Žabomyšie vojny

Stará múdrosť hovorí, že úradujúci prezident môže voľby vyhrať, ak sa darí ekonomike. V roku 1992 bola ekonomická situácia pochmúrna a úradujúci prezident George Bush voľby prehral. Aj preto nedávne prognózy o znovuzvolení Obamu neboli vôbec pozitívne. Stav ekonomiky bol bezútešný a dôsledky európskej dlhovej krízy mohli v ktoromkoľvek momente spôsobiť ešte výraznejšie vykoľajenie amerického hospodárstva. Zdalo sa, že ak republikáni budú schopní aspoň trochu nominovať rozumného kandidáta, voľby majú vyhraté. A potom sa zrazu v priebehu niekoľkých mesiacov situácia dramaticky otočila a Obama je opäť pripravený vyhrať. Čo sa teda stalo?

Staré porekadlo o ekonomike môže pôsobiť veľmi zjednodušene. Čo zahraničná politika? Kde sú sociálne otázky? A čo osobné preferencie, financovanie kampane atď. atď.? Je jasné, že správanie voličov ovplyvňujú viaceré faktory. Zároveň, a to je snáď ešte dôležitejšie, tvrdenie „ide o ekonomiku“ je vágne. Odkazuje na rast HDP alebo nezamestnanosť? Existujú nejaké absolútne opatrenia. ktoré môžeme vnímať ako dobré či zlé, alebo hovoríme o relatívnom výkone ekonomiky? Ak áno, tak relatívnom voči čomu? V porovnaní s tým, ako sa jej darilo za úradovania predchádzajúceho prezidenta? Alebo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi súčasného prezidenta? Je jasné, že prísť s užitočnými merateľnými ukazovateľmi je nočnou morou. Ak sa teda aj zhodneme na tom, že ekonomika má vplyv na správanie voličov, Ak sa teda aj zhodneme na tom, že ekonomika má vplyv na správanie voličov, existuje veľa možností, ako interpretovať, čo to bude ex ante znamenať.

Je jasné, že pokiaľ sú tieto voľby o ekonomike (a nech je jej definícia aká chce), bude to pre Obamu ťažký boj. Rast HDP je stále pomalý, miera nezamestnanosti abnormálne vysoká. No napriek tomu sa koncom roku 2011 a začiatkom 2012 objavilo niekoľko ekonomických dát a tie ponúkli príbeh, ktorý oživil šancu Obamu na znovuzvolenie. Konečne sa naštartoval rast pracovných príležitostí. Ak bude pokračovať zabehnutým tempom, úroveň nezamestnanosti by sa mohla potenciálne priblížiť na úroveň z obdobia Obamovho nástupu do úradu. Samozrejme, nie je to žiaden ohromujúci úspech. Ak je však ekonomická situácia vnímaná pozitívne, je možné, že aspoň ekonomika nebude Obamovi v novembrových voľbách výrazne škodiť. Pre prezidenta, ktorý viedol krajinu počas najväčšieho ekonomického prepadu od čias veľkej hospodárskej depresie v 30. rokoch, je to zrejme najlepší možný výsledok.

Republikáni si taktiež nezvýšili šance na volebný úspech. Namiesto toho, aby sa rýchlo zjednotili okolo zvoliteľného kandidáta Mitta Romneyho, predviedli doteraz len sériu jednoaktoviek. V nich vždy na chvíľu zažiari ktosi z republikánskej zadnej lavice, už-už sa načahuje, že začne Obamovi dýchať na krk, ale vtom uplynie povolených 15 minút slávy a štafetu preberie ďalší adept. Za posledné mesiace sa v republikánskej kampani zrodilo a zhorelo už šesť hviezdičiek. V žiari reflektorov v súčasnosti stojí bývalý senátor Rick Santorum, ktorý napríklad nesúhlasí s odlukou cirkvi od štátu a myslí si, že štúdium na univerzite je prejavom elitárstva. Aj vďaka podobným výkrikom sa celá kampaň posunula doprava. Romney, kandidát, ktorý vo vrcholovej politike nie je nováčikom, bol dlhšie vnímaný ako relatívne umiernený, ale dnes už je tak ďaleko vpravo, že prestal byť atraktívny pre nezávislých, resp. nerozhodných voličov. Práve tí predstavujú veľkú a rozhodujúcu časť elektorátu a môžu mať v rukách volebný výsledok.  Každopádne nebude veľmi odvážne, ak skonštatujeme, že republikánske alternatívy k Obamovi sú zatiaľ len defilé béčkových hercov.

Samozrejme, je príliš skoro povedať, že Obama bude opäť zvolený. Jednak sa môže do novembra ešte veľa stať – smerovanie ekonomiky sa môže úplne otočiť, najmä ak príde nepredvídaný šok z Európy. Druhá vec je, že mnoho pozitívnych momentov, ktoré pomohli Obamovi v roku 2008 k zvoleniu, sa už zrejme nezopakujú. Jedným z najvýznamnejších momentov roku 2008 bola historicky najvyššia účasť mladých ľudí a Afroameričanov na voľbách. Aj keď veľa z nich s najväčšou pravdepodobnosťou nebude voliť Santora, existuje vysoká pravdepodobnosť, že už nepôjdu voliť ani Obamu. Kým v roku 2008 ho vnímali ako muža, ktorý navždy zmení svet, bohužiaľ sa ukázal ako celkom obyčajný politik. Zároveň je tu aj veľa voličov z ľavého konca politického spektra, ktorých Obama počas svojho prvého volebného obdobia nepresvedčil. Aj keď mnoho z nich ho pôjde opäť voliť ako „menšie zlo“, nebolo by prekvapujúce, ak sa niektorí rozhodnú jednoducho ostať doma. Je jasné, že okrem ekonomiky a republikánskych oponentov bude pre Obamu najväčšou výzvou presvedčiť k volebnej účasti práve apatických a menej stranícky lojálnych voličov.