Politická kríza v Macedónsku: nezodpovední lídri v polarizovanej spoločnosti

Kríza

Líder sociálnych demokratov Zaev zorganizoval masívnu kampaň nazvanú „Pravda o Macedónsku“, ktorá pozostáva zo série tlačových konferencií o odpočúvacom škandále. Tieto konferencie sa ohlasujú len pár dní dopredu a zahŕňajú nahrávky, prepisy rozhovorov, textových správ a ďalšie dôkazy. Vzhľadom na použité odpočúvacie príslušenstvo sa opozícia domnieva, že nahrávky boli vykonané Úradom pre bezpečnosť a spravodajské služby (DBK). Fakt, že medzi odpočúvanými boli aj niekoľkí ministri, naznačuje, že po deviatich rokoch vo vláde premiér Nikola Gruevski verí veľmi málo ľuďom a uprednostňuje absolútnu kontrolu aj nad svojím kabinetom. V niektorých nahrávkach počuť aj jeho hlas.

Väčšina odborníkov na technológiu a metódy podobných praktík sa zhodne, že odpočúvanie v takej miere môže vykonať len štátny orgán. Okrem prístrojov, ktoré sú vo vlastníctve DBK, ide aj o výnimočný prístup k záznamom mobilných operátorov. Zaev tvrdí, že mu materiály dodali priamo ľudia z DBK, ktorí sa už nechceli zúčastňovať na nelegálnych praktikách.

Na druhej strane stojí premiér Gruevski a jeho disciplinovaná strana Vnútorná macedónska revolučná organizácia – Demokratická strana macedónskej národnej jednoty (VMRO-DPME). Gruevski tvrdí, že nezákonné odpočúvanie bolo vykonané, zozbierané a preložené pre potreby zahraničnej spravodajskej služby. Prokurátor vzniesol obvinenia proti bývalému veliteľovi DBK Veruševskému pre podozrenie z nezákonného odpočúvania. Veruševski a ďalší ostávajú vo väzbe. Zaev je obvinený aj z pokusu použiť nahrávky ako materiál na donútenie vlády k rezignácii.

Verejnosť bola informovaná premiérom o tzv. „temnom scenári“ na niekoľkých verejných vystúpeniach. Počas jedného z nich, na ktorom rozprával o medzinárodnom spolčení sa proti Macedónsku, označil kroky Zaeva za štátny prevrat. Okrem toho, že premiér Gruevski nemal žiadny dôvod použiť podobnú rétoriku, jeho verzia príbehu je stále nejasná. Najväčšou medzerou je anonymita spomínaných zahraničných špionážnych agentúr, ktoré údajne použili nahrané rozhovory. Ani v rozsudku súdu, ktorý bol vydaný na základe priznania viny obžalovaného, nie sú žiadne zmienky o zahraničných nepriateľoch. A ak sa verejnosť niekedy dozvie, pre ktorú zahraničnú vládu použil Gruevski toľko prostriedkov na špehovanie 20-tisíc ľudí v malej balkánskej krajine, môžeme sa dozvedieť aj to, prečo ich zaujímali životy toľkých ľudí z oblasti verejnej sféry, ako napríklad žurnalistov alebo podnikateľov.

Kým jedna verzia príbehu je presvedčivejšia ako druhá a je celkom jasné, že odpočúvanie bolo zaručene vykonávané v Macedónsku, zatiaľ je nemožné, aby kríza skončila nejakým objektívnym, presvedčivým a právnym záverom. Uspokojujúce odpovede prijaté rozdelenou spoločnosťou v krajine by mohlo priniesť len nezávislé vyšetrovanie. Taký proces je takmer nemožný, pretože konverzácie z odpočúvaných telefonátov zdiskreditovali veľa štátnych inštitúcií. Situácia si vyžaduje značné reformy. Vláda bude musieť garantovať výmenu pracovníkov v kancelárii prokurátora a kompletný prehľad o vyšetrovaní každého obvinenia obsahujúceho odpočúvanie. O formáte vlády a ľuďoch v nej sa medzi politickými lídrami stále debatuje, no je pravdepodobné, že sa koncom roka 2015 vytvorí veľká koalícia pozostávajúca zo všetkých relevantných politických strán.

Politické zemetrasenie v Macedónsku sa týka dvoch vecí – tak ako je dôležité, kto odpočúval občanov, je rovnako dôležité, čo bolo v nahrávkach.

Veľa vybratých nahrávok naznačuje masívne prípady korupcie na najvyšších miestach vlády, zneužívanie štátnych inštitúcií na súkromné a stranícke účely, vysvetľujú aj kontrolu médií a demonštrujú závažné volebné podvody. Macedónci si napríklad mohli vypočuť ministerku vnútra Gordanu Jankulosku rozprávať o pokuse o volebný podvod, ktorý malo zorganizovať ministerstvo vnútra počas miestnych volieb v roku 2013. V oblasti Centar, v jednom z mála miest, kde nemá vládna strana zaistenú väčšinovú podporu, mnohým etnickým Macedóncom tvoriacim väčšinu obyvateľstva albánskej dediny Pustec, odobrali občianske preukazy. Neskôr boli zaregistrovaní ako občania Centaru. Niekedy pripadlo až 40 obyvateľov na jeden byt a boli inštruovaní voliť VMRO-DPMNE. Ukazuje sa, že ministerstvo vnútra nie je jediná štátna organizácia, ktorá za posledných deväť rokov zneužila svoju moc na volebné podvody. Podobný príklad možno pozorovať u ministra dopravy a komunikácií Mileho Janakievského. Záznamy z telefónnych rozhovory ukázali nezákonné aktivity na zaistenie voličov pre jeho stranu, najmä zneužívaním jeho postavenia. Janakievski pod hrozbou výpovede tlačí na učiteľov, zamestnancov verejnej dopravy a ostatných úradov, aby volili VMRO-DPMNE.

Verejnosť sa bežne oboznamuje s konverzáciou medzi Greuvským a jeho kolegami, jeho bratrancom a dnes už bývalým riaditeľom spravodajských služieb Mijalkovom, ako aj s ministrami vnútra, dopravy a ďalšími. Opozícia venovala väčšinu času počas svojich tlačových konferencií vyvracaniu pozitívneho obrazu Gruevského ako čestného a vlasteneckého lídra a odhaľovala jeho korupčnú stránku. Premiérove škandály zahŕňajú podvody, tajné získavanie atraktívnych pozemkov na rezidencie a využívanie luxusných áut platených zo štátnych peňazí.

Pravosť nahrávok nebola nikým spochybnená. Veľa ľudí z nahrávok dokonca potvrdilo svoje hlasy. Medzi nimi sú členova opozície či novinári, no v ich zverejnených konverzáciách nie sú spomenuté ilegálne aktivity vlády. Ľudia, ktorí môžu potvrdením pravosti nahrávok stratiť priveľa, tak odmietajú spraviť, kým ich o to oficiálne nepožiada súd. Nikoho však neprekvapí, že po odhalení škandálu nebude nasledovať žiadna obžaloba. Podľa uniknutých materiálov je totiž súdna moc súčasťou problému.

Médiá robia krízu ešte komplikovanejšou. Vzhľadom na počet národných televízií a novín, ktoré závisia od prežitia súčasnej garnitúry, vyvážené spravodajstvo, či vôbec nezávislá kontrola vlády sú takmer nemožné. Televízne stanice sú sponzorované zo štátneho rozpočtu s cieľom vládneho marketingu. Najviac sa financujú stanice Kanal5, Alfa, Sitel – tie, ktoré podporujú súčasnú vládu.

Opozícia má aj blok svojich médií, ako webové portály A1on, Libertas a ďalšie. V tomto rozpoložení sa obe strany stále viac polarizujú.

Macedónska kríza je v Európe unikátnym prípadom. Existuje narastajúci počet národných a medzinárodných sledovacích káuz, no nikde nevidno, aby líder opozície kontinuálne zverejňoval prepisy rozhovorov medzi vládnymi predstaviteľmi, a odhaľoval tak desiatky škandálov mesačne. Ani tu ešte nebol taký prípad, keď silné politické otrasy a obvinenia ponechali predsedu vládu pri moci. Určite nie v demokratických krajinách.

Toto nedokážu pochopiť ani diplomati a veľvyslanci zapojení do škandálu. Nemecká veľvyslankyňa v Skopje Christine Althauser povedala, že podľa európskych štandardov je po vážnych obvineniach z korupcie potrebné pre proces vyšetrovania vyvodenie politickej zodpovednosti . Úprimné stanovisko Althauser pripomínalo poznámky amerického veľvyslanca, ktorého krajina má silné záujmy na mieri a stabilite v Macedónsku. Spojené štáty sú dlhodobým partnerom Macedónska a jedným zo štyroch garantov Ohridskej dohody z roku 2001, ktorá ukončila konflikt v krajine. Spojené štáty sú zodpovedné aj za dodržiavanie Deklarácie o strategickom partnerstve a spolupráci uzatvorenej v roku 2008. Veľvyslanci USA, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie, Nemecka a EÚ v rôznych vyhláseniach vyjadrili znepokojenie nad vládou, ktorá nevyšetruje obvinenia z odpočúvania.

Macedónsky premiér je pri moci deväť rokov a počas svojho pôsobenia si udržiava vysokú popularitu medzi voličmi. Vďaka tejto podpore spolu s neschopnou opozíciou postupne centralizoval svoju moc a dnes presviedča ľudí, že ochraňuje krajinu pred neznámymi skupinami konšpirátorov. Veľa ľudí unáhlene hodnotí Gruevského moc ako moc v úpadku. No od začiatku krízy sa nerobili žiadne prieskumy verejnej mienky a Gruevski stále má podporu svojej strany. Nedávno ho potvrdili na pozícii predsedu strany a na tento post neplánuje rezignovať. Svojím neodstúpením naznačuje, že zmysel vodcovstva a zodpovednosti v Macedónsku je limitovaný osobnými záujmami, potrebami politickej strany, vládnuceho kruhu, a nie krajiny ako celku.

Pre ľudí oboznámených s miestnymi politickými praktikami nie je táto kríza žiadnym prekvapením, pretože ide o dlhodobý proces ignorovania kritiky zo strany EÚ, USA, OBSE nielen za nezlepšenie, ale vôbec implementáciu a zaistenie efektívnosti demokratických reforiem. A ak politické strany zlyhajú v ďalších politických reformách, neposilnia pravidlá fair play pre budúcoročné predčasné voľby, nebude žiadnym prekvapením, keď bude Gruevski znova zvolený za predsedu vlády.

Hrboľatá cesta do budúcnosti

Keďže uniknuté nahrávky poukazujú na korupciu vlády, právneho systému a ďalších štátnych inštitúcií, je stále ťažšie prijať riešenia krízy, ktoré navrhuje vláda. Vzhľadom na povahu krízy bude navyše akékoľvek riešenie nevyhnutne dlhým procesom. Zdiskreditované inštitúcie nie sú schopné fungovania a získania si potrebnej dôvery ľudí v priebehu ďalšieho mesiaca či dvoch.

Je pravdepodobné, že balík riešení začne so zmenou (rekonštrukciou) súčasnej vlády. Po ktorej bude nasledovať niekoľko reforiem a zrýchlené uplatňovanie pravidiel, ktoré vyvrcholí v deň volieb. Veľa týchto reforiem by sa malo sústrediť na korupciu v súdnictve, aby sa sprehľadnil proces menovania sudcov a prokurátorov, zabezpečilo sa panstvo práva vytvorením Úradu verejného prokurátora, depolitizovanie ministerstiev a zníženie tlaku na voličov, zabezpečenie nezávislosti macedónskych štátnych aj súkromných médií zabraňovaním putovaniu verejných financií do vybraných médií. Podmienkou spravodlivých volieb bude aj revízia volebného registra, ktorá by sa mala uskutočniť v apríli 2016.

Súčasné rokovania sa snažia vyriešiť práve tieto problémy. Štyri najväčšie politické strany – VMRO-DPMNE, Sociálna demokratická únia Macedónska (SDSM), Demokratická únia pre integráciu (DUI) a Demokratická strana Albáncov (DPA) (dve macedónske a dve albánske strany) – rokujú o budúcnosti krajiny pod zvýšeným tlakom medzinárodného spoločenstva. Problematickým bodom je v súčasnosti požiadavka Zaeva na rezignáciu premiéra Gruevského. Zaev naznačuje, že premiér je súčasťou problému a hráčom v rôznych korupčných škandáloch, a tak nemôže mať úprimnú snahu vyšetriť tieto kauzy či umožniť prokurátorom nezávislé vyšetrovanie všetkých obvinení. Gruevski odmieta odstúpiť, pretože si je vedomý, že jeho prípadný politický návrat by bol komplikovaný. A kým sa Zaev snaží vydláždiť si cestu pre seba do ďalších volieb a Gruevski zachovať si tvár a vyhnúť sa akýmkoľvek vážnym pokusom obviniť ho, najviac trpia Macedónci. Riešenie bude pravdepodobne vo forme dohody, podľa ktorej bude Gruevski riadiť nový kabinet podporovaný a organizovaný všetkými politickými stranami, a pár mesiacov pred voľbami odstúpi.

Ak sa žiadna dohoda neuzavrie, výhražný tón zo strany EÚ najnovšie naznačuje možné odvolanie odporúčania pre Macedónsko na začatie rokovaní o členstve. Miesto serióznej a konštruktívnej debaty sa rokovacie strany navzájom osočujú z toho, kto má na kauzách najväčší podiel a kto nesie väčšiu zodpovednosť za možné politické fiasko a ekonomické následky pre krajinu. Aj takí sú politickí lídri v Macedónsku.