Udalosti 4/2012: December – január 2013

22. 12. Taliansky prezident rozpustil parlament. Prezident Giorgio Napolitano tak urobil po rezignácii premiéra Maria Montiho. Monti skončil s celým kabinetom po odsúhlasení úsporného rozpočtu na budúci rok. Cieľom rozpočtu je znížiť deficit pod 1,8 % HDP.

23. 12. Egypt má novú ústavu. Egypťania v referende schválili novú ústavu. Podľa oficiálnych výsledkov za hlasovalo 63,8 % zúčastnených voličov. Účasť na referende však bola nízka, len 32,9 percenta. Opozícia už napadla výsledky hlasovania a tvrdí, že bolo poznačené podvodmi a násilím. Nová ústava podľa nich dostatočne nechráni práva žien, kresťanskej menšiny a povedie k ďalšej islamizácii krajiny.

28. 12. Baki Sadiki je na Slovensku. Bakiho Sadikiho, ktorý je na Slovensku odsúdený za drogovú trestnú činnosť, zatkli na území Kosova. Kosovské súdy a administratíva následne rozhodli o jeho vydaní na Slovensko. Slovenská diplomacia ich krok privítala a uviedla, že je to dobrý signál posilňovania reforiem v Kosove v súlade s európskou perspektívou regiónu západného Balkánu.

29. 12. Superdaň vo Francúzsku nebude. Francúzsky ústavný súd zamietol 75 % daň z príjmov nad jeden milión eur, ktorú plánovala v roku 2013 zaviesť vláda prezidenta Francoisa Hollanda. Súd v rozhodnutí uviedol, že daň je nespravodlivá, pretože by sa dotkla len jednotlivcov a nie celých domácností, ako je to pri ostatných daniach z príjmov. Vláda plánuje svoj návrh prepracovať.

1. 1. Rozpočtový spor v USA sa skončil. Snemovňa reprezentantov schválila návrh Senátu po dohode na kompromise o daniach. Spojené štáty sa aspoň nateraz vyhnú pádu cez takzvaný fiškálny útes, čiže automatické plošné zvýšenie daní a výdavkové škrty v objeme 600 miliárd USD. V takom prípade by krajina opäť upadla do recesie. Podľa dohody sa napríklad sadzba dane z príjmov zvýši z 35 na 39,6 % pre domácnosti, ktoré zarábajú viac ako 450 000 dolárov, hranica pre osobu je stanovená na 400 000 dolárov. Daň vzrastie aj pre dividendy a kapitálové zisky, rovnako aj z dedičstva. Dlh Spojených štátov dosahuje v súčasnosti 16,4 bilióna USD.

1. 1. Írsko prevzalo predsedníctvo EÚ. Medzi priority svojho predsedníctva Írsko zaradilo zabezpečenie hospodárskej stability, investovanie do udržateľnej zamestnanosti a hospodárskeho rastu alebo posilňovanie postavenia EÚ na svetovej scéne. Priority predsedníctva vystihuje aj jeho motto „Za stabilitu, pracovné miesta a rast“.

1. 1. Slovensko je kontaktným bodom pre NATO v Srbsku. Slovenské veľvyslanectvo v Belehrade sa stalo kontaktným veľvyslanectvom NATO. Slovenský zastupiteľský úrad bude na obdobie dvoch rokov zastupovať a prezentovať NATO.

7. 1. Abbás premenoval samosprávu na Štát Palestína. Zmenené meno sa má používať vo všetkých oficiálnych dokumentoch. Rozhodnutie prišlo po tom, ako v novembri 2012 OSN udelila Palestíne štatút nečlenského pozorovateľského štátu. K premenovaniu sa negatívne postavil Izrael, ktorý vyhlásil, že ak bude Palestína jednostranne presadzovať ambície smerom k samostatnému štátu, môže čakať od Izraela odpoveď napríklad v podobe zmrazenia vyplácania vybratých daní.

10. 1. Francúzsko vyslalo vojakov do Mali. Vojenské sily majú pomôcť v boji proti islamským povstalcom bojujúcich na strane vahabistickej organizácie Al-Káida islamského Maghrebu. Tí v minulom roku obsadili viaceré mestá na severe krajiny. K francúzskym jednotkám sa pridali aj britskí vojaci a prebrali kontrolu nad mestom Timbuktu. Neskôr ich majú vystriedať vojaci Hospodárskeho združenia štátov západnej Afriky (ECOWAS) v rámci operácie Africká medzinárodná podporná misia (AFISMA), ktorú schválila Bezpečnostná rada OSN.

11. 1. V Stredoafrickej republike podpísali prímerie. Rebeli, ktorí bojovali proti vláde, uzavreli dohodu po troch dňoch rokovaní  v Gabone. Rebeli a prezident sa dohodli, že vytvoria jednotnú vládu. Aliancia rebelov Seleka sa zmocnila vlády v severnej a východnej časti Stredoafrickej republiky po štvortýždňovej ofenzíve, ktorá začala 10. decembra minulého roka. Podľa dohody čakajú krajinu o rok aj predčasné parlamentné voľby, dovtedy ju povedie nový premiér z opozičného bloku.

20. 1. Rakúšania chcú povinnú vojenskú službu. Proti zrušeniu povinnej služby bolo približne 60 % zúčastnených voličov. Aj keď referendum nie je záväzné, vláda vyhlásila, že sa bude riadiť výsledkom. Profesionálnu armádu presadzovala najmä vládna Sociálno-demokratická strana kancelára Wernera Faymanna. Proti boli ľudovci a ultrapravicová Strana slobody. Argumentovali finančnou nákladnosťou a možnosťou, že neutrálne Rakúsko by mohlo byť nútené vstúpiť do NATO.

22. 1. V Izraeli sa rozbehli koaličné rokovania. Parlamentné voľby v Izraeli skončili „remízou“ a pravý blok aj stredoľavé krídlo získali po 60 kresiel. Premiér Netanyahu a jeho strana Likud síce stratili tretinu kresiel, ale stále sú s počtom 31 najsilnejšou stranou. Na druhom mieste sa prekvapivo ocitla nová strana Yesh Atid s 19 kreslami. Na jej čele stojí Yair Lapid, ktorý ešte pred voľbami vyhlásil, že do vlády pôjde iba v prípade, že medzi jej prioritami bude obnovenie mierového procesu s Palestínou.

23. 1. Transakčná daň môže platiť v jedenástich krajinách. Za transakčnú daň hlasovalo Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko. Najväčším odporcom transakčnej dane je Veľká Británia, podľa ktorej potom banky presunú svoje obchody do finančných rajov. Daň má totiž zabrániť špekuláciám na trhu. Úroveň a detaily transakčnej dane nadviažu na návrh z roku 2011, kedy bola minimálna sadzba na úrovni 0,1 % zo všetkých transakcií.

23. 1. Cameron, Británia a EÚ. David Cameron predniesol svoj dlho očakávaný príhovor o vzťahoch medzi EÚ a Britániou. Jedným z posolstiev je aj rozhodnutie, že ak konzervatívna strana vyhrá voľby v roku 2015, premiér David Cameron vyhlási referendum o zotrvaní krajiny v EÚ. Osobne si odchod neželá. Naopak, chce v Únii viac demokracie a konkurencieschopnosti, a aby sa do Londýna vrátili niektoré právomoci. To by bolo možné dosiahnuť v období, keď sa budú meniť základné zmluvy v rámci procesu záchrany eura.

26. 1. Pražský hrad obsadí Miloš Zeman. Expremiér Zeman v druhom kole porazil Karla Schwarzenberga, ktorý získal 45 % hlasov. Historicky prvej priamej voľby prezidenta sa zúčastnilo približne 60 % oprávnených voličov. Európska únia môže od nového prezidenta očakávať pozitívnejší prístup než od odchádzajúceho euroskeptika Václava Klausa.