Editoriál 1/2012

Ekonóm Thomas Moutos vo svojich vystúpeniach ku gréckej kríze rád cituje dialóg z Hemingwayovej knihy Slnko aj vychádza. Na Billovu otázku „Ako si zbankrotoval?“ Mike odpovedá: „Najprv postupne, a potom zrazu.“ Ako na svojej stránke dodáva „biznis guru“ Tom Peters, takáto postupnosť platí vo všetkom: „deň pádu je len kulmináciou všetkých dovtedajších zlyhaní“.

Vráťme sa však ku gauču, ktorý teraz stojí odstavený v kúte európskeho ihriska. Pohľad na Európanov pripomína veľkú prestávku na základnej škole. Janko a Vierka sa ťahajú za vlasy, lebo jeden z nich dostal z matematiky lepšiu známku, a pritom sa učili spolu, dokonca aj test opisovali z toho istého ťaháku. A kým Janko je na posmech, že je blbý a lenivý, Vierku zvolili za predsedníčku triedy. Nuž, je tam trochu pragmatickej logiky – jej mama vlastní cukráreň, v ktorej môžu dostať zľavu na krémeše a kiwi džús. A keď budú veľkí, jej otec im všetkým zoženie prácu, alebo aspoň požičia peniaze.

Peťko stojí bokom. Aj by si vyskúšal posedieť na gauči, keď tam práve nik nie je, ale zas, ako si to tak ráta, čo si bude špiniť nohavice, počká, kým gauč niekto vyluxuje, pozašíva. A ešte chvíľku počká, kým sa nazbierajú ďalší – nebude prvý, čo si sadne, (aby ho neobvinili že to on, Peťko, takto zdevastoval gauč), až potom si nenápadne prisadne, možno aj pochváli nový poťah. Ale zatiaľ treba byť opatrný.

Rudolf na gauči v podstate nikdy sedieť nechcel, a nemá ani chuť sa ísť biť do stredu ihriska – celkovo sa posledné roky často zamýšľa nad tým, že prečo musí aj on, ako iné deti chodiť na túto základku a riešiť miestne blbosti. Navyše, ešte sú miestne decká (to oni roztrhali gauč) aj nevďačné – občas tým z východných zaostalých okresov donesie cukríky, alebo môžu ísť na leto k nim stážovať na farmu, alebo dokonca aj cez rok si tam môžu ísť zarobiť – však recepčná či babysitka sa vždy zíde. Ani raz sa mu nepoďakovali, a stále  hopkajú okolo predsedníčky Vierky. Vykašle sa na nich, spraví si radšej aj on blog, ako ten chalan v Holandsku či kde, čo zverejňuje vysvedčenia spolužiakov, ktorí ho vytočili.

Za plotom stoja Váňa, Ignacio a Kofi.  Doma  na prednáške v miestnom euroinfocentre počuli  niečo o európskom softpávr, tak sa naň prišli kuknúť. Tí sa ešte začudujú, keď preskočia plot.