byť silným globálnym hráčom (2/2)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v polovici septembra ukončil svoje ročné pôsobenie na pozícii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V druhej časti ná...

object(WP_Post)#813 (24) {
  ["ID"]=>
  int(2592)
  ["post_author"]=>
  string(1) "1"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2018-06-01 14:51:29"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2018-06-01 12:51:29"
  ["post_content"]=>
  string(11816) "Čo robí riaditeľka NIDC? V čom spočíva vaša práca?

Pracovná náplň je široká – od práce s médiami a poskytovania rozhovorov cez klasické projekty verejnej diplomacie ako vystúpenia na verejných podujatiach či produkcia televíznych a digitálnych programov. 

Naším súčasným mandátom je komunikácia o potrebe reforiem bezpečnostného a obranného sektora na Ukrajine, objasnenie integračných procesov do NATO a aj šírenie informácií o tom, ako Aliancia podporuje Ukrajinu po udalostiach z roku 2014. Naším novým zameraním sa stala aj podpora ukrajinských vládnych inštitúcií pri tvorbe funkčného systému strategickej komunikácie.

Informačné a dokumentačné centrum NATO pôsobí na Ukrajine už dvadsaťjeden rokov. Bola to prvá kancelária NATO na území partnerskej krajiny NATO. Naša pôvodná úloha spočívala v rozširovaní informácií o Severoatlantickej aliancii v krajine, kde prevládalo veľa stereotypov o NATO z čias studenej vojny. Zároveň bola naša kancelária nápomocná pri konsolidácii ukrajinskej občianskej spoločnosti, médií a vzdelávacích inštitúcií.

Aký je súčasný postoj Ukrajincov voči NATO?

Verejná podpora NATO na Ukrajine prešla za posledné desaťročie výraznými zmenami,  predovšetkým po udalostiach zo zimy 2014 – vrátane Majdanu, nelegálnej anexie Krymu Ruskou federáciou a konfliktu na východe Ukrajiny. Počas posledných štyroch rokov zaznamenala ukrajinská spoločnosť veľa zmien – či už ako vnímanie samých seba ako ukrajinský národ, vnútorné nastavenie zrkadiel vlastnej spoločnosti, ako aj pohľad na svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Výsledky verejnej mienky potvrdzujú toto tvrdenie nasledovne – kým v roku 2009 podporovalo vstup Ukrajiny do NATO len 17 % občanov, v apríli 2018 to bolo až 42 %.

V minulosti sme zaznamenali aj diametrálne odlišné postoje voči NATO v geografickej závislosti – kým západná Ukrajina bola vždy výrazne  proeurópska a proatlantická, východ a juh sa orientovali skôr na Rusko. Ale aj tu zaznamenávame určité zmeny. Napríklad našu kanceláriu často kontaktujú regionálne úrady a mimovládny sektor s prosbou o informácie a verejné vystúpenia v regiónoch, ktoré predtým o nás nemali záujem, alebo dokonca boli ostro proti akýmkoľvek informačným aktivitám, ako napríklad Mariupol, Severodoneck či Odesa.

Prečo prišla tá náhla zmena postojov?

Táto nová situácia súvisí predovšetkým s novým vnímaním ruskej hrozby ako susedného štátu, ktorého snahou je narušenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Preto je výsledkom zmena postojov voči  NATO a Spojeným štátom americkým ako garantom bezpečnosti.

Ako vnímajú NATO mladí ľudia?

V roku 2017 uverejnila ukrajinská mimovládna organizácia New Europe Center v spolupráci s Fridriech Ebert Stifftung a GfK zaujímavý prieskum o postojoch mladých Ukrajincov voči vnútornej a zahraničnej politike, životnému štýlu a ich potrebám.

Z prieskumu vyplýva, že tri štvrtiny opýtaných sa vôbec nezaujímajú o politiku, a ešte menej ich dôveruje svojim vládnym predstaviteľom. Za najväčšiu starosť označili korupciu a nedostatok ekonomických príležitostí v krajine.

V otázkach podpory európskej a euroatlantickej integrácie sa 60 % vyslovilo za vstup do EÚ, ale len 30 % za vstup do NATO. Dôvera mladých Ukrajincov v obe inštitúcie je však pomerne slabá, lebo sa len tretina vyjadrila o dôvere pozitívne.

Existuje teda generačný rozdiel v podpore NATO?

Generačný rozdiel tu naozaj existuje, a nielen vo vnímaní NATO, ale celkovej orientácii krajiny smerom na západ a západné štruktúry – či už v ekonomike, v zahraničnej politike alebo vôbec kultúrne vnímanie. Staršie generácie sú v mnohom ešte pokolením Sovietskeho zväzu a postsovietskeho obdobia,  ktoré sa vyznačuje značnou nedôverou k západu, ale aj neistotou v ich vlastnú budúcnosť a budúcnosť ich štátu.

Nové pokolenie je oveľa sebavedomejšie a v mnohom podobné mladým ľuďom zo strednej Európy.

Kto sú vaši najčastejší partneri?

Keďže je naša úloha viacrozmerná, pochádzajú naši partneri z takmer všetkých oblastí ukrajinského verejného života. V rámci podpory tvorby systému strategickej komunikácie spolupracujeme s komunikačnými kanceláriami takmer všetkých ukrajinských inštitúcií. Často spolupracujeme s ministerstvom obrany, ministerstvom informačnej politiky či ministerstvom vnútra.

V rámci informačnej kampane o NATO je to napríklad kancelária vicepremiérky pre európske a severoatlantické záležitosti, poslanci, novinári, mimovládne organizácie či akademická pôda. V rámci našej práce navštevujeme aj regióny, kde naše projekty priaznivo víta miestna občianska spoločnosť a miestna samospráva.

Naša práca má aj kreatívne pozadie, kde sme naviazali spoluprácu s miestnou umeleckou komunitou či profesionálmi v digitálnej a multimediálnej produkcii.

Vnímajú vás Ukrajinci pri stretnutiach len ako riaditeľku NIDC, alebo vnímajú aj to, že ste Slovenka?

Myslím si, že v prvom rade ma vnímajú ako predstaviteľku NATO. V  štruktúrach NATO pôsobím už od roku 2006 a spolupracovala som s mnohými krajinami. Človek sa akosi prirodzene naučí, že reprezentuje všetkých členov Aliancie a jeho vlastná národnosť nie je prvoradá.

Avšak či už na Ukrajine alebo pri mojom predošlom pôsobení na Balkáne slovenskú národnosť vždy vnímajú veľmi pozitívne. Vo všetkých okolitých partnerských krajinách je Slovensko považované za pozitívny príklad krajiny, ktorá napriek rôznym ťažkostiam počas svojich prvých rokov samostatnej existencie dokázala tieto prekážky prekonať, mať dobré susedské vzťahy, dosahovať dobré ekonomické výsledky a stať sa členom NATO a EÚ. Čiže keď treba, slovenskú kartu vždy rada vytiahnem!

Prezident Porošenko sa nedávno vyjadril, že ďalším krokom pre Ukrajinu bude Akčný plán členstva (MAP). Je Ukrajina na MAP pripravená?

Ukrajina potvrdila opakovaný záujem o členstvo v NATO v roku 2017 prijatím novej legislatívy o cieľoch ukrajinskej zahraničnej politiky. Prípravným procesom potrebným na vstup do Aliancie je tzv. Akčný plán členstva, na ktorého udelenie treba konsenzus všetkých členských štátov.

Momentálne je pre Alianciu prioritou podpora Ukrajiny politickou a praktickou formou pri reformách bezpečnostného a obranného sektora. Na Varšavskom samite v júli 2016 bol prijatý komplexný balík pomoci Ukrajine, ktorý je základným predmetom našej spolupráce, vrátane trustových fondov a iných pomocných programov. Ukrajina sa aj vo svojom strategickom vojenskom bulletine zaviazala dosiahnuť do roku 2020 vytýčené reformy. Tieto reformy sú  momentálne našou prioritou.

Ako vnímate úlohu Komisia NATO – Ukrajina?

Komisia NATO – Ukrajina bola vytvorená už v roku 1997 na bližšiu spoluprácu s Ukrajinou. Toto fórum zastáva dôležitú úlohu vo vzťahu s Alianciou. V nej sa diskutuje o rôznych témach, ktoré Ukrajina a spojenci považujú za dôležité v rámci spoločných záujmov.

V čom sú si debaty na Ukrajine podobné s tými na Slovensku pred vstupom do NATO?

Viaceré témy týkajúce sa NATO a prípadného členstva v tejto organizácii sú v mnohých krajinách podobné ako napríklad fungovanie členstva alebo čisto vojenský charakter organizácie. Často sa stretávame aj s otázkami rozhodovacieho procesu Aliancie, pretože panuje mylný názor, že USA určujú jej politiku a ostatní členovia nemajú rozhodovacie právomoci.

Zároveň má každá krajina vlastné špecifické otázky, ktoré súvisia s históriou, geografickou polohou či spoločenským názorom. Na Ukrajine sú to hlavne staré mýty a stereotypy o NATO, ktoré boli dlhé roky súčasťou sovietskej propagandy počas studenej vojny a do určitej miery pretrvávali aj posledných dvadsať rokov.

Z týchto dôvodov je potrebné poznať charakteristiky každej krajiny a pracovať s miestnymi pomermi v rámci verejnej diplomacie.

Niekoľko rokov ste pôsobili v divízii verejnej diplomacie. Čím si vysvetľujete ambivalentnosť značnej časti Slovenska voči členstvu v NATO?

Bohužiaľ, ambivalentnosť voči NATO nie je len slovenským fenoménom. Nízky záujem o politické otázky, a predovšetkým otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky zaznamenávame v mnohých členských krajinách. V časoch predvstupových príprav do NATO sa viedla aktívna komunikačná kampaň o výhodách vstupu do NATO a čo to pre Slovensko znamená, ale po vstupe sa tieto témy takmer vytratili. Do istej miery je to normálny vývoj – občania sa zaujímajú o bežnejšie témy každodenného života. Avšak podľa najnovších výsledkov výskumu GLOBSEC Trends 2018 o trendoch v strednej Európe vidíme pozitívny trend v postojoch voči členstvu Slovenska v EÚ a NATO predovšetkým u mládeže – až 68 podporuje členstvo v EÚ a polovica Slovákov členstvo v NATO s vysokým nárastom u mladých ľudí, až o 21 oproti predchádzajúcemu roku.

Považujete kampaň #WeAreNATO za úspešnú? 

Posledný rok som strávila na Ukrajine, takže nesledujem podrobne túto konkrétnu komunikačnú aktivitu, ktorej cieľovou skupinou sú členské štáty NATO vrátane Slovenska. Osobne si myslím, že je to dôležitý a potrebný program, lebo sa veľmi rýchlo zabúda na to, prečo sme do Aliancie vstúpili a akú úlohu v nej zohrávame. Program je nastavený tak, aby si občania uvedomili, že keď ste raz členom NATO, ste jeho súčasťou a ako krajina sa podieľate na rozhodovacích procesoch, a s tým prichádza aj zodpovednosť a úlohy.

Ktoré témy súvisiace s NATO by sa mali na Slovensku lepšie komunikovať?

Jedna z tém, ktoré ma na Slovensku prekvapujú, sú domnienky, že je to o nás bez nás. Práve preto je táto kampaň dôležitá a vyplýva to už z jej názvu – my sme NATO, a tým zohrávame svoju úlohu v tejto Aliancii. Taktiež mám pocit, že na Slovensku sa veľmi málo hovorí o vzťahoch NATO a Ruska a akú úlohu na tomto vývoji zohrali udalosti na Ukrajine od roku 2014. Trochu ma mrzí, ako málo vieme o Ukrajine, našom najväčšom susedovi, a ako málo sa o túto krajinu zaujímame.

Kto by mal byť hlavným poslom týchto tém?

Komunikačné kanály by mali byť rôzne – ako u člena medzinárodnej organizácie slovenskí vládni predstavitelia nesú zodpovednosť za oficiálnu komunikáciu aliančných priorít a politiky a prezentáciu národných postojov. Zároveň je dôležité, aby komunikátormi boli aj osobnosti, ktorým ľudia dôverujú a majú k nim sympatie. Napríklad v krajinách, kde je silná dôvera a podpora ozbrojených síl, sú to práve vojaci, ktorí vedia rozpovedať svoj vlastný príbeh a skúsenosti z pôsobenia v NATO rečou, akej občania rozumejú. Novinári a médiá naďalej zohrávajú dôležitú úlohu v informovaní spoločnosti, takže každá komunikačná stratégia si vyžaduje svoj vlastný prístup, ktorý je pre danú krajinu alebo tému najvhodnejší."
  ["post_title"]=>
  string(71) "Barbora Marônková: O vzťahu NATO-Rusko sa na Slovensku hovorí málo"
  ["post_excerpt"]=>
  string(268) "Barbora Marônková pôsobí už niekoľko rokov v NATO. Dnes je riaditeľkou Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeve. O postoji Ukrajincov k NATO, o kampani #WeAreNATO, ale aj o postavení Slovenska v rámci Aliancie sa s ňou zhováral Dušan Fischer."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(65) "barbora-maronkova-o-vztahu-nato-rusko-sa-na-slovensku-hovori-malo"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2018-06-01 15:02:21"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2018-06-01 13:02:21"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(37) "https://zahranicnapolitika.sk/?p=2592"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Barbora Marônková: O vzťahu NATO-Rusko sa na Slovensku hovorí málo

Barbora Marônková pôsobí už niekoľko rokov v NATO. Dnes je riaditeľkou Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeve. O postoji Ukrajincov k NATO, o kampani #WeAreNATO, ale aj o postavení Slovenska v rá...