Video: Slovenské predsedníctvo vo V4

Slovensko sa začiatkom júla ujalo predsedníckej stoličky vo vyšehradskej skupine. Na čo Slovensko potrebuje #V4 a prečo je pre nás dôležité byť predsedníckou krajinou? Odpovedá Tomáš Strážay, analytik Slovak Foreign Poli...

Trump je velká šance pro Evropu. Jak dospět

Spojenectví USA a zemí Evropské unie, respektive Evropy vůbec, čelí největší zkoušce od druhé světové války. Není to dáno jen nástupem Donalda Trumpa, který je už dnes nejproblematičtějším prezidentem poválečné historie,...

Turecko hľadá prezidenta: Len jeden kapitán môže veliť lodi. Ale pozor na scenár Titanicu

Viac ako rok a pol pred plánovanými parlamentnými a prezidentskými voľbami schválil turecký parlament posunutie termínu už na 24. júna. Ak veľkú loď nevedie jeden kapitán, potopí sa – bol argument kampane za zmenu parlam...

Miroslav Poche: V Evropské unii musíme přestat jen něčemu zabraňovat, ale mít vliv na její vývoj

Miroslav Poche byl ČSSD navržen za tuto stranu do tvořící se vlády Andreje Babiše a jeho ANO jako ministr zahraničí. Jako velkou možnost spolupráce se Slovenskem vidí přípravu Česka na euro a také společné projekty v rám...

Barbora Marônková: O vzťahu NATO-Rusko sa na Slovensku hovorí málo

Barbora Marônková pôsobí už niekoľko rokov v NATO. Dnes je riaditeľkou Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeve. O postoji Ukrajincov k NATO, o kampani #WeAreNATO, ale aj o postavení Slovenska v rámci Aliancie ...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#718 (24) {
  ["ID"]=>
  int(2592)
  ["post_author"]=>
  string(1) "1"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2018-06-01 14:51:29"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2018-06-01 12:51:29"
  ["post_content"]=>
  string(11816) "Čo robí riaditeľka NIDC? V čom spočíva vaša práca?

Pracovná náplň je široká – od práce s médiami a poskytovania rozhovorov cez klasické projekty verejnej diplomacie ako vystúpenia na verejných podujatiach či produkcia televíznych a digitálnych programov. 

Naším súčasným mandátom je komunikácia o potrebe reforiem bezpečnostného a obranného sektora na Ukrajine, objasnenie integračných procesov do NATO a aj šírenie informácií o tom, ako Aliancia podporuje Ukrajinu po udalostiach z roku 2014. Naším novým zameraním sa stala aj podpora ukrajinských vládnych inštitúcií pri tvorbe funkčného systému strategickej komunikácie.

Informačné a dokumentačné centrum NATO pôsobí na Ukrajine už dvadsaťjeden rokov. Bola to prvá kancelária NATO na území partnerskej krajiny NATO. Naša pôvodná úloha spočívala v rozširovaní informácií o Severoatlantickej aliancii v krajine, kde prevládalo veľa stereotypov o NATO z čias studenej vojny. Zároveň bola naša kancelária nápomocná pri konsolidácii ukrajinskej občianskej spoločnosti, médií a vzdelávacích inštitúcií.

Aký je súčasný postoj Ukrajincov voči NATO?

Verejná podpora NATO na Ukrajine prešla za posledné desaťročie výraznými zmenami,  predovšetkým po udalostiach zo zimy 2014 – vrátane Majdanu, nelegálnej anexie Krymu Ruskou federáciou a konfliktu na východe Ukrajiny. Počas posledných štyroch rokov zaznamenala ukrajinská spoločnosť veľa zmien – či už ako vnímanie samých seba ako ukrajinský národ, vnútorné nastavenie zrkadiel vlastnej spoločnosti, ako aj pohľad na svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Výsledky verejnej mienky potvrdzujú toto tvrdenie nasledovne – kým v roku 2009 podporovalo vstup Ukrajiny do NATO len 17 % občanov, v apríli 2018 to bolo až 42 %.

V minulosti sme zaznamenali aj diametrálne odlišné postoje voči NATO v geografickej závislosti – kým západná Ukrajina bola vždy výrazne  proeurópska a proatlantická, východ a juh sa orientovali skôr na Rusko. Ale aj tu zaznamenávame určité zmeny. Napríklad našu kanceláriu často kontaktujú regionálne úrady a mimovládny sektor s prosbou o informácie a verejné vystúpenia v regiónoch, ktoré predtým o nás nemali záujem, alebo dokonca boli ostro proti akýmkoľvek informačným aktivitám, ako napríklad Mariupol, Severodoneck či Odesa.

Prečo prišla tá náhla zmena postojov?

Táto nová situácia súvisí predovšetkým s novým vnímaním ruskej hrozby ako susedného štátu, ktorého snahou je narušenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Preto je výsledkom zmena postojov voči  NATO a Spojeným štátom americkým ako garantom bezpečnosti.

Ako vnímajú NATO mladí ľudia?

V roku 2017 uverejnila ukrajinská mimovládna organizácia New Europe Center v spolupráci s Fridriech Ebert Stifftung a GfK zaujímavý prieskum o postojoch mladých Ukrajincov voči vnútornej a zahraničnej politike, životnému štýlu a ich potrebám.

Z prieskumu vyplýva, že tri štvrtiny opýtaných sa vôbec nezaujímajú o politiku, a ešte menej ich dôveruje svojim vládnym predstaviteľom. Za najväčšiu starosť označili korupciu a nedostatok ekonomických príležitostí v krajine.

V otázkach podpory európskej a euroatlantickej integrácie sa 60 % vyslovilo za vstup do EÚ, ale len 30 % za vstup do NATO. Dôvera mladých Ukrajincov v obe inštitúcie je však pomerne slabá, lebo sa len tretina vyjadrila o dôvere pozitívne.

Existuje teda generačný rozdiel v podpore NATO?

Generačný rozdiel tu naozaj existuje, a nielen vo vnímaní NATO, ale celkovej orientácii krajiny smerom na západ a západné štruktúry – či už v ekonomike, v zahraničnej politike alebo vôbec kultúrne vnímanie. Staršie generácie sú v mnohom ešte pokolením Sovietskeho zväzu a postsovietskeho obdobia,  ktoré sa vyznačuje značnou nedôverou k západu, ale aj neistotou v ich vlastnú budúcnosť a budúcnosť ich štátu.

Nové pokolenie je oveľa sebavedomejšie a v mnohom podobné mladým ľuďom zo strednej Európy.

Kto sú vaši najčastejší partneri?

Keďže je naša úloha viacrozmerná, pochádzajú naši partneri z takmer všetkých oblastí ukrajinského verejného života. V rámci podpory tvorby systému strategickej komunikácie spolupracujeme s komunikačnými kanceláriami takmer všetkých ukrajinských inštitúcií. Často spolupracujeme s ministerstvom obrany, ministerstvom informačnej politiky či ministerstvom vnútra.

V rámci informačnej kampane o NATO je to napríklad kancelária vicepremiérky pre európske a severoatlantické záležitosti, poslanci, novinári, mimovládne organizácie či akademická pôda. V rámci našej práce navštevujeme aj regióny, kde naše projekty priaznivo víta miestna občianska spoločnosť a miestna samospráva.

Naša práca má aj kreatívne pozadie, kde sme naviazali spoluprácu s miestnou umeleckou komunitou či profesionálmi v digitálnej a multimediálnej produkcii.

Vnímajú vás Ukrajinci pri stretnutiach len ako riaditeľku NIDC, alebo vnímajú aj to, že ste Slovenka?

Myslím si, že v prvom rade ma vnímajú ako predstaviteľku NATO. V  štruktúrach NATO pôsobím už od roku 2006 a spolupracovala som s mnohými krajinami. Človek sa akosi prirodzene naučí, že reprezentuje všetkých členov Aliancie a jeho vlastná národnosť nie je prvoradá.

Avšak či už na Ukrajine alebo pri mojom predošlom pôsobení na Balkáne slovenskú národnosť vždy vnímajú veľmi pozitívne. Vo všetkých okolitých partnerských krajinách je Slovensko považované za pozitívny príklad krajiny, ktorá napriek rôznym ťažkostiam počas svojich prvých rokov samostatnej existencie dokázala tieto prekážky prekonať, mať dobré susedské vzťahy, dosahovať dobré ekonomické výsledky a stať sa členom NATO a EÚ. Čiže keď treba, slovenskú kartu vždy rada vytiahnem!

Prezident Porošenko sa nedávno vyjadril, že ďalším krokom pre Ukrajinu bude Akčný plán členstva (MAP). Je Ukrajina na MAP pripravená?

Ukrajina potvrdila opakovaný záujem o členstvo v NATO v roku 2017 prijatím novej legislatívy o cieľoch ukrajinskej zahraničnej politiky. Prípravným procesom potrebným na vstup do Aliancie je tzv. Akčný plán členstva, na ktorého udelenie treba konsenzus všetkých členských štátov.

Momentálne je pre Alianciu prioritou podpora Ukrajiny politickou a praktickou formou pri reformách bezpečnostného a obranného sektora. Na Varšavskom samite v júli 2016 bol prijatý komplexný balík pomoci Ukrajine, ktorý je základným predmetom našej spolupráce, vrátane trustových fondov a iných pomocných programov. Ukrajina sa aj vo svojom strategickom vojenskom bulletine zaviazala dosiahnuť do roku 2020 vytýčené reformy. Tieto reformy sú  momentálne našou prioritou.

Ako vnímate úlohu Komisia NATO – Ukrajina?

Komisia NATO – Ukrajina bola vytvorená už v roku 1997 na bližšiu spoluprácu s Ukrajinou. Toto fórum zastáva dôležitú úlohu vo vzťahu s Alianciou. V nej sa diskutuje o rôznych témach, ktoré Ukrajina a spojenci považujú za dôležité v rámci spoločných záujmov.

V čom sú si debaty na Ukrajine podobné s tými na Slovensku pred vstupom do NATO?

Viaceré témy týkajúce sa NATO a prípadného členstva v tejto organizácii sú v mnohých krajinách podobné ako napríklad fungovanie členstva alebo čisto vojenský charakter organizácie. Často sa stretávame aj s otázkami rozhodovacieho procesu Aliancie, pretože panuje mylný názor, že USA určujú jej politiku a ostatní členovia nemajú rozhodovacie právomoci.

Zároveň má každá krajina vlastné špecifické otázky, ktoré súvisia s históriou, geografickou polohou či spoločenským názorom. Na Ukrajine sú to hlavne staré mýty a stereotypy o NATO, ktoré boli dlhé roky súčasťou sovietskej propagandy počas studenej vojny a do určitej miery pretrvávali aj posledných dvadsať rokov.

Z týchto dôvodov je potrebné poznať charakteristiky každej krajiny a pracovať s miestnymi pomermi v rámci verejnej diplomacie.

Niekoľko rokov ste pôsobili v divízii verejnej diplomacie. Čím si vysvetľujete ambivalentnosť značnej časti Slovenska voči členstvu v NATO?

Bohužiaľ, ambivalentnosť voči NATO nie je len slovenským fenoménom. Nízky záujem o politické otázky, a predovšetkým otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky zaznamenávame v mnohých členských krajinách. V časoch predvstupových príprav do NATO sa viedla aktívna komunikačná kampaň o výhodách vstupu do NATO a čo to pre Slovensko znamená, ale po vstupe sa tieto témy takmer vytratili. Do istej miery je to normálny vývoj – občania sa zaujímajú o bežnejšie témy každodenného života. Avšak podľa najnovších výsledkov výskumu GLOBSEC Trends 2018 o trendoch v strednej Európe vidíme pozitívny trend v postojoch voči členstvu Slovenska v EÚ a NATO predovšetkým u mládeže – až 68 podporuje členstvo v EÚ a polovica Slovákov členstvo v NATO s vysokým nárastom u mladých ľudí, až o 21 oproti predchádzajúcemu roku.

Považujete kampaň #WeAreNATO za úspešnú? 

Posledný rok som strávila na Ukrajine, takže nesledujem podrobne túto konkrétnu komunikačnú aktivitu, ktorej cieľovou skupinou sú členské štáty NATO vrátane Slovenska. Osobne si myslím, že je to dôležitý a potrebný program, lebo sa veľmi rýchlo zabúda na to, prečo sme do Aliancie vstúpili a akú úlohu v nej zohrávame. Program je nastavený tak, aby si občania uvedomili, že keď ste raz členom NATO, ste jeho súčasťou a ako krajina sa podieľate na rozhodovacích procesoch, a s tým prichádza aj zodpovednosť a úlohy.

Ktoré témy súvisiace s NATO by sa mali na Slovensku lepšie komunikovať?

Jedna z tém, ktoré ma na Slovensku prekvapujú, sú domnienky, že je to o nás bez nás. Práve preto je táto kampaň dôležitá a vyplýva to už z jej názvu – my sme NATO, a tým zohrávame svoju úlohu v tejto Aliancii. Taktiež mám pocit, že na Slovensku sa veľmi málo hovorí o vzťahoch NATO a Ruska a akú úlohu na tomto vývoji zohrali udalosti na Ukrajine od roku 2014. Trochu ma mrzí, ako málo vieme o Ukrajine, našom najväčšom susedovi, a ako málo sa o túto krajinu zaujímame.

Kto by mal byť hlavným poslom týchto tém?

Komunikačné kanály by mali byť rôzne – ako u člena medzinárodnej organizácie slovenskí vládni predstavitelia nesú zodpovednosť za oficiálnu komunikáciu aliančných priorít a politiky a prezentáciu národných postojov. Zároveň je dôležité, aby komunikátormi boli aj osobnosti, ktorým ľudia dôverujú a majú k nim sympatie. Napríklad v krajinách, kde je silná dôvera a podpora ozbrojených síl, sú to práve vojaci, ktorí vedia rozpovedať svoj vlastný príbeh a skúsenosti z pôsobenia v NATO rečou, akej občania rozumejú. Novinári a médiá naďalej zohrávajú dôležitú úlohu v informovaní spoločnosti, takže každá komunikačná stratégia si vyžaduje svoj vlastný prístup, ktorý je pre danú krajinu alebo tému najvhodnejší."
  ["post_title"]=>
  string(71) "Barbora Marônková: O vzťahu NATO-Rusko sa na Slovensku hovorí málo"
  ["post_excerpt"]=>
  string(268) "Barbora Marônková pôsobí už niekoľko rokov v NATO. Dnes je riaditeľkou Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeve. O postoji Ukrajincov k NATO, o kampani #WeAreNATO, ale aj o postavení Slovenska v rámci Aliancie sa s ňou zhováral Dušan Fischer."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(65) "barbora-maronkova-o-vztahu-nato-rusko-sa-na-slovensku-hovori-malo"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2018-06-01 15:02:21"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2018-06-01 13:02:21"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(37) "https://zahranicnapolitika.sk/?p=2592"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Barbora Marônková: O vzťahu NATO-Rusko sa na Slovensku hovorí málo

Barbora Marônková pôsobí už niekoľko rokov v NATO. Dnes je riaditeľkou Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeve. O postoji Ukrajincov k NATO, o kampani #WeAreNATO, ale aj o postavení Slovenska v rá...

object(WP_Post)#717 (24) {
  ["ID"]=>
  int(2606)
  ["post_author"]=>
  string(2) "54"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2018-06-14 13:48:24"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2018-06-14 11:48:24"
  ["post_content"]=>
  string(8449) "Prečo predčasne?

Hoci oficiálnym dôvodom skorých prezidentských a parlamentných volieb bolo urýchlenie prechodu na systém prezidentskej republiky, ktorý si tesnou väčšinou v referende Turci odhlasovali minulý rok, skutočných dôvodov môže byť niekoľko. Nehovoriac o krátkom čase, ktorý vláda vyhradila na kampaň, čím čiastočne obmedzila rozvoj menších strán; pri hľadaní dôvodov netreba zabúdať na súčasné nálady obyvateľstva. Aj počas volieb bude v Turecku v platnosti výnimočný stav, ktorý platí v krajine takmer dva roky. Pôsobenie väčšiny najvýznamnejších médií v rukách podporovateľov vlády rovnako zohrá úlohu.

Vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) sa mohla chcieť zviesť aj na nacionalistickej vlne podporovateľov operácií, ktoré turecká armáda podnikla v Sýrii. Tie boli – a stále sú – v krajine považované za úspech.

Špekuluje sa aj o tom, že prezident zobral do úvahy zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v krajine, ktorej ekonómovia už dnes predpokladajú neodvratnú krízu. Ako sa ukázalo, vláda ani centrálna banka neboli schopné zastaviť pád tureckej líry, ktorá voči doláru len počas mája oslabila o viac ako 16 percent. Kým na začiatku funkčného obdobia prezidenta Erdoğana v roku 2014 sa turecká mena pohybovala na úrovni 2,3 líry za jeden dolár, dnes už prekračuje 4,5 líry. Rekordný prepad meny je kombináciou niekoľkých faktorov, vrátane vysokého deficitu bežného účtu, narastajúcej inflácie, pádu dôvery zahraničných investorov, či dokonca zvyšujúcimi sa cenami ropy, ktorú Turecko iba dováža. Reformy centrálnej banky, ako zjednodušenie operačného rámca menovej politiky, však nielenže prichádzajú neskoro, ale evokujú viac kozmetické predvolebné postupy ako konštruktívne zásahy.

Ak okrem silných slov na tureckého voliča niečo zaberá, je to práve stav a perspektíva vlastného finančného zabezpečenia. Turci s menou, ktorá zo dňa na deň padá – pravdepodobne ešte rýchlejšie, ako predpokladali Erdoğanovi poradcovia –, môžu byť ovplyvnení natoľko, že súčasného prezidenta nemusia opäť podporiť.

Sám Erdoğan sa k ekonomickej situácii vyjadruje skôr stroho, pričom nabáda svojich nasledovníkov, aby si vlastné eurá a doláre čo možno najrýchlejšie zamenili za líry, a pomohli tak tureckej ekonomike. Ale koncom mája podobne ako jeho súčasný podporovateľ, líder opozičnej nacionalistickej strany MHP Devlet Bahçeli, prišiel s konšpiračnou rétorikou. Obaja lídri na viacerých predvolebných mítingoch tvrdili, že pád líry zapríčiňujú „zahraničné mocnosti“, ktoré sa Erdoğana snažia odstaviť od moci. „Takouto manipuláciou nás nemôžu zasiahnuť,“ volal prezident na mítingu v Isparte.

Kandidáti – protivníci

Úloha Devleta Bahçeliho je v súvislosti s voľbami pomerne významná. Hoci jeho strana predstavuje opozíciu, práve tento 70-ročný politik prišiel s návrhom predčasných volieb. Podporu vzápätí vyjadril súčasnej hlave štátu. Vládna AKP aj prezident návrh s radosťou prijali.

Bahçeli chce opäť dostať do parlamentu svojich konzervatívnych nacionalistov, z ktorých sa len prednedávnom odštiepila časť vedenia a založila Dobrú stranu (İyi Parti). Jej líderkou je Meral Akşenerová, ktorá bola prvou známou a silnou vyzývateľkou súčasného prezidenta. Sama volá po zrušení prezidentského systému, návrate slobody pre tlač či rokovaniach o vstupe do Európskej únie. Bývalá ministerka vnútra však pravdepodobne nebude schopná osloviť početnú kurdskú komunitu, lebo práve v čase, keď rezort viedla, zažívala menšina v Turecku nevídané represie. Kurdi to Akşenerovej neodpustili.

Hoci sa spočiatku zdalo, že by práve „železná lady“, ako líderku Dobrej strany Turci nazvali, mohla byť najväčšou prekážkou v jednoznačnom Erdoğanovom víťazstve, dnes je v prieskumoch až tretia. Predbehol ju reprezentant druhej najväčšej politickej strany v tureckom parlamente, sekulárnej CHP. Muharrem İnce je síce v strane dvojkou, no reprezentuje mladé a progresívne krídlo opozície. Turkom po zvolení sľubuje slobodný, vedecký a sekulárny vzdelávací systém, navýšenie minimálnej mzdy či návrat k presadzovaniu kemalistických hodnôt. Popularitu si zaisťuje podobnou plamennou rétorikou, na akú sme zvyknutí u Recepa Tayyipa Erdoğana. V İnceho prípade je však cieľom najväčšej kritiky prezident.

V prvom kole prezidentských volieb určite podchytí výraznú voličskú základňu aj Selahattin Demirtaş. Lídra kurdskej strany HDP už od novembra 2016 väznia za protištátnu propagandu. Prokuratúra pre neho žiada 142-ročný trest. Mladý „turecký Obama“ zaujal mladšie generácie tureckých sekulárnych voličov nielen ako kandidát na prezidenta v roku 2014, keď skončil tretí, ale aj ako líder strany, ktorému sa podarilo dostať Kurdov do parlamentu vo významnom zastúpení. V tohoročných voľbách bude – hoci z väzenia – stáť na čele koalície piatich kurdských strán.

Podľa prieskumov, ktorých ešte nebolo veľa, zatiaľ jednoznačne vedie Erdoğan s približne 45 percentami. Druhý İnce sa pohybuje v prieskumoch okolo 24 percent. Akşenerová dosahuje viac ako 16 percent. Pri parlamentných stranách, ktoré kandidáti reprezentujú, je to podobné.

Prekvapením by mohlo byť, ak sa do parlamentu nedostanú Bahçeliho nacionalisti a hlasy preberie Akşenerovej İyi Parti. Otázna môže byť aj parlamentná účasť kurdskej HDP.

Obavy z podvodov

Mnohí analytici a pozorovatelia už teraz hovoria o tom, že vládna strana urobí všetko preto, aby víťazstvo svojho kandidáta zaručila. Ak súčasný prezident neobháji jasné víťazstvo už v prvom kole, jeho podporovateľom to uberie presvedčenie. Navyše, v druhom kole hrozí, že sa proti jeho osobe chtiac-nechtiac budú musieť združiť všetky opozičné strany a hnutia.

Preto sa skloňujú možnosti podvodov a manipulácie s hlasmi a volebnými lístkami. Nebolo by to po prvýkrát. Odkedy Turci zrušili systém „atramentovania“ prstov, ktorý stále platí napríklad v Iraku či Iráne, otáznikov pribúda. Len pri minuloročnom referende o zmene ústavy, ktoré iba tesnou väčšinou odobrilo prezidentský systém, nad jeho priebehom zdvíhala obočie Európska únia, OBSE aj Rada Európy.

V deň referenda Ústredná volebná komisia napríklad zrušila pravidlo, na základe ktorého mal mať každý volebný lístok oficiálnu pečiatku. Opozícia tvrdí, že komisia vtedy zarátala k výsledkom aj viac ako 1,5 milióna neopečiatkovaných lístkov. Pritom pri takmer 50-miliónovej účasti bol rozdiel vo výsledku referenda necelých 1,4 milióna hlasov.

Dnes na podobné scenáre upozorňujú medzinárodné organizácie aj opozícia. OBSE už avizovala, že na pozorovanie vyšle 378 pozorovateľov. Európsky parlament sa však tentokrát stiahol. Mesiac pred voľbami oznámil, že sa pozorovania v Turecku v júni žiadny pozorovateľ nezúčastní a jeho predstavitelia ani nebudú komentovať následné výsledky.

Dňa 24. júna príde v Turecku k urnám približne 50 miliónov voličov. Predtým budú hlasovať aj milióny Turkov žijúcich v zahraničí. Parlamentnú časť vyhrá vládna strana AKP, prezidentskú skrotí Recep Tayyip Erdoğan. Zaujímavejšie aj pre Európsku úniu budú mnohé odtienky týchto volieb: či sa kampaň a voľby zaobídu bez vážnych incidentov, ktoré by mohli na poslednú chvíľu manipulovať s hlasmi, ako bude zabezpečená férovosť pri voľbe, či sa do parlamentu dostanú nacionalisti, či Kurdi prekonajú vysokú 10-percentnú vstupnú bránu , ale najmä, či sa Erdoğanovi bravúrne podarí prevalcovať protikandidátov a vďaka nadpolovičnej väčšine bude 25. júna v Ankare oslavovať ako nikdy predtým.

Hoci v plebiscite ostatných 12 volieb posledných 16 rokov jasne dominoval Erdoğan a jeho strana, predsa len budú najbližšie voľby prelomové. Kurz obrovskej lode Turkov totiž zvráti akýkoľvek výsledok."
  ["post_title"]=>
  string(96) "Turecko hľadá prezidenta: Len jeden kapitán môže veliť lodi. Ale pozor na scenár Titanicu"
  ["post_excerpt"]=>
  string(768) "Viac ako rok a pol pred plánovanými parlamentnými a prezidentskými voľbami schválil turecký parlament posunutie termínu už na 24. júna. Ak veľkú loď nevedie jeden kapitán, potopí sa – bol argument kampane za zmenu parlamentného na prezidentský systém ešte v minulom roku. „Keď je nový systém schválený, načo čakať?“ povedali si vo vládnej strane AKP. Od konca apríla, keď zmenu ohlásili, sa však udialo dosť na to, aby sme dnes jednoznačne vedeli zahlásiť, že prezident Erdoğan si svoje miesto opäť zaručí. Ohlásení kandidáti, volebné programy strán, ale najmä vývoj domácej ekonomiky môžu jeho plány narušiť. Najmä teraz, keď turecká ekonomika nabehla na scenár najpopulárnejšej z lodí – Titanicu."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(87) "turecko-hlada-prezidenta-len-jeden-kapitan-moze-velit-lodi-pozor-ale-na-scenar-titaniku"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2018-06-18 10:01:56"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2018-06-18 08:01:56"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(37) "https://zahranicnapolitika.sk/?p=2606"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Turecko hľadá prezidenta: Len jeden kapitán môže veliť lodi. Ale pozor na scenár Titanicu

Viac ako rok a pol pred plánovanými parlamentnými a prezidentskými voľbami schválil turecký parlament posunutie termínu už na 24. júna. Ak veľkú loď nevedie jeden kapitán, potopí sa – bol argument kampan...

object(WP_Post)#889 (24) {
  ["ID"]=>
  int(2579)
  ["post_author"]=>
  string(2) "56"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2018-04-23 20:47:45"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2018-04-23 18:47:45"
  ["post_content"]=>
  string(4898) "Dávají si však dvě podmínky. Tou první je, že daleko více peněz půjde na řešení největšího problému posledních let, tedy migraci. A to i na boj proti té nelegální, tedy na postupné vytváření skutečně funkční a masivní evropské pohraniční stráže a další opatření podobného druhu. S tím v podstatě nikdo v Evropě nemá problém. Ale současně má být v novém sedmiletém rozpočtu podpořena pomoc těm zemím, které přijímají žadatele o azyl. Nedojde tedy k tomu, čeho se obávaly země Visegrádské čtyřky, tedy k jakýmsi pokutám za nepřijímání migrantů. Ale naopak k „odměňování“ těch zemí, které budou zasaženy uprchlickými vlnami, nebo s nimi budou hraničním státům jako je Řecko, Itálie nebo Španělsko přijímáním migrantů pomáhat. Na tomto „pozitivním“ modelu se už shodla Evropská komise a bude zřejmě průchodný i mezi členskými státy, byť samozřejmě bude záležet na nastavení parametrů těchto rozpočtových výdajů EU.

Komise dá návrh podmínek

Druhým, z dlouhodobého hlediska vlastně ještě mnohem důležitějším problémem, o němž se bude v souvislosti s novým rozpočtovým rámcem jednat, je podmínění výplat peněz z evropských fondů funkčním „právním státem“ v zemích, do nichž prostředky poputují. „Teď na tom pracuji a ráda bych, abychom to 2. května schválili v Evropské komisi. Aby bylo jasně řečeno, co musí v členském státu fungovat, abychom tam mohli evropské peníze posílat. Například nezávislá soudní kontrola nad veřejnými zakázkami – další čtyři podmínky,“ řekla mi před několika dny eurokomisařka Věra Jourová při své návštěvě Prahy. „Půjde o velmi konkrétní požadavky a podmínky se budou vztahovat na všechny peníze z rozpočtu. Nejen na strukturální fondy, které jdou do zemí typu Česka, Maďarska či Polska,“ dodala.

Podle ní jde přitom o podmínku, kterou požadují nejen mnohé západoevropské vlády, ale především je na ni tlak ze strany voličů v těchto členských státech. Ti totiž velmi nelibě nesou vývoj v některých členských státech střední a východní Evropy.

Ale Polsko, které by přitom mohlo být jednou z dotčených zemí, se na posledním neformálním summitu EU, který rozpočet takříkajíc předjednával, nepostavilo jednoznačně proti. Pouze požadovalo, aby nebyla kritéria příliš gumová a bylo jasně řečeno, kdo o pozastavení výplaty peněz z fondů bude rozhodovat. V podtextu je obava Varšavy, aby to nebyla pouze Evropská komise, která by tak dostala do svých rukou mocnou politickou a ekonomickou zbraň. Především v Německu samotném je podmínění peněz z rozpočtu dodržováním pravidel právního státu jedna ze zásadních věcí, na níž podle analytika berlínské DGAP Milana Niče panuje ve vládnoucí koalici CDU/CSU a SPD jednoznačná shoda.

Unie nám demokracii nezachrání

Ale současně je s otazníkem, jak efektivní možnost pozastavování unijních peněz unijním „nedemokraciím“ polského či maďarského typu skutečně bude. Už proto, že s těmito pravidly v rámci jednomyslného přijímání rozpočtového výhledu EU budou muset souhlasit i autoritářsky se chovající vlády Viktora Orbána a Mateusze Morawieckého (resp. Jaroslawa Kaczyńského).

Proto by si demokraté ve středoevropských zemích neměli dělat iluze, že by plnou demokracii západního typu ve Visegrádské čtyřce mohla přes přidělování, či odnímání rozpočtových prostředků zachránit Evropská unie a její instituce, či případně tlak západoevropských členských států.

Vždyť pokud jde o Viktora Orbána, vůči němu neudělala Evropská lidová strana, které je Orbánův Fidesz váženým členem, ani takový minimální krok, že by po nejbrutálnějších protiunijních excesech, jako bylo například na podzim 2016 referendum pod hesly „Stop Bruselu“, maďarské vládní straně alespoň pozastavila členství. A i při uplatňování článku 7 vůči Polsku kvůli ohrožení nezávislosti tamního soudnictví je Evropská komise zoufale osamocena. A podpora ze strany členských států je velmi váhavá, pokud vůbec nějaká.

A pak je tu vždy hrozba, kterou mohou Kaczyński, Orbán a jim podobní použít, a to, že sami z Unie vystoupí, pokud je tam s jejich už ne demokratickými režimy EU nebude chtít.

Vkládat proto naděje do toho, že Brusel nebo západní Evropa u nás svým tlakem zachrání naše churavějící demokracie, je naivní. Je to náš domácí úkol, úkol, který si občané středoevropských zemí musí odpracovat sami.

 "
  ["post_title"]=>
  string(85) "Bianco šek pro východ Evropy už nebude. Příští rozpočet EU bude s podmínkami"
  ["post_excerpt"]=>
  string(638) "Už v květnu zazní startovní výstřel k jednání o novém sedmiletém rozpočtu Evropské unie, který začne platit po roce 2020. Bude to rozpočet daleko napjatější než dva předchozí. A to nejen proto, že z Evropské unie s největší pravděpodobností vystoupí jeden z velkých přispěvatelů Velká Británie. A díru po Londýnu bude třeba zacelit, nebo v novém rozpočtovém rámci docela tvrdě škrtat. Některé země západní Evropy, v čele s Německem, dávají najevo, že jsou ochotny souhlasit s navýšením příspěvků a také samy přispět k tomu, aby se rozpočet Evropské unie snižovat nemusel."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(75) "bianco-sek-pro-vychod-evropy-uz-nebude-pristi-rozpocet-eu-bude-s-podminkami"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2018-04-23 20:47:45"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2018-04-23 18:47:45"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(37) "https://zahranicnapolitika.sk/?p=2579"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Bianco šek pro východ Evropy už nebude. Příští rozpočet EU bude s podmínkami

Už v květnu zazní startovní výstřel k jednání o novém sedmiletém rozpočtu Evropské unie, který začne platit po roce 2020. Bude to rozpočet daleko napjatější než dva předchozí. A to nejen proto, že z...