Transatlantické obchodné rokovania otestujú obe strany

Európska únia v uplynulom období zintenzívnila aktivitu pri uzatváraní obchodných dohôd s tretími krajinami z kľúčových regiónov sveta. Vidí v nich cestu, ako členským štátom pomôcť pri prekonávaní dlhovej krízy a stagnujúceho domáceho dopytu. Ako zároveň zdôrazňuje Európska komisia, v priebehu najbližších dvoch rokov bude 90 % svetového dopytu pochádzať spoza hraníc Únie.

Spojené štáty a členské štáty EÚ majú pritom už teraz najsilnejšie ekonomické vzťahy na svete, ale zároveň aj najkomplikovanejšie kvôli rozdielnym technickým normám, bezpečnostným štandardom či protimonopolných predpisov. Clá medzi blokmi sú z globálneho pohľadu nízke – priemerne 5,2 % na tovar dovážaný do EÚ a 3,5 % do USA. Avšak napríklad na textílie z členských štátov Američania uplatňujú 40-percentné tarify, na mliečne výrobky až 139-percentné. Na druhej strane EÚ pod vplyvom svojej protifajčiarskej politiky uvaľuje 350-percentné clo na tabak.

O obchodnej dohode sa uvažuje už 20 rokov, no veci sa zásadnejšie pohli až počas transatlantického summitu v roku 2010, keď obe strany otvorene priznali, že vzájomné vzťahy nedosahujú plný potenciál.

Pod akceleráciu procesu sa významne podpísala aj európska dlhová kríza a vysoká nezamestnanosť.  Rok na to už totiž bola zriadená Pracovná skupina na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast, ktorej úlohou bolo identifikovať politiky a nástroje na podporu obchodu a investícií medzi EÚ a USA a preskúmať uskutočniteľnosť dohody o voľnom obchode. Tá nakoniec odporučila začať s rokovaniami.

Opatrný prístup

Podľa pôvodného plánu mali byť rokovania oficiálne spustené v polovici roka 2013, čomu predchádzalo aj udelenie mandátu Európskej komisii zastupovať pri nich členské štáty. Ani jedna udalosť sa však nezaobišla bez komplikácií.

Napriek deklarovaným benefitom obchodnej dohody si obe strany jasne uvedomovali citlivé témy, ktoré budú mať zásadný vplyv na vzájomné rokovania. Ide najmä o environmentálne štandardy, ochranu verejného zdravia, osobných údajov a otázka kultúrnej rozmanitosti.

Práve posledná menovaná bola v centre pozornosti ministrov zodpovedných za obchod pri udeľovaní mandátu Európskej komisii na začatie rozhovorov o voľnom obchode s USA. Rokovania trvali 12 hodín, pričom Francúzsko žiadalo vyňatie audiovizuálnych služieb v snahe o ochránenie európskej kultúry v oblasti filmu a hudby. Koncept kultúrnej výnimky uznáva, že kultúrna produkcia nie je tovarom ako iné a vládam umožňuje podporovať a chrániť vlastný filmový, rozhlasový a televízny priemysel.

Členské štáty majú pritom prísne kvóty na mieru európskeho obsahu vo vysielaní televízie a rozhlasu. Paríž okrem toho poukazoval na to, že európsky trh je už aj tak v oveľa väčšej miere otvorený americkému filmu, hudbe a televíznym programom, ako je to naopak. USA na druhej strane kritizovali kultúrnu výnimku ako štátny protekcionizmus škodlivý pre svetový obchod.

Ministri nakoniec ustúpili požiadavke Francúzska a audiovizuálne služby predbežne vyradili. To však neznamená, že v neskoršej fáze Európska komisia nemôže požiadať o rozšírenie mandátu aj o tento sektor.

O formálnom začiatku rokovaní lídri informovali počas summitu skupiny krajín G8, ktorý v Severnom Írsku hostil britský premiér David Cameron. Práve obchodná dohoda medzi dvoma najväčšími svetovými hospodárskymi blokmi by mala Veľkú Britániu motivovať k tomu, aby prehodnotila svoje úvahy o vystúpení z Európskej únie.

Škandalózny začiatok

Oficiálny začiatok rokovaní zatienil v júli odpočúvací škandál. Nemecký týždenník Der Spiegel zverejnil informácie o tom, že Spojené štáty odpočúvali európske inštitúcie a mali prístup aj k ich elektronickej komunikácii. Mali tak získavať interné informácie o nejednotných postojoch členských štátov týkajúcich sa globálnych otázok.

Európski predstavitelia boli šokovaní, znepokojení a netajili možné dôsledky na rokovania o voľnom obchode. Francúzska vláda či líder nemeckých sociálnych demokratov Peer Steinbrück dokonca navrhovali ich prerušenie, kým sa situácia nevyjasní.

Európska komisia a Európsky parlament nakoniec rokovania nepozastavili, no vznikli dve expertné skupiny na prešetrenie aktivít amerických spravodajských služieb a preskúmanie otázok súkromia a ochrany osobných údajov. Aktivity vyjednávačov aj vyšetrovateľov prebiehajú paralelne.

Výsledkom prvého týždenného kola rokovaní vo Washingtone bolo stanovenie postupov a cieľov v dvadsiatich rôznych oblastiach, ktoré bude Transatlantické partnerstvo pokrývať – prístup na trh pre poľnohospodárske a priemyselné tovary, verejné obstarávanie, investície, oblasť energetiky a surovín, otázky regulácie, sanitárne a fytosanitárne opatrenia, služby, práva duševného vlastníctva, trvalo udržateľný rozvoj, malé a stredné podniky, riešenie sporov, konkurencia, zjednodušovanie colných procedúr, a tiež štátne podniky.

Vyjednávači zároveň určili oblasti, kde sa záujmy zhodujú, a v sporných bodoch začali pracovať na možnostiach, ako rozdiely preklenúť. Druhé kolo prebehne v októbri v Bruseli.

Kľúčové otázky

Najdiskutovanejšie sú rozdiely týkajúce sa poľnohospodárskeho sektora. Prípravu rokovaní sprevádzali palcové titulky upozorňujúce na to, že pulty európskych obchodov zaplaví mäso z klonovaných zvierat, geneticky modifikované potraviny či kuracie mäso ošetrené chlórom.

Spojené štáty pritom dlhodobo kritizujú „nevedecký prístup“ EÚ k bezpečnosti potravín. Únia totiž v minulosti zakazovala dovoz geneticky modifikovaných plodín, hovädziny ošetrenej kyselinou mliečnou v snahe o zlikvidovanie patogénov či mäsa zo zvierat kŕmených hormónmi. EÚ začiatkom roka v snahe dokázať USA, že to s obchodnou dohodou myslí vážne, avizovala zrušenie zákazu dovozu živých amerických ošípaných a hovädzieho mäsa oplachovaného v kyseline. Mnohé produkty amerického agrosektora však nie sú na stoloch Európanov vítané, hoci sa Spojené štáty bránia rozsiahlymi dôkazmi o ich neškodnosti.

 

Práve čo najväčšie zníženie bariér importu geneticky upravovaných potravín do členských štátov je jedným z hlavných cieľov USA. V EÚ sa môžu predávať len tie, ktoré boli Európskym úradom pre bezpečnosť potravín schválené ako potraviny, krmivá alebo osivá. Podľa Európskej komisie nebudú mať rokovania vplyv na postupy pri uvádzaní geneticky modifikovaných organizmov na trh. Transatlantické partnerstvo má však prispieť k eliminovaniu dôsledkov tohto európskeho systému na obchod. Európska exekutíva tiež odmieta obavy, že európske supermarkety budú plné mäsa z amerických zvierat kŕmených hormónmi, a zdôrazňuje, že rokovania neohrozia zdravie spotrebiteľov za cenu obchodného zisku.

Jednou z komplikovaných otázok, ktorú budú musieť bloky preklenúť, je aj geografické označovanie pôvodu. Spor sa týka dovozu niektorých mliečnych výrobkov či vín. EÚ totiž spochybňuje americkú produkciu syrov s názvami feta či mozzarella kvôli svojmu systému ochrany poľnohospodárskych produktov, potravín či nápojov, ktoré tradične pochádzajú z európskych regiónov.

Na druhej strane európski vyjednávači majú záujem o zrušenie alebo významné obmedzenie výnimky „Buy American“. Vďaka nej majú Spojené štáty viacero federálnych pravidiel verejného obstarávania, ktoré uprednostňuje americké firmy.

Aj vplyvom odpočúvacieho škandálu bude zásadnú rolu hrať otázka ochrany súkromia a osobných údajov. Európskych predstaviteľov v tomto smere už dlhšie znepokojujú aj internetoví giganti Google a Facebook. EÚ by rokovania mohla využiť v rámci snahy o presadenie svojich štandardov týkajúcich sa ochrany osobných údajov na globálnej úrovni.

Pod priebeh rokovaní by sa mohla podpísať aj pripravovaná revízia európskej smernice o tabakových výrobkoch. Voči nej sa ohradilo viacero amerických senátorov, ktorí varovali pred dôsledkami jej prijatia na európsko-americké rokovania. Senát bude pritom hrať pri schvaľovaní obchodnej dohody významnú úlohu.

Vplyvom smernice by zdravotné varovania na obaloch tabakových výrobkoch mohli pokrývať 75 % plochy. Niektoré štáty zároveň môžu dobrovoľne zaviesť generické obaly bez obchodných značiek, log, farieb či akejkoľvek grafiky. V tomto smere už pokročilo Írsko.  Podľa amerických senátorov by však mohla vzniknúť neprehľadná mozaika regulácií v EÚ. Zároveň poukazujú na to, že Európa by takto mohla porušiť princípy ochrany duševného vlastníctva. Európske inštitúcie chcú pritom novú tabakovú reguláciu schváliť do konca tohto roka.

Pokrok rokovaní by mohol brzdiť aj sektor finančných služieb, ktorý sa USA zrejme budú snažiť vylúčiť z pôsobnosti obchodnej dohody. Hladko nebudú prebiehať ani diskusie o harmonizácii štandardov pre farmaceutický priemysel.

Po prvom kole rokovaní sa zatiaľ dá len veľmi ťažko odhadnúť, ako rýchlo, a či vôbec oba bloky nájdu spoločnú reč. Skepsa súvisí najmä s tým, či sa dá za plánované dva roky stihnúť to, čo EÚ s inými štátmi trvalo priemerne tri roky.

Vzhľadom na odhadované benefity však obe strany zatiaľ prekypujú optimizmom a obavy zaháňajú ubezpečovaním, že dohoda nemusí byť za každú cenu. Európska komisia dokonca tvrdí, že ak by sa nepodarilo odbúrať všetky existujúce tarifné prekážky, aj skromnejšia dohoda na liberalizácii obchodu by podľa jej odhadov mohla znamenať ekonomický prínos v objeme 25 miliárd eur ročne. Je však jasné, že pôjde o vážny test vyjednávacích zručností oboch strán, a tiež schopnosti európskych inštitúcií udržať tromfy v tajnosti.