List Nanukovi 4/2012

Rok 2012 bol zaujímavý a prelomový z mnohých dôvodov. Jeden z groteskných bol ten, že z akýchsi mystických dôvodov očakávali niektorí ľudia v jeho závere „koniec sveta“, a tak sa tejto témy chytili mnohé bulvárne médiá. Keď sa ľudia nemusia báť – alebo aspoň veria, že niet dôvodov k obavám  – potom sa boja radi a vytvárajú si  dôvody, prečo sa báť. Slúži na to inter alia celá hororová literatúra a filmová tvorba. Koniec sveta sa opäť raz  nekonal, ale davová psychóza okolo neho môže mať paradoxný efekt v podobe otupenia obáv aj pred tým, z čoho by sme ich mali mať.

Básnik Štefan Kuzma  v roku 2012 uverejnil román Piaty západ slnka. Jeho podtitul znie „Intímny román o konci sveta, ktorý sa už začal“.  K napísaniu románu ho nepriviedli zlovestné dáta z analýz globálnych trendov, inšpirovala ho intuícia. Hlavný hrdina románu – Lukáš, ako tvoj najstarší brat – v ňom prežíva postupný koniec takého sveta, aký poznáme dnes, keď píšem tento list. Nerobí analýzy príčin vývoja, ani nepopisuje mechanizmy kolapsu civilizácie. Lukáš vo svojej mysli prežíva a reflektuje, čo sa deje počas niekoľkých rokov jeho života. Dej začína vo svete dneška a končí… ale nepoviem – prečítaj si.

V roku 2012 svet zjavne neskončil – ale nevieme, či sa jeho koniec práve vtedy nezačal. Niektoré veci, ktoré sa zdajú byť úplne jasné a samozrejmé ex post, bývajú pre väčšinu ľudí úplne nečakané predtým, ako sa stanú. Niekedy aj rozumieme tomu, čo sa deje, a vieme si domyslieť aj dôsledky prebiehajúceho vývoja:  v čom ale zlyhávame, je odhad času a rýchlosti zmien pred nami. Skoro všetci vieme, že sme smrteľní a raz zomrieme. Zo štatistík vieme odhadnúť aj čas, kedy pravdepodobne skončí náš život.  Napriek istoty našej individuálnej smrti je ale určenie času, kedy sa tak stane, veľmi vratké. Stačí nešťastná náhoda a koniec môže prísť zajtra. Súhra priaznivých okolností a životných návykov nás naopak môže posunúť k dožitiu vysokého veku. Platí ale, že čím sme starší, tým menšia je naša chyba v odhade. V tejto línii na prahu roka 2013 ešte nevieme, či extrémne celoročné sucho vlani v Spojených štátoch bola zatiaľ len epizóda, alebo naň tento rok nadviaže ešte horšie sucho a ešte nižšia úroda. Nevieme, či rekordné topenie ľadu v Arktíde v lete 2012 prekoná v septembri 2013 ešte menšie zaľadnenie a v roku 2015 letná Arktída bez ľadu. Nevieme, akým tempom budú drahé potraviny a ropa destabilizovať krajiny závislé na ich dovoze. Nevieme presne, ktoré krajiny pôjdu dole vodou tento rok a ktoré sa udržia o niečo dlhšie: vieme ale presne, ktoré sú horúci kandidáti v poradovníku.

Iný príklad ťažkostí s odhadom kedy a ako rýchlo budú prebiehať zmeny, ktoré dokážeme predvídať, je zo života Tvojho starého otca.  Starý otec ako ekonóm už na sklonku 70-tych rokov vedel, že komunistický systém, v ktorom prežil väčšinu života a ktorý sa zdal byť neotrasiteľný, sa musí nevyhnutne zrútiť. Nepredpokladal ale, že sa jeho konca dožije. Starého otca dejiny prekvapili príjemne: komunizmus padol v roku 1989 a on zažil dokonca ešte ďalších 20 rokov postkomunizmu.

Rok 2012 priniesol mnoho vážnych udalostí. Rok extrémneho sucha na väčšine územia USA dostal napríklad korunku v podobe hurikánu Sandy, ktorý zatopil časti New Yorku a New Jersey, zabil asi 130 ľudí a spôsobil škody vo výške okolo 100 miliárd dolárov. Či v roku 2012 Američanov  stáli viac povodne alebo sucho sa uvidí časom, keď ekonómovia a poisťovne spočítajú čísla. O tom ale nabudúce. Teraz si zaprajme šťastný a úspešný rok 2013!