Ako Slovensko využije miliardy z plánu obnovy?

V roku 2020 sa po negociáciách v Bruseli dohodlo 27 krajín Európskej únie na kritériách Plánu obnovy, ktorý mala každý krajina vypracovať a odoslať do Bruselu do konca apríla. O tom, o aký dokument sa jedná, aké sú podmienky financovania a ako prebiehala tvorba slovenského Plánu obnovy diskutoval Patrik Kováč s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy Ministerstva financií SR Líviou Vašákovou.

Read more

Koniec pokrytectva pri obchode s Čínou?

Spletité obchodné vzťahy globalizovaného sveta sú častokrát spájané s výhodou, urýchlenia a zefektívnenia výroby tovarov a služieb ponúkaných občanom krajín celého sveta. Prepojenosť však zo sebou prináša aj riziká. Problém, ktorý vznikol tisíce kilometrov ďaleko, má dnes vplyv na ceny, obchod a dostupnosť tovarov aj u nás doma. Spor Európskej únie s druhým najväčším obchodným partnerom, preto môže ovplyvniť ako európsku tak aj slovenskú ekonomiku.

Read more

V4: V čom pomáha a v čom škodí

Vyšehradská štvorka oslávila vo februári jubilejných 30 rokov, počas ktorých zaznamenali Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko viacero spoločných úspechov, ale aj zakopnutí. Aký má pre nás význam V4 dnes? Mali by sme Vyšehradu vypísať úmrtný list alebo naopak posilniť jeho fungovanie? Diskutovali sme s riaditeľom SFPA […]

Read more

Novák: Kroky medzinárodných inštitúcií a zoskupení sú najlepším možným riešením súčasného stavu

S rastúcim počtom zaočkovaných zaznamenávame prvé zlepšenia v odhadoch hospodárskych výsledkov na rok 2021, čo môže byť predzvesťou postupného otvárania ekonomík – návratu k normálu. Môžeme už v roku 2021 očakávať konečne hospodársky rast? Ako sa zmení ekonomika krajín po pandémii? Odpovede na nielen tieto otázky v rozhovore ponúka vysokoškolský učiteľ ekonómie a prodekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Marcel Novák.

Read more

Ďalšia príležitosť na zlepšenie úrovne debaty o EÚ

Komunikácia o EÚ s verejnosťou je dlhodobou výzvou pre slovenské politické elity, obzvlášť v čase pandemickej krízy, keď obyvatelia očakávajú efektívne riešenia napríklad v otázke zabezpečenia vakcín. Slovensko má v dialógu medzery, čo sa ukazuje napríklad najnižšou účasťou v eurovoľbách spomedzi členských štátov. Zmenu by mohla priniesť Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá poskytne sériu otvorených debát pre širokú verejnosť i odborné semináre zamerané na konkrétne európske témy. Prinavráti dôveru občanov v európsky projekt? Ako dať priestor konštruktívnej kritike EÚ?

Read more

Plán obnovy prináša i hlbšiu integráciu

Plán obnovy pre Európu, na ktorom sa dohodli lídri členských krajín v júli 2020, prinesie ekonomikám krajín EÚ 750 miliárd eur vo forme grantov a pôžičiek, aby mohli čeliť následkom pandémie koronavírusu. Na podporu obnovy je určený dočasný nástroj NextGenerationEU, ktorý bude spolu s dlhodobým rozpočtom Únie v novom programovacom období na roky 2021 – 2027 predstavovať najväčší stimulačný balík, aký sa kedy z rozpočtu EÚ financoval. Na rozdiel od klasických eurofondov je však v nástroji NextGenerationEU podmienkou financovania schválenie národných Plánov obnovy a odolnosti.

Read more

Schengen je dočasne ochromený, vakcinačné pasy pomôžu

Jednou z najväčších výhod, ktoré Slováci pri vstupe do EÚ očakávali, bol voľný pohyb. Vstupom do Schengenského priestoru koncom roka 2007 sa to stalo realitou a hraničné kontroly sa odrazu skončili. Obnovili sa pred šiestimi rokmi počas migračnej krízy. Teraz, keď Európu trápi pandémia, štáty opäť prebrali iniciatívu a začali hranice zatvárať. Slovensko medzičasom zakázalo dovolenky v zahraničí, aby predišlo šíreniu nových variantov koronavírusu. Postupne by sa to mohlo zmeniť aj vďaka digitálnemu zelenému osvedčeniu, ktoré má v lete umožniť cestovanie v EÚ.

Read more

Neistá budúcnosť Nord Stream 2

Po uvalení amerických sankcií na plynovod Nord Stream 2 (#NS2) sa jeho výstavba v roku 2019 pozastavila. Ide o sporný projekt, ktorý proti sebe stavia záujmy rôznych členských štátov EÚ. Okrem toho, tak zvyšuje energetickú závislosť na jednom dodávateľovi, v tomto prípade Ruskej federácii. Samotná […]

Read more

Čo sledovať v EÚ v roku 2021

Pred rokom celý svet zasiahla pandémia, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje domácu i európsku politiku do dnes. Východisko zo situácie je už na dosah ruky, no ani proces očkovania sa nezaobišiel bez zakopnutí. Čo čaká Európu v tomto roku? Diskutovali sme s analytikom SFPA Jurajom Hajkom.

Read more

Politológ Baboš: Dohoda na novom volebnom systéme v ČR nebude jednoduchá

Ústavný súd Českej republiky rozhodol, že český volebný systém sa musí zmeniť, pretože diskriminuje menšie politické strany. Skupina senátorov sa na súd obrátila pred troma rokmi, rozhodnutie však prišlo len deväť mesiacov pred parlamentnými voľbami. Politické strany sa teraz musia dohodnúť na novom volebnom systéme, ktorý bude v súlade s verdiktom ústavného súdu. Aké sú možné riešenia a čaká zmenu aj slovenský volebný systém? Pýtali sme sa politológa Pavla Baboša.

Read more

Jadrová dohoda s Iránom možno ožije

Nástup novej administratívy v USA, Irán obohacujúci urán nad stanovené limity, tlak blízkovýchodných aktérov, či júnové prezidentské voľby v Iráne. To sú faktory, ktoré ovplyvnia vyjednávania o budúcnosti iránskej jadrovej dohody. Aktéri, ktorí zasadnú za rokovací stôl budú musieť skombinovať svoje vyjednávacie zručnosti s dynamicky sa meniacim prostredím na zahraničnopolitickej a domácej politickej scéne v Iráne.

Read more

Blíži sa koniec Vladimira Putina?

Alexej Navaľnyj dnes vedie ruskú opozíciu do boja s korupciou, nespravodlivosťou a politickým režimom Vladimíra Putina. Po desiatkach rokov má opozícia skutočného lídra, ktorý sa nebojí postaviť sa režimu a nezastrašil ho ani neúspešný pokus o otravu novičokom. Po včerajšku však definitívne ostáva vo väzení a zmena sa opäť vzdialila.

Read more

Obrana a bezpečnosť Únie po brexite

Spojené kráľovstvo zostáva po brexite súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO), teda angažovaným bezpečnostným aktérom na európskom kontinente, ako aj v transatlantickom priestore. Odchod Britov z Únie bude na poli európskej obrannej spolupráce jednoznačne najciteľnejší v oblasti medzinárodného krízového manažmentu. Členské štáty Únie budú preto musieť zvýšiť podiel svojich príspevkov do misií a operácií Únie.

Read more

Správnym kúrením k čistejšiemu vzduchu

Ilustračná fotka. Zdroj: unsplash.com. Počas zimnej sezóny sa už tradične, ako každý rok, zhoršuje smogová situácia vo viacerých oblastiach Slovenska. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) začiatkom decembra vydal upozornenie na smogovú situáciu v Jelšave a okolí spôsobenú zvýšeným objemom prachových častíc PM10. Zvýšená hladina častíc PM10 […]

Read more

Konferencia o budúcnosti Európy môže byť pre Slovensko príležitosťou

Možno už v decembri sa dočkáme spustenia Konferencie o budúcnosti Európy. Pre pandémiu a spory o vedenie i podobu konferencie sa začiatok posunul o niekoľko mesiacov. Viacerí slovenskí predstavitelia ju považujú za dobrú možnosť, ako nadviazať s občanmi hlbší dialóg o Európskej únii. Poukazujú však na medzery vo vzdelávaní a potrebu interaktívnej diskusie.

Read more

CEEC 2020 a Plán obnovy

Analytička SFPA Veronika Oravcová zhrnula závery tohtoročnej Stredoeurópskej energetickej konferencie, na ktorej vláda exkluzívne priblížila obsah slovenského Plánu obnovy. Slovensko čakajú energetické reformy, znižovanie emisií a investície do infraštruktúry. Vláda tiež plánuje intenzívnejšie pracovať na odstraňovaní environmentálnych záťaží. Viac sa o konferencii CEEC 2020 dozviete tu.

Read more

Zabudnutý konflikt v Náhornom Karabachu sa rozhorel do plnohodnotnej vojny

Koncom septembra 2020 sa s nebývalou silou opätovne rozhorel konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Išlo o najhoršiu eskaláciu napätia od podpísania prímeria medzi obomi krajinami v roku 1994, ktoré ukončilo hlavné bojové aktivity znepriatelených strán trvajúce prakticky od roku 1988. Prímerie malo slúžiť na to, aby sa obe strany dohodli na mierovej zmluve, ktorá by vyriešila konflikt o Náhorný Karabach. Dvadsaťšesť rokov neskôr sú Arménsko a Azerbajdžan opäť v otvorenom vojnovom konflikte a mierová zmluva je v nedohľadne.

Read more

Eduard Kukan: Politika USA v kosovskej otázke je škodlivá pre celý región

Americká politika v kosovskej otázke je škodlivá pre vzťahy medzi Kosovom a Srbskom, pre budúce vzťahy medzi Kosovom a EÚ, a vôbec pre celý región, povedal v rozhovore diplomat a bývalý europoslanec Eduard Kukan. Je presvedčený, že za aktivitou USA v kosovskej otázke je snaha Donalda Trumpa získať si silné argumenty do predvolebnej kampane, ale narýchlo ukutá ekonomická dohoda nemusí byť ani prelomová, ani trvácna.

Read more

Konflikt USA s Mezinárodním trestním soudem poškozuje americkou pověst

USA uvalily sankce na hlavní žalobkyni Mezinárodního trestního soudu (Intetnational Criminal Court – ICC) Fatou Bensoudaovou a několik dalších představitelů soudu, jelikož zahájili vyšetřování údajných válečných zločinů spáchaných americkými silami v Afghánistánu. Americký krok se setkal se silnou mezinárodní kritikou, nicméně Trumpova administrativa na svém konfrontačním postupu setrvává.

Read more

Neoosmanská politika Turecka: Prekryť domáce problémy zahraničnými témami

Kým turecká administratíva ostáva aspoň sčasti zmierlivá a rétorika v napätej situácii v Stredomorí naznačuje otvorenosť dialógu s Aténami, Bruselom aj Washingtonom, z Bieleho paláca – nového sídla tureckého prezidenta – počuť omnoho ostrejšie slová, kombinované s vyhrážkami a hrozbami. Hoci sú adresované zahraničiu, primárne publikum je domáce. Erdoğanova stratégia je totiž už roky rovnaká: keď je problém doma, pozornosť treba odvrátiť za hranice.

Read more

Poľsko: prehraté voľby ako príležitosť pre opozíciu

Nedeľňajšie prezidentské voľby v Poľsku potvrdili mandát úradujúceho prezidenta Andrzeja Dudu. Vzišiel z tábora strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorú vedie Jarosław Kaczyński. Počas uplynulého volebného obdobia preukázal, že je lojálnym spolupracovníkom vlády i predsedu strany. Špekulácie, že by sa Andrzej Duda mohol vydať cestou autonómneho pôsobenia, ktoré by […]

Read more

Macronovi ubúda času, ale pribúda starostí

Tohtoročný francúzsky sviatok dobytia Bastily bol zlomový. Pre pandémiu prvý raz od roku 1979 chýbala tradičná vojenská prehliadka na Champs-Elysées. Prezidentovi Emmanuelovi Macronovi zas chýba čas. Do ďalších prezidentských volieb mu zostáva menej ako 600 dní, ale veľa práce a starostí ekonomického rázu.

Read more

Trianonský rok a jeho dosah na slovensko-maďarské vzťahy

Analýza historických udalostí, mierových zmlúv i iných historických dokumentov by mala byť doménou historikov. Vždy keď sa do histórie zakomponuje politikum, hrozí rozbúrenie vášní a konfrontácie. Okrúhle výročia sú priam ideálnou príležitosťou na uchopenie histórie politikmi, často v nekonštruktívnom a nekonsenzuálnom duchu. Keďže Trianonská mierová zmluva a jej dôsledky sú […]

Read more

Rozširovanie EÚ a „pohárová“ dilema

Štáty západného Balkánu predstavujú najnádejnejších kandidátov na členstvo v EÚ. Solúnsky summit Únie ponúkol európsku budúcnosť pre celý región už v roku 2003. Aj keď dialóg EÚ s konkrétnymi krajinami pokračoval, hoci s rôznou úspešnosťou, ďalší summit venovaný západnému Balkánu bol usporiadaný až po dlhých pätnástich rokoch v Sofii, počas […]

Read more

Břetislav Tureček: USA v Sýrii strácajú vplyv, Rusi si ho upevnili

Situácia v Sýrii je aj po porážke Islamského štátu a zabití jeho vodcu naďalej kritická. Americké vojská smerujú k sýrskym ropným poliam, Baššár al-Asad zostáva naďalej pri moci a opozícia je naďalej stále nejednotná. Situáciu v krajine pre náš portál zhodnotil Břetislav Tureček, vysokoškolský učiteľ na Metropolitnej univerzite v Prahe, bývalý novinár a korešpondent Českého rozhlasu na Blízkom východe.

Read more

Poľsko po voľbách

Ako parlamentné voľby zmenili poľskú politiku? Čo sú najväčšie zmeny? Obháji budúci rok prezident Andrzej Duda svoje prezidentské kreslo? Odpovedá TOMÁŠ STRÁŽAY, riaditeľ SFPA. Poľsko zostáva špecifikom, nielen v rámci Európy a Európskej únie, ale aj v širšom priestore, že najmocnejším mužom v krajine zostáva […]

Read more

Politológ Baboš: Témy zahraničnej ani európskej politiky voľby nerozhodnú

Zahraničná politika, vrátane ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach globálneho „západu“, sa stáva horúcou témou politických debát. Účasť v tohtoročných eurovoľbách vzrástla. Je to signál, že tieto témy naberajú na dôležitosti a budú hrať rolu aj v kampani pred budúcoročnými slovenskými parlamentnými voľbami? Pýtali sme sa Pavla Baboša, výskumníka z Katedry politológie […]

Read more

Sklamané nádeje, nepredvídateľné následky

Trojica štátov na čele s Francúzskom napriek odporúčaniam Európskej komisie zablokovala otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Francúzsko tvrdošijne trvalo na svojom, čím za celú Európsku úniu odoslalo na Balkán silný negatívny signál. Takéto rozhodnutie zostalo prijaté napriek tomu, že samotné otvorenie rokovaní je vzhľadom […]

Read more

„Dobrá zmena“ bez zmeny

Poľsko delia od parlamentných volieb, ktoré sa konajú v nedeľu 13. októbra, tri týždne. Môže sa za tento krátky čas udiať niečo, čo by spôsobilo zásadné preskupenie voličských preferencií? Analytici sa zhodujú, že pokiaľ nepríde k nejakej obrovskej „katastrofe“, napríklad v podobe odhalenia korupčného škandálu nebývalých rozmerov (čo je však nepravdepodobné), víťaz poľských volieb je známy.

Read more

Komisia plná noviniek

Prvýkrát Európsku komisiu (EK) povedie žena, Nemka Ursula von der Leyenová. Z ôsmich podpredsedov dostali až traja titul výkonní. Majú rozšírené právomoci a priradené generálne riaditeľstvá. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič získal iné portfólio, ako sa očakávalo. Zostal však jedným z podpredsedov. Maďarsko prekvapivo získalo portfólio rozširovania.

Read more

Názory na jadrovú energetiku sa v rámci EÚ rozchádzajú

V dobe, keď sa štáty usilujú o zníženie emisií a do popredia sa dostávajú obnoviteľné zdroje energie (OZE), je v Európskej únii aktuálna otázka, akú úlohu má v budúcnosti zohrávať jadrová energia. Vo všeobecnosti môžeme v Európe pozorovať klesajúci trend výroby elektrickej energie z jadra. V súčasnosti sa výstavba jadrových reaktorov presúva z USA […]

Read more

Predvolanie premiéra do Haagu priblížilo v Kosove predčasné voľby

Už tretíkrát vypovedal kosovský premiér Ramush Haradinaj, jeden z veliteľov niekdajšej Kosovskej oslobodeneckej armády (UÇK), pred súdnym tribunálom. Opäť v súvislosti s podozreniami z vojnových zločinov z čias konfliktu v Kosove na prelome tisícročí. S rovnakým výsledkom – bez dokázania viny. 20 rokov od vojny bol napriek vážnym podozreniam za vojnové zločiny odsúdený len jeden kosovský Albánec. Tretie predvolanie Ramusha Haradinaja do Haagu však priblížilo predčasné voľby, o ktorých sa v Kosove hovorí už mesiace.

Read more

Prelomová návšteva Emmanuela Macrona v Srbsku

Francúzsky prezident venuje patovej situácii v srbsko-kosovskom spore osobitnú pozornosť. Niet sa čo čudovať, keď sa nakoniec summit štvorice partnerov (Srbsko, Kosovo, Nemecko a Francúzsko) naplánovaný na 1. júla nekonal. Sám kosovský prezident Hashim Thaçi vyhlásil, že za zrušenie summitu môžu kosovské úrady. Na oficiálnu návštevu do […]

Read more

O démonizácii Vyšehradu

Po zverejnení nominácií na najvyššie posty v európskych inštitúciách sa zraky viacerých slovenských analytikov, novinárov i politikov sústredili na V4. Práve Vyšehradská štvorka bola označená za blok, ktorý spolu s Talianskom zahatal kandidátovi socialistov Fransovi Timmermansovi cestu k postu šéfa Európskej komisie. Dôsledkom toho má byť absencia zástupcu V4 na akomkoľvek vedúcom poste v EÚ. Sú však tieto tvrdenia podložené reálnymi faktami?

Read more

Josep Borrell – riešenie pre kosovsko-srbský pat?

Na post šéfa európskej diplomacie zrejme onedlho nastúpi španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell. Vystrieda tak Federicu Mogheriniovú, ktorá zo svojej pozície päť rokov viedla oficiálne rokovania medzi predstaviteľmi Kosova a Srbska. Borrellovo Španielsko je jedným z piatich členských štátov EÚ, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosova. Zmení sa v dôsledku tejto personálnej zmeny vzťah týchto dvoch aktérov, alebo bude pokračovať patová situácia?

Read more

Lídri členských štátov nehlasovali podľa výsledku eurovolieb

Napínavý summit, najdlhší v histórii, napokon priniesol zhodu o obsadení najvyšších postov v európskych inštitúciách. Štáty strednej a východnej Európy nezískali ani jeden post. Lídri nevybrali žiadneho zo špičkových kandidátov, ktorí vzišli z volieb do Európskeho parlamentu. Európsku komisiu prvý raz povedie žena a po polstoročnej pauze získalo post Nemecko.

Read more

Silný európsky týždeň

Tento týždeň je európskymi témami doslova nabitý. Summit Európskej rady by mal oficiálne otvoriť diskusiu o kandidátoch na najvyššie európske funkcie. Španielsko sa snaží vydobyť si väčšie slovo pri rokovaniach. Severné Macedónsko a Albánsko si na otvorenie prístupových rokovaní musia počkať.

Read more

Ingrid Brocková: Spolupráca s OECD je intenzívna a naše predsedníctvo bolo výrazom tohto vzájomne prospešného dialógu

Slovenská republika predsedala OECD po prvýkrát od jej vstupu do tejto organizácie v roku 2000. Jej úlohou bolo navrhnúť agendu a organizovať prípravu zasadnutia Rady OECD na ministerskej úrovni (MCM). O tom ako sa Slovensku na tomto poste darilo sme sa rozprávali s Ingrid Brockovou, veľvyslankyňou a stálou predstaviteľkou Slovenskej republiky pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži vo Francúzsku.

Read more

Slovensko si štvrtýkrát volí europoslancov

Slovensko a napokon aj ďalších 27 členských štátov vrátane Veľkej Británie čakajú tento víkend eurovoľby. Kto najviac oslovil slovenských voličov a prejaví sa to na účasti? Tesne pred voľbami nastalo v susednom Rakúsku politické zemetrasenie. Oslabenie ďalšieho článku Európskej ľudovej strany môže mať ďalekosiahle následky.

Read more